Áno, ženy zmužneli, ale to neznamená, že začnú nosiť vlasy ostrihané "na ježka" a&nbsp;na svaloch si budú pestovať bicepsy. Len sa zmenili na sebavedomé, oveľa tvrdšie a&nbsp;ráznejšie. Mimochodom, to všetko sa naučili od mužov. Presadzujú sa v&nbsp;pozíciách, na ktoré kedysi mala výsadné právo silnejšia polovička ľudstva, dokonca im opovážlivo dokážu vyfúknuť post prezidenta. Veď prečo nevyužiť možnosti, ktoré im tažko vyboxovaná emancipácia priniesla? Dnešné moderné a ambiciózne ženy dobre vedia, čo chcú. V práci, aj vo vzťahoch. Pokorná úloha povestného krku, ktorý bude v rodine nenápadne určovať pravidlá. im nestačí, chcú mať rovnaké slovo ako ich partneri. Lenže čo na to muži? Tí začínajú strácať zem pod nohami, ale musia si na to zvykať.

Tak ako manžel tridsiatničky Ivany, ktorá je typickým príkladom nezávislej ženy. Spoznala ho na vysokej škole, potom spolu žili a&nbsp;už sú dva roky zosobášení. . Ivana sa uchytila vo veľkej &nbsp;počítačovej spoločnosti, vypracovala sa na manažérsku pozíciu, zatiaľ čo jej muž sa uspokojil s miestom v štátnej správe a s tabuľkovým platom. „Zarába síce menej ako ja, ale zatiaľ s&nbsp;tým ani jeden z&nbsp;nás nemá problém. Ako ho poznám, s nejakou domácou puťkou by nevydržal a&nbsp;berie ma takú, aká som. Občas síce tvrdí, že to s&nbsp;tým pracovným zanietením niekedy preháňam, ale to, že som samostatná a&nbsp;finančne nezávislá, mu nevadí,“ tvrdí Ivana. V&nbsp;ich vzťahu však nikdy neplatilo a ani nebude platiť tradičné delenie rolí na mužské a ženské. „Veď pracujeme obaja, ja sa dokonca z&nbsp;roboty vraciam oveľa neskôr ako môj muž a &nbsp;neviem si predstaviť, že by celý večer čakal na to, kedy prídem domov a&nbsp;niečo mu uvarím. Domáce práce máme podelené tak, že ich urobí ten, kto má práve čas." Sama považuje za úplnú samozrejmosť, že jej muž občas varí alebo vysáva. „Naozaj neviem, prečo by som sa o domácnosť mala starať len ja. Iba preto, že som žena? Tak s&nbsp;takýmto argumentom by u&nbsp;mňa žiadny chlap nemal šancu,“ pokračuje Ivana, ktorá pri hľadaní partnera mala vlastne šťastie. Našla si totiž takého, ktorý už tiež prešiel istou formou „emancipácie“.„Tým, že sa ženy stali ekonomicky nezávislejšie, začínajú byť náročnejšie aj na mužov," hodnotí súčasný fenomén psychologička Marta Aibeková. „Neočakávajú od nich len peniaze, tie si dokážu zarobiť aj samy, ale trvajú aj na tom, aby sa ich partner viac podieľal na rodinnom živote. To znamená, delil sa s&nbsp;ňou o&nbsp;domáce práce či o&nbsp;výchovu detí. Muži sa tak v&nbsp;posledných rokoch ocitli v&nbsp;novej situácii, ktorú si nevybrali dobrovoľne, ale boli postavení pred hotovú vec. A&nbsp;nie všetci to dokážu prijať.“

Vlastne sa im ani nemožno čudovať. Veď boli celé roky zvyknutí na pozíciu tých, ktorí mali právo určovať pravidlá. Tak im to vštepovali tradície, taký model videli doma a&nbsp;tak si to predstavovali aj vo vlastnom vzťahu. Lenže &nbsp;teraz ženy začínajú „vystrkovať“ rožky a&nbsp;chcú tiež rozhodovať. A&nbsp;dokonca od nich žiadajú pomoc pri niečom takom podradnom ako sú domáce práce? No fuj, s takým niečím predsa nemôžu súhlasiť. Svojho pohodlia sa len tak nechcú vzdať a&nbsp;problém je na svete. Nie, novodobá vojna amazoniek zatiaľ vo vzduchu nevisí, ale muži jednoznačne ťahajú za kratší koniec. „Prirodzene, dnes už existuje veľká skupina takých mužov, ktorí sú na svoju partnerku pyšní a&nbsp;uvedomujú si, že jej úspech bude prospešný pre celú rodinu. Iná situácia však vzniká, kedy si muž vezme dievča, ktoré malo jednoduché zamestnanie, venovalo sa len rodine, no postupne začne na sebe pracovať, študuje, získa lepšie platené miesto, na čo chlap nie je pripravený ani zvyknutý,“ vysvetľuje odborníčka. „ Jeho úloha živiteľa je odrazu ohrozená a&nbsp;tak si ju chce obhájiť hnevom a&nbsp;agresiou. Vtedy to obvykle začína škrípať a&nbsp;ak muž zmenu svojej partnerky nie je ochotný akceptovať, takéto vzťahy nemajú dlhé trvanie.“O&nbsp;tom by vedela rozprávať Katarína, moja spolužiačka zo základnej školy, ktorá sa vydávala v&nbsp;osemnástich. Hneď po maturite otehotnela, takže na hľadanie práce nemala čas ani chuť. Keď sa jej narodil syn, na jej pleciach zostala aj celá domácnosť. „Vtedy mi ani nenapadlo, že by som od manžela mala čakať nejakú pomoc. On predsa chodil do práce a&nbsp;ja som bola doma,“ spomína Katarína na časy „materskej“, , ktorá vďaka dvom deťom trvala vyše šesť rokov. Potom si však našla prácu a&nbsp;oheň bol na streche.

