V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

Kam až siahajú začiatky vašej love story?

L: Začala sa pred šiestimi rokmi na internete. Bekim mi napísal na Facebooku, no s odpoveďou som váhala asi dva týždne. Netušila som, kto to je, vtedy ešte nebol známy, no ako sme si písali, očaril ma. Bol vážne šarmantný a po čase sme si dohodli stretnutie.B: A ja som na to stretnutie hodinu meškal. Nikdy sa mi to nestáva, som extrémne dochvíľny človek, ale vtedy sa to skrátka stalo. Našťastie ma Laura počkala.L: Bolo už neskoro večer a my sme sa vybrali do Rakúska k Neziderskému jazeru. Všade bolo tma, všetko zavreté, len my jediní sme sa tam prechádzali.

Bekim je od šestnástich rokov, keď sa mu stala nehoda, na vozíčku. Vedela si, Lauri, od začiatku, do čoho s ním ideš?

L: Vedela som, že je na vozíčku, ale vôbec som to nevnímala ako bariéru. Ja som vtedy totiž vzťah nehľadala, nestretla som sa s ním s tým, že spolu budeme žiť. Stretávali sme sa asi tri mesiace, kým kamarátstvo prerástlo do vzťahu.

Čím ťa presvedčil, aby ste kamarátstvo povýšili na ďalšiu úroveň?

L: Má neuveriteľnú charizmu, šarm, aj tá jeho postava, aj vozík. Žartujem. Ale bolo mi s ním skrátka dobre, veľa sme sa smiali, takže vozík som vôbec neriešila.B: Mne sa zase na Laure páčili jej jamky v lícach, veľmi pekne sa usmievala, tým ma dostala.L: Keď ide človek do takéhoto vzťahu, po čase zistí, že je to trošku iné ako so zdravým chodiacim partnerom. Musíme vždy pozerať, keď niekam ideme, či to je bezbariérové, či sa tam dostaneme. Ale to už mám zautomatizované, zžila som sa s tým.B: Limity sú tu stále. Človek, ktorý je zdravý a nájde si partnera s nejakým hendikepom, musí počítať s tým, že automaticky ten hendikep preberá aj na seba.

Vás spája okrem iného humor. Bekim si často robí fóry dokonca aj z vlastného hendikepu. Máte na humor rovnaký vkus alebo vie jeden z vás aj pekne prestreliť?

L: Už sme sa naladili, ale chvíľu to trvalo. Ja som nebola až taká sarkastická.B: Lauru som vycvičil. Neprestrelí tak ako ja, ale už si vie urobiť z veľa vecí žarty. A mne humor pomáha vo všetkom v živote. Myslím si, že ľudia sa berú príliš vážne. Veď kde je tá hranica, z čoho si nemôžem spraviť dobrý deň? Kto to určuje? Môj kamarát mal rakovinu a nonstop si uťahoval zo svojich vlasov. Aj teraz, keď chodievam na detskú onkológiu, vidím, že tým deckám humor pomáha, je to pre ne normálne. Ja by som si nevystrelil zo žiadneho človeka, ktorý má rakovinu, ale oni to medzi sebou robia. Takže hranice neexistujú. Tie si určuje každý sám.

Ten humor však prišiel asi až postupne, nie? Neverím, že hneď po nehode si svoj úraz dokázal brať s takým nadhľadom.

B: Hneď, prisahám. Prvá vec, ktorú som povedal, keď som sa dozvedel, že som ochrnutý, bola, že už nikdy nebudem sexovať postojačky. Ja som v sebe nikdy nemal zatrpknutosť. Po nehode mi do nemocnice poslali psychiatra a ja som nechápal, načo mi je. Veď ja mám problém s nohami, nie s hlavou. Vedel som, že sa s tým musím naučiť žiť. To, samozrejme, neznamená, že som sa s tým hneď zmieril. Jasné, že by som chcel byť zdravý, chodiť a behať ako každý bežný chalan, ale stalo sa to a ja sa nad tým nechcem pozastavovať.

