S historičkou Denisou Nešťákovou sme hovorili o tom, ako by sa na Evin intímny život pozerali moderné slovenské dejiny. Spoločnosť. Štát. Cirkev. Skrátka sme si spolu kotúľali Evu dejinami ako jablko a začali sme kdesi pri Timrave.

Na prelome storočí už má Božena Slančíková po tridsiatke, žije v malej dedine, bez muža. Už vie, že sa nevydá, lebo – ako vyplýva z jej riadkov – nie je ochotná vydať sa z rozumu a žiť s človekom, s ktorým by nebolo o čom. Ako sa mohla cítiť? Po čom mohla túžiť takáto single Timrava a jej súčasníčky s podobným osudom?

Timravu mám veľmi rada a nemyslím si, že to bola jedna zatrpknutá stará dievka, ako býva často prezentovaná v našich učebniciach literatúry. V každom prípade, ak sa žena ako Timrava rozhodla, že bude sama, musela byť z rodiny, ktorá ju vedela uživiť. Myslím si tiež, že je úplne iné byť single ženou dnes, pretože dnes byť single neznamená, že sa musíte vzdať intimity. Úprimne si myslím – alebo teda skôr tipujem –, že to musel byť neveľmi príjemný život, ale myslím si aj to, že toto životné rozhodnutie mala Božena vyvážené svojím bohatým vnútorným svetom. Možno si celý čas vravela, že to stojí za to.

Ostaňme ešte na chvíľu v Boženinom období. V knihe Moc sexu, ktorú ste spolu s odborníkmi zostavili, sa píše aj o tom, že prelom storočí bol z hľadiska sexu určite prajnejší skôr pre mladého muža než ženu. Prečo je to tak?

Preto, lebo vždy panovala minimálne dvojitá morálka vzhľadom na mužov a ženy. Mladý bohatý muž mohol mať zaujímavý sexuálny život. Napríklad sa čakávalo, že muž bude do manželstva vstupovať skúsený. Mladých mužov z meštianskeho prostredia často sexuálne zaučila slúžka či pomocnica, od ktorých sa tieto služby neraz očakávali. Bola tu pravdaže aj druhá možnosť – že otec vzal svojho syna do nevestinca. Lenže odtiaľ si mohol mládenec priniesť rôzne nepríjemné ochorenia.

S akou výbavou do manželstva vstupovalo dievča?

Samozrejme, sexuálne neskúsené a v tejto oblasti nevzdelané. Tipujem, že možno dva dni pred svadbou matka dievča oboznámila s tým, čo sa na nej bude vykonávať. Bolo to nefér, lebo mladé ženy do manželstva vchádzali nevybavené a ešte bola na ne naložená ťarcha zodpovednosti. Žena, ktorá nevedela nič, bola zrazu zodpovedná za emočné, ale i sexuálne šťastie manžela. V skratke: musíš to urobiť tak, aby to klapalo, lebo ak to klapať nebude, bude to tvoj problém. Pochopiteľne, dievčatám sa kde-tu dostala do rúk „šteklivá literatúra“, romány s erotickou tematikou, a mnohé sa tak o sexe učili aspoň teoreticky.&nbsp;

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE.

O takejto „zakázanej literatúre“ píše v knihe Moc sexu historik Roman Holec. Viem, že vo vidieckom prostredí nad sexuálnym správaním mladšej generácie bdeli mamy a svokry.

Svokra postrážila, aby mladý zať za dcérou „neliezol“ pričasto. Absurdné, ale bežné – svokra fungovala ako antikoncepcia. Píše o tom aj pani profesorka etnológie Marta Botíková. Boli to naozaj väčšinou svokry, ktoré takto dávali pozor na mladých. Zvlášť „potrebné“ to bolo v regiónoch, v ktorých bol stanovený trend jednodetstva (napríklad Novohrad, pozn. red.) a bolo vhodné mať buď jedno, alebo maximálne dve deti. Staršia žena, matka alebo svokra boli strážkyňami maternice vlastnej dcéry alebo nevesty a strážkyňami dverí, ktoré mohol alebo nemohol otvárať mladý zať.

Musel to byť celkom masaker udržať pár plný mladosti a sily „od seba“ po tom, ako sa im narodil žiadaný potomok, tobôž ak si uvedomíme, že metódy antikoncepcie boli dostupné len minimálne. A čo panenstvo vidieckych neviest a naša predstava nepoškvrnenej mladuchy?