„Už som nemala toľko času a&nbsp;chcela som, aby sme si to s&nbsp;mužom v&nbsp;domácnosti podelili. Lenže on bol za tie roky taký rozhýčkaný a&nbsp;tak zvyknutý na môj kompletný servis, že odmietal pohnúť prstom. Koľkokrát sa stalo, že ja som z&nbsp;roboty utekala po deti, potom na nákup a&nbsp;môj muž zatiaľ sedel doma a&nbsp;čakal, čo budem variť. Išlo ma roztrhnúť od zlosti a&nbsp;hádky boli u&nbsp;nás na dennom poriadku.“ Možno by takto žili ďalej, veď v&nbsp;mnohých slovenských rodinách to ešte stále tak funguje, lenže Kataríne sa v&nbsp;práci začalo dariť čoraz viac. A&nbsp;to už bolo príliš veľké sústo pre pošramotené ego jej manžela.&nbsp; „Začal mi vyčítať, že kašlem na rodinu, že sa o&nbsp;nič nestarám, vykrikoval mi, aká som neschopná matka. Vydržala som to počúvať štyri roky, strácala som aj posledné zvyšky sebavedomia, lenže bolo to stále horšie. Stále ma deptal, až môj povestný pohár trpezlivosti raz pretiekol a&nbsp;povedala som si, že nebudem žiť s niekým, kto sa považuje za pupok sveta iba preto, že nosí trenírky." Katarína je dnes už rozvedená, dokonca nabrala odvahu pustiť sa do podnikania a otvorila si malý kozmetický salón. A darí sa jej aj bez manžela, ktorý nedokázal prehltnúť, že jeho žena je schopná uživiť rodinu minimálne rovnako dobre ako on.

Nuž, časy sa naozaj zmenili. Ak si muži chcú u&nbsp;žien vybojovať pozornosť a rešpekt, musia ponúknuť aj čosi navyše, ako len pravidelný príjem či manuálne zručnosti. To všetko síce do zoznamu „ideálneho“ partnera stále patrí, no ženy žiadajú viac. Veď ak potrebujú opraviť kvapkajúci vodovodný kohútik, zavolajú si inštalatéra. S&nbsp;pokazeným autom samy zájdu do servisu, zvládnu namontovať závesnú poličku, ku ktorej je priložený návod, na chate bez problémov narúbu drevo alebo kosačkou „prebehnú“ trávnik. Jednoducho, s&nbsp;chlapskými prácami si dnešné dámy poradia a&nbsp;z&nbsp;mužskej sily už nie sú až tak „paf“. A&nbsp;čo na to silnejšia polovička ľudstva? „Muži sú z&nbsp;týchto zmien dosť zmätení a odrazu nevedia, ako reagovať,“ myslí si doktorka Aibeková. „V&nbsp;genetickej výbave síce majú zakódovaný pud lovca, no nevedia, čo s&nbsp;ním. Zbrane aj mužská sila im zostali, no akoby prišli o svoje územie a&nbsp;teraz strácajú pôdou pod nohami. A&nbsp;mnohí stále nechápu, čo tie večne nespokojné ženy od nich chcú."

