O tom, aká je láska super sa dočítate všade. Titulky ako zbaliť chlapa, ako ho primäť aby sa do vás „z fleku" zaľúbil, aby vám to klapalo na večné veky a návody na instantnú vášeň, dokonalý vzťah a božský sex vám vypichnú oči v každej trafike. Málokto však píše o tom, aké to je, keď láska pomaličky viac či menej nenápadne zvädne. Nemám na mysli to, ako sa vytráca zo vzťahov, ktoré trvajú dekády, pokrkvané nenaplnenými potrebami, zanedbané a uväznené v stereotype. Hovorím o láske, ktorá vyschne ako opustený strom na samom konci záhrady, pretože ju nezalievate obaja rovnako. Zľakne sa nepomeru síl a preplakaných nocí a preventívne si zbalí kufre. V jej závere sa muž, ktorého ste kedysi milovali až za hrob, odrazu zmení na cudzinca, ktorému neviete prísť na meno. Zažili sme ju aspoň raz v živote hádam všetky. Otázkou zostáva, ako sa z toho vieme pozbierať.

Nemám rada lepkavé klišé na štýl Danielle Steelovej, ale inak sa to opísať nedá: Bola to láska na prvý pohľad. Viete, taká tá, že sa s vami doslova a do písmena zatrasie zem. Vysoký Francúz s vlasmi čiernymi ako uhoľ ,prenikavými očami a melancholickým úsmevom ako vystrihnutý z oscarowildovských románov 19.storočia. Až keď som ho zbadala a srdce sa mi rozutekalo ako keby mu horelo za pätami, pochopila som, prečo som ostala sedieť v kaviarni pri jedinej šálke čaju a už dávno sa nedvihla urazene na odchod. Kruto meškal hodinu a pol a navyše to bolo rande na slepo. Pôvodne si ma našiel na internete. Klasická mačka vo vreci. Milovala som ho. Od prvej minúty. Až tak, že som si po jednom jedinom spoločnom večeri v čas predvianočný pochabo bookovala letenku do Paríža. Vďaka raciu, ktoré ja síce priveľmi nevlastním, no moji príbuzní áno, som nakoniec nikam neletela. Priletel on. Cítil to totiž rovnako. Mesiac, ktorý sme spolu strávili na Slovensku,&nbsp; bol veľmi intenzívny. A prirýchly. Odrazu mi dával smutné zamilované zbohom a odchádzal na jarný semester študovať za veľkú mláku do New Yorku.

Najbližšie tri mesiace, kým bol preč, som žila ako blázon. Kvôli časovému posunu som v noci visela na Skype, hltala jeho rozmazaný zjav cez monitor počítača a cez deň doháňala zameškaný spánok. Niekedy som sa ešte o pol šiestej v noci polospiaca zakrádala po schodoch zo svojej izby na prízemie, kde som chytala lepší signál. Tie kruhy pod očami by ste nechceli vidieť! A on? Písaval mi také dlhé maily, že by pomaly vydali na román a pravidelne „ma", teda notebook, postavil na chladničku a spolu sme kuchtili v kuchyni. Idylka na diaľku. A potom prišli prvé krízy. Priveľmi skoro sme utli osobný kontakt a skypovanie po čase nestačilo. Dotyky, vône, pohľady či intimita dvoch spriaznených duší sa nedajú nahradiť asexuálnym internetovým spojením, nech sa snažíte akokoľvek.Každý mal svoj vlastný svet a on navyše odvážne ambície a sny, ktorých realizácia bola kľukatá.Nechcela som sa ho však vzdať. Najbližšie mesiace som nežila, nechodila priveľmi medzi ľudí, zanedbávala kamarátov, mala klapky na očiach a mužské pokolenie mi bolo ukradnuté. Hodiny som zúfalo surfovala po desiatkach stránok hľadajúc možnosť ako odísť do zahraničia a byť ak už aj nie s ním, tak aspoň bližšie jeho rodnému Francúzsku. Prišli prvé hádky, nedorozumenia, žiarlivosť na všetko v sukni, čo sa okolo neho len mihlo. Hádam sto krát denne som mu kontrolovala profil na Facebooku. Keď odišiel na jarné prázdniny za kamarátom na Floridu, kde nemal internet a po návrate mi hneď nenapísal, hoci som bola online, považovala som to za zradu a dôkaz, že mu už na mne nezáleží. Preplakala som noci. Moje zúfalé maily, kde som sa mu snažila vysvetliť, že tú diaľku medzi nami preklenieme len tak, že sa budeme obaja rovnako snažiť, boli akoby som na stenu hrach hádzala. Moje otázky, či ma ešte vôbec ľúbi, keď sme tak ďaleko od seba odbíjal tvrdo. Vraj načo mi bude hovoriť, čo ku mne cíti. Keby ma prestal milovať, tak by mi to predsa povedal, nie? Jasné ako facka. Pre neho. Miloval ma, „ale"...Nerozumel čo sa vo mne odohráva. A ja som za tie dni preplakala toľko sĺz, že som nimi mohla pokojne záhradu zalievať. A plakala som ešte viac, keď sa mi deň pred mojimi štátnicami neobťažoval poslať ani len smsku, že na mňa myslí a drží mi palce. Podobných situácií by som vedela porátať na prstoch oboch rúk. A vždy som z nich vyšla ako porazená a zlá, ktorá chudáčikovi ubližuje. Náročná hysterka, ktorá preháňa a komplikuje mu život takými „banálnymi" požiadavkami a priveľkými nárokmi na veci, ktoré sú pritom vo vzťahoch celkom prirodzené. A viete čo? Najhoršie na tom celom bolo, že som mu to pomaličky uverila a skutočne sa tak začala cítiť!