Kde berieš v sebe tú silu a odhodlanie?

B: Ja sa zase pýtam, kde berú ľudia tú lenivosť? Keď sa trebárs človek zobudí ráno na dovolenke a nič nerobí. Je zdravý a nejde si zabehať? Tomu nerozumiem. Ja som začal cvičiť hneď prvý deň v nemocnici. Najskôr s rehabilitačnou sestrou a potom mi poslali takého chlapíka, z ktorého som sa tešil, lebo mi dával viac zabrať. Ale cvičil som aj sám, keď so mnou nikto nebol. Zavrel som oči a chodil som po nemocnici, vizualizoval som si to. Ani teraz doma nevyspávam do desiatej. Vstávam o piatej, šiestej ráno a fungujem, nestrácam čas.

Ako teda vyzerajú vaše bežné rána? Napríklad cez víkend, keď nejdete do práce?

L: Keď sa zobudím, Bekim väčšinou už nie je v posteli. Pripravím nám raňajky, idem von na prechádzku so psom, sem-tam sa k nemu pridám do posilky.B: A potom núti ísť na prechádzku aj mňa, haha. Okej, je pekné ísť sa poprechádzať, ale veď už presne viem, ako ten Pezinok, kde žijeme, vyzerá. Ale odkedy mám elektrickú trojkolku, keď chce ísť Laura na bicykel, tak si ideme zajazdiť spolu. To máme radi.L: Jemu sa nechce len prechádzať. Keby mal zdravé nohy, tak by vedľa mňa bežal, nie chodil.

B: Jasné, viem napríklad uvariť praženicu, vajíčkový chlieb a čaj.L: Ale prosím ťa, ktorý chlap pomáha v domácnosti? Je ich málo. Ale mňa baví starať sa o domácnosť. Varím ja, ale Bekim mi rád pomáha verbálne, kibicuje a doslova ma provokuje. (Smiech.) Raz mi však pripravil na večeru lososa.B: Hej, bol som ho kúpiť v reštaurácii a potom som ho len hodil do rúry a zohrial.L: To vážne? Po štyroch rokoch sa mi teraz priznáš?!B: Ja mám totiž strašné nervy, keď mi niečo nejde. Keby som mal napríklad krájať zeleninu, tak by mi to trvalo nekonečne dlho. Sú na to rôzne pomôcky na uľahčenie, ale tie ja nechcem.

Aj tak si spravil od nehody obrovské pokroky. Vraveli ti, že nikdy nebudeš chodiť, a ty sa vieš už postaviť z vozíčka aj pár krokov prejsť. Aký máš ďalší cieľ?

B: Dal som si cieľ, že chcem chodiť s chodúľom, to už viem. Potom že chcem chodiť po schodoch, aj to som zvládol. Aj to, že chcem chodiť s barlami, prejdem aj s nimi. A teraz som si povedal, že budem chodiť dlhšie trasy. Všetci zdraví ľudia si auto odstavia čo najbližšie ku kaviarni a prejdú desať krokov. Ja si to, naopak, sťažujem a parkujem vždy ďalej. A jeden z cieľov som si dal aj pri zariaďovaní nášho nového bytu. Nič v ňom nie je bezbariérové. Keď sedím, nevidím sa v žiadnom zrkadle, ani zuby si neumyjem. Každý deň som teda nútený z vozíčka vstávať a fungovať, akoby som bol zdravý. Nechcem aby to bola moja rehabilitácia, ale rutina.L: Aj posteľ máme vysoko, nič nie je znížené, dokonca vyššie. Aj sa nás pýtali, či nepotrebujeme v byte niečo upraviť bezbariérovo, ale odmietli sme. Bol to Bekimov nápad.

Pravidelne cvičíš a rehabilituješ, pred časom si si dokonca otvoril vlastné fitko. Je určené špeciálne vozičkárom alebo tam môže prísť ktokoľvek?