Určite vieme, že na dvojicu, ktorá bola takmer zasnúbená, sa už tak prísne nenahliadalo. Veď už vlastne o nič nešlo, mladí sa mali tak či tak vziať, a tak mládenec predsa len mohol chodiť „do komôrky“. V dedinskom prostredí sa s ľudskou prirodzenosťou tak trošku rátalo, prižmúrilo sa oko.

Prenesme si Evu zase trošičku ďalej a povedzme, že máme medzi dvomi vojnami. Sú tridsiate roky, je to mladá žena s dvomi deťmi a naozaj už nechce ďalšie. Aké má možnosti?

Už je tehotná?

Povedzme, že áno.

V tom prípade dieťa buď porodí, alebo ide na potrat, ktorý je v tomto období vlastne nelegálny. Samozrejme, veľmi záleží na tom, či je táto naša Eva slúžkou alebo robotníčkou z továrne, alebo pracuje na poli, alebo sa narodila v meštianskom dome a má istý prístup k financiám. Ak by bola slúžkou alebo robotníčkou, vyhľadala by babicu alebo ženu, ktorá vedela. Tak sa to hovorilo: treba ísť za tou a tou, ona vie. Potraty sa vykonávali najrozličnejším spôsobmi a je to zaujímavé čítanie, ale v zmysle, že vás zabolí všetko, čo vás len zabolieť môže. Legálny potrat bol možný iba v prípade ohrozenia zdravia a života ženy. No našli sa aj lekári, ktorí za mastnú odmenu potraty vykonávali nelegálne, respektíve falšovali potvrdenia o zdravotných indikáciách, ktoré potrat umožňovali. Keď sa teda želaný počet detí, ktoré žena mala priviesť na svet, naplnil, jestvovali len minimálne možnosti, ako sa chrániť. Buď sa sexu vyhýbala, alebo absolvovala nebezpečné interrupcie.

V starých filmoch často vidíme, že tehotnú dievku „odpracú“ niekam na vidiek, tam porodí a domov sa vráti bez dieťaťa. Stretli ste sa s takýmito riešeniami pri čítaní historických dokumentov?

Toto mohlo byť dostupné len pre rodiny, ktoré si mohli dovoliť dievča niekam „odpratať“. Žena, ktorá už doma mala tri či štyri deti, nemohla len tak na niekoľko mesiacov zmiznúť.

Ako sa k antikoncepcii staval Tisov režim, teda obdobie Slovenského štátu?

Slovenskí politici zakázali antikoncepčné prostriedky, ktoré boli dovtedy legálne dostupné. Jediná antikoncepcia, ktorá zostala ako-tak dostupná, boli kondómy, ale aj tie boli určené hlavne vojakom, ktorí smerovali na východný front, bežné obyvateľstvo sa k nim nedostalo. Ženy sa mali v tomto období vrátiť domov k rodine, do kuchyne, do kostola. Ak aj žena z mesta už o antikoncepcii vedela a predtým používala napríklad pesar alebo vnútromaternicové teliesko, mala smolu. V Slovenskom štáte aj toto málo prestalo existovať. Za ilegálny potrat žene v týchto rokoch hrozil trest, dokonca verejné hanobenie.

Čo si pod tým hanobením máme predstaviť?

Ženy boli trestané niekoľkomesačným až niekoľkoročným väzením, ak sa prišlo na to, že podstúpili ilegálny potrat. Navyše sa režim podujal na celkom nechutné verejné hanobenie žien formou novinových článkov, ktoré uvádzali plné meno a adresu ženy, ktorá potrat podstúpila, a neraz aj tej, ktorá ho vykonala. Pre nedostupnosť antikoncepcie a kriminalizáciu interrupcií sa stali mnohé ženy obeťou nelegálnych potratov, ktoré boli vykonané neodborne a nehygienicky. Zdravotné následky si niesli celý život alebo oň dokonca prišli.

