Aj vy si pri prezeraní sociálnych sietí hovoríte, že dostať sa po tehotenstve do pôvodnej, ak nie ešte lepšej, formy dokážu len topmodelky a Saša Orviská? Omyl. Darí sa to úspešne aj bežným ženám, ktoré primárne neživí ich výzor. Aj naša čitateľka Lenka to zvládla a dnes sa pýši dokonalými krivkami. I keď v jej prípade to nebolo celkom bezbolestné a krátko po pôrode si prešla depresiami aj poruchou príjmu potravy.

O siedmej som už mala v sebe dve kávy a v tej dobe som bola navyše fajčiar. Krabička denne u mňa padla.
 

Našťastie sa mama dvojročnej Klárky dokázala „pozbierať“ a zabojovať s kilami zdravou formou. Ako sa jej to podarilo a čím všetkým si musela prejsť?

Základom je podľa Lenky nestravovať sa zdravo len určité obdobie, kým sa dostaneme na vysnívané číslo na váhe, ale začať tak žiť.
Zdroj: Archív L. Hejduškovej


Život pred tehotenstvom

Dnes má čerstvá tridsiatnička z Pezinka nastavené priority aj stravu ako z veľkej knihy o zdravom životnom štýle. Nie vždy však tomu tak bolo. „Keď sa pozriem na svoju životosprávu spätne, nie je sa čím chváliť. Pracovala som ako riaditeľka na pobočke v banke a stres k tejto práci proste patrí. K pohybu som mala vždy blízko, budík som mala veľakrát nastavený na 4:30, aby som si ráno aspoň trochu zacvičila. Horšie to bolo s životosprávou, o siedmej som už mala v sebe dve kávy a v tej dobe som bola navyše fajčiar. Krabička denne u mňa padla,“ spomína Lenka, ktorá sa hlbšie nezamýšľala nad tým, čo telu dáva, no vyžadovala od neho perfektné výkony.

Lenka si rýchlo uvedomila, že bez pravidelného pohybu a zmeny v stravovaní sa z toho začarovaného kruhu nedostane Archív L. Hejduškovej

To sa jej párkrát vypomstilo a skončila na infúziách. „Až keď som otehotnela, prišiel ten zlom, kedy som sa začala zaoberať výživou. Dnes už nefajčím a alkohol nepijem. Dám si maximálne pohár prosecca a aj ten dopije môj muž,“ vraví o dôležitom impulze v podobe bábätka, ktorý ju prinútil zmeniť svoj život.

Myslím si, že veľa žien chce od seba príliš veľa hneď po návrate z pôrodnice. Teda, aspoň u mňa to tak bolo. Realita mi dala pár faciek.
 

Krutá realita a záchvaty plaču

No kým tehotenstvo u Lenky prebiehalo bezproblémovo a užívala si ho, po pôrode dcéry Klárky sa jej život ako tej na pomyselnej húsenkovej dráhe rútil strmhlav dole. Nie je prvá ani posledná, u ktorej sa spustila popôrodná depresia, no čerstvá mamička si nedokázala pripustiť, že by sa to mohlo stať aj jej. „Myslím si, že veľa žien chce od seba príliš veľa hneď po návrate z pôrodnice. Teda, aspoň u mňa to tak bolo. Prísť domov a fungovať ako predtým. Tip top domácnosť, každý deň navarené, niečo zdravé napečené, byť upravená a vysmiata pre svojho muža a dokonalá matka. Realita mi dala pár faciek,“ spomína na náročné obdobie a prebdené noci. Nedostatok spánku a stavy, kedy nevedela, čo si s bábätkom počať, ju neraz dohnali k plaču. Okrem partnera, ktorý ale musel chodiť do práce, nemala pri sebe Lenka nikoho, kto by jej pomohol či poradil.

Nedostatok spánku a stavy, kedy nevedela, čo si s bábätkom počať, ju neraz dohnali k plaču. Archív L. Hejduškovej

A záchvaty plaču sa u nej začali opakovať čoraz častejšie. Pár ľudí v jej okolí si navyše neodpustilo nevhodné poznámky o tom, prečo nekojí. A pocit zlyhania v sympatickej Pezinčanke len narastal. „Úprimne, pôrod ma nebolel tak ako zapálené prsia a nezabudnem, ako sa na mňa môj muž díval, keď som sa snažila kojiť a nechtami sa pritom zarývala do sedačky od bolesti. A ktorý muž chce mať doma urevanú ženu? Mala som pocit, že som zlyhala. Je mnoho literatúry o tehotenstve a pôrode, ale čo vás čaká potom, to vám napíše až sám život za pochodu,“ spomína smutne Lenka.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.