B: Jedno obdobie som nemal kde cvičiť. Asi pol roka sme s mojím trénerom cvičili u mňa doma, ale potom sme si povedali, že otvoríme u nás v Pezinku CrossFit. Nemali sme vôbec peniaze, takže na začiatku to bolo zaujímavé, ale už to ide. Je bezbariérové, ale nebol to zámer vyhradiť ho špeciálne vozičkárom. No keď sme to dali na internet, pridal sa jeden, potom ďalší a ďalší a zrazu tam máme asi tridsať vozičkárov z celého Slovenska aj Česka. Vybavujem im ubytovanie, školíme nových trénerov. Keď chce totiž človek rehabilitovať po ochrnutí, tak musí do konca života. Teraz sa tam vytvorila už pekná komunita vozičkárov a teším sa, že im to pomáha.

Ty všeobecne rád pomáhaš ľuďom. Vieš pomoc aj prijať?

B: Viem, aj keď niekedy veľmi nerád. Mne osobne nerobí radosť, keď mi niekto niečo dáva, ja mám všetko, čo v živote potrebujem.L: Najradšej by robil všetko sám a veľa vecí aj vie. Ale keď mu náhodou niečo trvá trošku dlhšie, tak je to peklo.B: Je to celoživotný boj, keď je chalan na vozíčku. Do konca života bude zápasiť s tým, že to, čo by mal robiť on, musí robiť jeho žena. Bojujem s tým a keby som povedal, že nie, tak klamem. Podľa mňa je to ťažšie, než sa naučiť chodiť.

Ty však na vozíčku stváraš aj dosť nebezpečné kúsky, všetci to vidíme na tvojom Instagrame. Už sa ti to niekedy vypomstilo?

B: Ježišmária, veľakrát som spadol. Aj na našej svadbe som si skoro zlomil nohu. Vtedy sa mi ten náš byt vypomstil, lebo som sa nevedel ani postaviť.

Lauri, riskuje veľa? Nebojíš sa o neho?

L: Asi som si už zvykla. Ale bojím sa, keď ide s kamarátmi na výlet alebo žúrku. Vtedy nemá zábrany ani jeden z nich a môže sa stať hocičo aj chodiacemu, tobôž ešte jemu. Sú schopní sa spustiť dole schodmi, vybrať sa na miesta, kam by nešiel bežný zdravý človek. Minule ho vyteperili po rebríku na strechu bytovky. A to vraj ani nepili. Ale verím, že si váži to, čo vo svojom stave dokáže, a dvakrát si rozmyslí, keď niečo ide robiť.B: Minulý rok som skákal s jedným chlapíkom salto na motorke do takej peny. Leteli sme 14 metrov vysoko a 9 do diaľky. A po tomto zážitku som si povedal, že už som zažil všetko, už mi stačilo. To už bolo fakt na hrane.

Toto leto ste vhupli do manželstva, vy ste si však vyskúšali svadbu „nanečisto“ už pred šiestimi rokmi. O čo presne šlo?

B: Bol to môj nápad a bola to taká neoficiálna svadba na dovolenke v Thajsku po trištvrte roku vzťahu. Vraveli sme si, že potom urobíme svadbu aj pre rodinu na Slovensku, len nám to trvalo šesť rokov.L: Boli sme mladí, pojašení a čerstvo zaľúbení, endorfíny robili svoje. Teraz to však malo väčšiu vážnosť. A bola to krásna, doslova rozprávková svadba.B: Oficiálnu svadbu teraz v lete v kaštieli v Tomášove sme najprv pripravili pre 20 hostí, ale týždeň predtým si hovorím, že to tam vyzerá veľmi pekne. Vážne tam chceme pozvať tak málo ľudí? Ešte tri dni predtým som rozdával svadobné oznámenia. Ale musím povedať, že mňa sa tá svadba veľmi dotkla, niekoľkokrát som sa rozplakal od dojatia.

Niektorí vravia, že po svadbe sa vlastne nič nemení, iní, že sa zmení veľa. Ako to vnímate vy?