Na roky po nástupe komunistov k moci si naše starké spomínajú doteraz. Radosť, veselosť, stavanie Trate mládeže a my tušíme, že aj veľa lásky pomimo…

V rámci Československa sa v tejto súvislosti najviac spomína región Ostravy. V tom období tam prichádzalo obrovské množstvo Slovákov aj Čechov a netrvalo dlho a v regióne zaznamenali veľa tehotenstiev mladých matiek, pohlavných chorôb, nastúpil trend uzatvárania manželstiev, ktoré sa po roku rozpadali... Ale to nebola len Ostrava, v podstate všade, kde sa niečo budovalo a bola tam veľká koncentrácia mladých, ktorí sa zrazu ocitli bez kontroly svojich rodičov alebo bez sociálnej kontroly mestečka či dediny, sa diali podobné veci. Podobné bujaré svedectvá ako z Ostravy máme z Krakova, kde sa stavalo dnešné sídlisko Nowa Huta, pôvodne plánované ako ideálne mesto – tam veľmi skoro pochopili, že musia začať stavať aj kiná, aby poskytli mládeži nejaký iný zdroj zábavy, ako je alkohol a sex. Spomienky našich starkých sa teda môžu zakladať na pravde, ja im atmosféru budovateľskej doby vlastne verím, pretože bolo po vojne a utópia komunizmu bola skvelá – pravdaže, tieto spomienky nezahŕňajú vedomosti o neskorších zločinoch režimu štátneho socializmu.

Kedy mala naša mladá Eva konečne možnosť čítať a počúvať o tom, že sex nie je len manželská povinnosť, ale niečo, čo si môže užívať? Že trebárs existuje aj rozkoš? Orgazmus? Milenecké vzťahy? Bolo to v tej etape budovania?

Aj skôr. Už aj v prvej Československej republike, v dvadsiatych a tridsiatych rokoch, sa hovorí o sexuálnej reforme zahŕňajúcej zrovnoprávnenie žien v rámci rodinného práva či sexuálnu výchovu. Medzi socialistami a najmä komunistami sa hovorí napríklad o voľnej láske. Voľnej v tom zmysle, že partnerstvo môže vzniknúť aj medzi ľuďmi z rôznych prostredí a sociálnych pomerov a že ľudia sa môžu brať z lásky a nie pre majetky. Vojnové roky sú teda akýmsi krokom späť a následne až v päťdesiatych rokoch sa mení rozvodová politika. V uvoľnených päťdesiatych rokoch tlač prinášala články o tom, že základom dobrého sexu je muž, ktorý sa zapája do domácich prác, a jeho žena potom večer nie je taká unavená a v závere profitujú obaja.

V knižniciach našich rodičov je dosť príručiek o manželstve. Tie socialistické väčšinou smerujú k tomu, že rodina je základ štátu. Chlapcov učia, aby doma pomáhali, a dievčatám šuškajú, že boys will be boys, ale ty si šikovná, hravo skrotíš nielen svoje pudy, ale aj tie jeho. O čom ďalšom hovoria vzdelávacie príručky socialistického Československa?

Vyskytuje sa v nich snaha popasovať sa so sexuálne prenosnými chorobami, s ktorými sa v akýchsi vlnách ešte stále bojovalo, aj s veľmi mladými manželstvami, ktoré sa rýchlo končia, a tiež s potratmi ako nežiaducim javom. Socialistickí aparátnikovia dbali na to, aby sa osveta spojená so sexom a sexuálnou výchovou dostávala naozaj všade. Nielen do príručiek, ale aby bola aj umelecky spracovávaná v beletrii, literatúre, vo filme, všade. Tlačili teda, ale nie dosť úspešne na to, aby osveta naozaj zabrala. Napríklad otázku antikoncepcie určite netlmočili tak dobre, aby s ňou bežný socialistický občan vedel dobre pracovať. Ako to? Pamätám si, že sme už ako malé deti poškuľovali na miesto pri pokladni, kde mali naukladané kondómy, a riešili sme, čo sú to za špeciálne balóniky. Kúpiť sa teda dali, za Husáka určite. Áno, ale otázka je, či ich ľudia naozaj kupovali. Ešte stále bol vžitý stereotyp, že antikoncepcia je spätá s promiskuitou a neboli veľmi kvalitné. V päťdesiatych rokoch ich používalo len asi dvadsať percent sexuálne aktívnych občanov. O kondóme sa skrátka nehovorilo ako o veci, ktorá je tu pre manželské páry. Bol spätý skôr s bojom proti chorobám.