Keď o pol roka neskôr prakticky odignoroval moje narodeniny, niečo sa vo mne zlomilo. Začala som okolo seba budovať ochranný múr. Stavala som ho nasledujúce mesiace pomaličky, tehličku po tehličke, aby mi jeho deštruktívna láska viac nemohla ublížiť. Keď v októbri písal diplomovku a mesiac sa neobťažoval napísať viac než len tri riadky raz do týždňa a ani ho nenapadlo opýtať sa, ako sa mám, trpela som ako kobyla, ale moje vnútro silnelo. A keď prakticky sabotoval novoročnú cestu do Indie, ktorú sme plánovali celý rok a namiesto toho mi chladne oznámil, že chce ísť na mesiac cestovať s kamarátkou, už to toľko nebolelo. Jedného dňa som sa zobudila s pocitom, že už viac odmietam byť jeho citovým záchodom. A už nechcem vzťah bez perspektívy so sebcom bez štipky empatie a pocitu spolupatričnosti. Ani chlapa, pre ktorého je vzťah obmedzovaním osobnej slobody a strašidlom, a ktorý sa bojí milovať tak veľmi, že ubližuje.

A tak som sa mu ozývala čoraz zriedkavejšie. Bola som ľahostajná a správala som sa presne ako on predchádzajúce mesiace. A viete čo? Zmenil sa ako šibnutím zázračného prútika. Paradoxne mi začal každý deň vypisovať litánie, ktoré ma už viac nezaujímali. Komentoval mi každú jednu fotografiu na facebooku. Dokonca si prekladal statusy, ktoré som od istej doby opäť písala po slovensky. Ožil, začal sa o mňa zaujímať a robil presne to, po čom som dlhé mesiace túžila. Malo to však jeden háčik: mne to už bolo jedno. Chcela som sa od neho odstrihnúť a zabudnúť. Nedalo sa. Peklo ukázalo inú tvár. Začal byť hysterický. Prosíkať. Snažil sa ma udržať pri sebe. Každý deň mi volal a posielal smsky, ktoré ostávali bez odpovede. Posledná bodka bola, keď sme sa dva mesiace po rozchode nečakane zrazili vo dverách kúpeľne u nášho spoločného kamaráta v Paríži. Dívala som sa na neho a necítila nič. Posledné zvyšky lásky boli fuč. Keď mi v tú noc z druhej izby písal zúfalé esemesky o tom, že či som aj ja cítila to pretrvávajúce „niečo" medzi nami a že ma mal chuť pobozkať, vypla som telefón. Bolo príliš neskoro. To „niečo" medzi nami bolo len obrovské prázdno v duši. A spomienky, ktoré sú mučivé práve preto, že sú vám celkom ľahostajné. Jedno ma to však naučilo: Načo plytvať citmi na niekoho, kto si to nezaslúži a neváži?

Už ho neľúbim, moja láska sa vyparila: Kde sa stala chyba a čo s tým?

Výber pre vás

Už ho neľúbim, moja láska sa vyparila: Kde sa stala chyba a čo s tým?

Súvisiace články

Čo je dôležitejšie ako láska k mužovi? Jeho kamaráti, tí vás musia schváliť, inak….

Láska v čase koronavírusu: Dnes vás naučíme, ako ľahko nadviazať online známosť

Láska, na ktorú nezabudnem: Priznali ste sa nám k svojim šialeným dobrodružstvám

LÁSKA na prvý pohľad: Áno, existuje, no oplatí sa kvôli nej všetko hodiť za hlavu?

Výber pre vás