B: Ja cítim, že pre mňa sa zmenilo. Je to niečo úplne iné. Som absolútny zástanca svadby. A keď niekto povie, že je to iba papier, tak prečo sa bojí toho papiera? Som za to, aby keď raz budeme mať dieťa, aby sme ho priviedli do úplnej rodiny, v akej som vyrastal ja aj Laura. Ale všetkým by som poradil, aby nerobili hlúposti a nebrali sa prirýchlo, kým ešte spolu nič neprežili. Možno to niekomu vyjde, ale mne sa osvedčilo, že keby som si ju reálne bral vtedy v Thajsku v 27 rokoch, tak mnou vtedy neprešla taká emócia. Teraz to bolo úplne iné. Vedľa mňa stál človek, s ktorým som toho prežil veľa, viac som sa tomu celému tešil, aj som to vedel viac precítiť.

Keď si odmyslíme samotné chodenie, Bekim, čo z tvojho života pred nehodou ti najviac chýba?

B: Ísť niekam sám. Je to totiž veľmi komplikované. Obdivujem ľudí, čo idú do mesta na vozíčku sami. Odkedy mám trojkolku, tak je to lepšie, môžem ísť za kamošmi do mesta, ale neviem si napríklad vyložiť vozík sám z auta. Čiže ísť sám na nákup do obchodu, to by bolo brutálne. Na druhej strane ma to učí vážiť si maličkosti, robiť si z vecí žarty a tak­isto veľkej trpezlivosti.

Blížia sa Vianoce, prvýkrát si ich užijete ako manželia. Už viete, kde a ako ich strávite?

L: Ja som na sviatky najradšej doma s rodinou, ozdobujem stromček, varím, pečiem. Milujem vianočnú výzdobu a Bekim sa každý rok pýta, či to musí byť. Ale musí. B: Všade máme ihličie, sviečky a svetielka, zobudím sa ráno a nado mnou všetko svieti. Je to pekné, ale ja by som to nerobil. Pochádzam z rodiny, kde sme si na to veľmi nepotrpeli, hlavné bolo, že sme boli spolu, dali si večeru, ani darčeky sme príliš neriešili. Čím som však starší, tým si ten spoločný čas viac vážim. A tento rok si idem dať naozaj záležať aj na darčekoch.

Takže Laura sa má na čo tešiť. Máš už darček aj pre ňu?

B: Minulý rok som jej kúpil topánky, šiel som kvôli tomu až do Prahy. Lenže mi ich zle zabalili a jedna bola veľkosti 37 a druhá o pol čísla väčšia. Jedna bola lesklá a druhá matná a obe boli ľavé. Keď Laura darček otvorila, myslela si, že si z nej robím žarty. Bol to fakt trapas. Ale tento rok bude dobrý, Lauri, ver mi. To už mám dlho premyslené. Predsa len, je to už moja žena, to už je iné.

<p>Anna ONDERKOVÁ
Foto Tomáš THURZO
Styling Lenka ŠKODOVÁ
Vizáž Tomáš VIDA/DERMACOL
Oblečenie na fotenie zapožičali RESERVED a PINKO
</p>

Bekim a Laura sú párik na pohľadanie. V ROZHOVORE prezradili všetko o svojom zoznámení a vzťahu

Výber pre vás

Bekim a Laura sú párik na pohľadanie. V ROZHOVORE prezradili všetko o svojom zoznámení a vzťahu

Súvisiace články

Potrebuje dnešný svet princezné? Majú v 21. storočí zmysel?

Dominika Mirgová ukázala svoje prirodzené vlasy: TAKTO vyzerá bez príčeskov!

Slovenský numerológ vypočítal, čo čakať v roku 2022: Je šestkový, vládne mu Venuša a...

Skutočný príbeh: Neľahký boj po pôrode! Lenka trpela bulímiou aj depresiami. TOTO ju zachránilo

Kúzelné zábery Daniely Christovej: Jej dcérku si zamilujete na prvý pohľad!

Výber pre vás