V roku 1965 prišla na československý trh antikoncepčná tabletka, čo bola veľká vec – až na to, že to bola veľká vec len pre ženy, ktoré už deti mali, a rovnako to bolo s vnútromaternicovým telieskom. Čo robila populácia, ktorá ešte nemala deti?

Tá sa musela pasovať po svojom, najčastejšie tak, že si dávala pozor. Takže tí najaktívnejší, ktorí práve začínali so sexuálnym životom a boli zvedaví, sa museli spoliehať na metódu, ktorá existuje odnepamäti a je odnepamäti nespoľahlivá – uvidíme, čo bude. Rozmýšľam aj o Eve, ktorá zistí, že sa jej viac ako muži páčia ženy. A o tom, v ktorej etape dejín by bolo pre ňu bezpečné slobodne sa prejaviť... Možno po roku 1989? (Smiech.) Ale asi aj vtedy by zvážila, či s tým naozaj chce ísť von, lebo by to nemusela mať ľahké. Náznaky pozitívnejšej nálady v spoločnosti, akýsi závan reforiem, by sme však mohli nájsť už v prvom Československu. Zaujímavé je aj to, že kým v tomto období bola homosexualita u mužov kriminálnym činom, tak u žien sa to takto prísne neposudzovalo.

Ako je to možné?

Ľudia boli presvedčení o&nbsp;tom, že žena môže byť lesba jednoducho preto, lebo ešte nemala poriadneho chlapa. Dúfalo sa v&nbsp;to, že sa ešte môže preorientovať. (Úsmev.) Keby teda bola naša Eva homosexuálne orientovaná, veľmi by záležalo na tom, v&nbsp;akom prostredí bola vychovávaná, či je to mestské dievča alebo vidiečanka. Zrejme by bola dopadla tak, že by sa bola pekne vydala, mala pár detí a&nbsp;potom by, pri troške šťastia, našla spriaznenú dušu, podobne orientovanú kamarátku… Ktovie.

Myslíte si, že raz príde nejaká doba, keď okolo ľudského milovania a&nbsp;rozmnožovania nebudú zdvihnuté prsty, manipulácie a&nbsp;štát bude do spální nakúkať menej než dnes – ideálne vôbec?

Ja som si naivne myslela, že tam smerujeme. Kedysi na gymnáziu nám pani učiteľka náuky o&nbsp;spoločnosti povedala, že dejiny sa skončili. Práve sme vstupovali do Európskej únie a&nbsp;zrazu bolo všetko také nejaké upratané a&nbsp;vlastne strašne nudné. Po chvíli sa to však začalo dosť rýchlo sypať aj v&nbsp;oblasti sexu a&nbsp;reprodukčných práv. Dnes mám pocit, že sa všetko leje do nejakého zvláštneho lievika, občas sme moderní a&nbsp;progresívni a&nbsp;vzápätí sa objaví niekto, kto vytiahne myšlienku, aké to bolo v&nbsp;minulosti krásne, keď bolo jasné, čo má robiť žena a&nbsp;čo muž, a&nbsp;že tak to bolo najlepšie. Ale to sa netýka len Slovenska. Východ, západ, sever, juh, spiatočnícke nápady sa zjavujú všade.

Mgr. Denisa Nešťáková, PhD., (34)

pracuje ako externá výskumná pracovníčka na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty UK v&nbsp;Bratislave a&nbsp;zároveň pôsobí na Herderovom inštitúte v&nbsp;nemeckom Marburgu. Je spoluautorkou knihy Tisovi poza chrbát a&nbsp;editorkou knihy Moc sexu: Sex a&nbsp;sexualita v&nbsp;moderných dejinách Slovenska.

Viete, ako sa TO robilo v minulosti? Na to by sme mnohé nemali odvahu!

Výber pre vás

Viete, ako sa TO robilo v minulosti? Na to by sme mnohé nemali odvahu!

Súvisiace články

Juraj Rizman prezradil tajomstvo vzťahu s prezidentkou: Vieme, kedy plánujú svadbu

Otestujte sa: Spoznáte SLOVENSKÉ DOLINY podľa obrázka?

VEĽKÝ JÚNOVÝ HOROSKOP: Jedno znamenie čaká osudová LÁSKA

Výber pre vás