Takže čo vlastne chceme? Okrem pomoci v&nbsp;domácnosti sa do nich žiada aj viac citových prejavov, pretože ženy sa s&nbsp;nimi chcú rozprávať, riešiť problémy a viac komunikovať. Vlastnosti, ktoré kedysi boli výsostne ženskou parketou, sa dnes u&nbsp;silnejšieho pohlavia cenia ako soľ. Že je to trošku pomýlené a&nbsp;muži v&nbsp;tom majú zmätok? Áno, ale musia sa s&nbsp;tým popasovať. A&nbsp;každý to robí po svojom.Niektorí si zvykli a&nbsp;svoje partnerky podporujú. Iným to dokonca vyhovuje a&nbsp;bremeno zodpovednosti vďačne presunú na plecia svojej ženy, ďalší zubami-nechtami bojujú o&nbsp;svoju pozíciu a&nbsp;búria sa, no mnohí to vzali z&nbsp;opačného konca. Zatiaľ čo ich partnerky „zmužneli“, oni sa stali jemnejšími a&nbsp;mäkšími. Aspoň navonok. „Ešte pred pár rokmi bolo nemysliteľné, aby muži chodili do kozmetických salónov a&nbsp;starali sa o&nbsp;seba. Dnes už nie je nič výnimočné, že im záleží na svojom štýle, že sa vyberane obliekajú a&nbsp;potrpia si na svoj výzor. Nechávajú sa rozmaznávať pleťovými maskami, dávajú si robiť manikúru, lakujú si nechty. Takýchto metrosexuálov pribúda čoraz viac,“ upozorňuje psychologička, no dodáva, že tadiaľto cesta nevedie. Je to totiž len vonkajšia premena mužov.

Hoci by sa mohlo zdať, že tento druh ženskej „nezávislosti“ je novinkou posledných rokov, nie je to tak. „Stačí sa trochu pozrieť do minulosti a&nbsp;zistíme, že aj vo vojnových &nbsp;časoch ženy museli na seba prebrať zodpovednosť za rodinu. Dokonca pracovali v&nbsp;továrňach na výrobu zbraní a&nbsp;rozhodovali o&nbsp;všetkom, čo mal predtým na starosti muž. Po skončení vojny mnohým vyhovovalo, že sa všetko vrátilo do starých koľají a&nbsp;mohli to bremeno znovu nechať na partneroch. Našli sa však aj také, ktorým ten pocit nezávislosti zachutil a&nbsp;len ťažko sa ho vzdávali,“ konštatuje etnologička Andrea Šalingová.. Ani dnešné moderné ženy však už z bojiska nemienia ustúpiť. Keď si raz vyboxovali svoju nezávislosť, s rolou pokornej tichučkej Popolušky sa viac nechcú uspokojiť. Má to však háčik. Kde vziať takého muža, ktorý ich slobodu dokáže rozchodiť? „Normálni muži už nie sú na sklade. Jednoducho došli,“ hovoria moje nezadané kamarátky, ktorým prischla nálepka single. Aj keď nedobrovoľne. „Single žien naozaj pribúda, no problém nie je ani tak v&nbsp;nedostatku mužov, ale v&nbsp;tom, že ony nie sú ochotné uspokojiť sa s&nbsp;partnerom ,druhej´ kategórie,“ myslí si psychologička. „Kedysi sa mladé dievčatá držali hesla- radšej zlý chlap ako žiadny, a&nbsp;potom žili v&nbsp;manželstvách s&nbsp;alkoholikmi či tyranmi, no takéto riešenie dnešné ženy odmietajú. Hovoria si, že radšej zostanú samy, ako s&nbsp;mužom, ktorý dokonale nespĺňa ich kritériá a&nbsp;predstavy. Ale je pravda, že mnohí muži sa ešte stále desia ženskej samostatnosti, pretože na ňu ešte nedozreli.“Vôbec to však nie je beznádejné, pretože tak ako sa rozrastá skupina nezávislých žien, pribúda aj čoraz viac chlapov, ktorí partnerky s ambíciami tolerujú. Sú si totiž natoľko istí sami sebou, že svoju úspešnú a&nbsp;silnú polovičku nechápu ako vlastné zlyhanie či dokonca ohrozenie svojho ega. Práve naopak, držia im palce. Týchto vzácnych mužských "exemplárov" je síce pomenej, no vďaka aj za tieto prvé lastovičky.

„Ale keď bojujete o&nbsp;rovnoprávnosť, tak potom so všetkým, čo k&nbsp;tomu patrí,“ tvrdí na oplátku môj kolega Andrej. „Chcete mať rovnaké pozície a&nbsp;rovnaké platy ako muži? V&nbsp;poriadku. Žiadate , aby sme sa doma delili o všetky povinnosti? No dobre, ale potom sa nemôžete čudovať, keď vám chlap nepodrží dvere, nepomôže vám s&nbsp;kabátom a&nbsp;nechá vás zaplatiť svoj drink, " uvažuje Andrej, no u odborníkov takéto "argumenty" neobstoja. „Galantnosť a rovnocenné postavenie sú dve odlišné veci. Ak majú mať muži a ženy také isté šance, to ešte neznamená, že by sa mali vzdať pravidiel slušného správania a etikety. Keby tie prestali platiť, z ľudského sveta by sa stala džungľa," varuje doktorka Aibeková, podľa ktorej je v dnešných "emancipovaných" časoch najdôležitejšie právo vybrať si rolu, aká nám vyhovuje. „Nemá zmysel nútiť ženu, ktorá si chce čo najdlhšie užiť svoje dieťa na materskej dovolenke, aby sa rýchlo vracala do práce. Ale nebolo by správne ani to, aby zostala doma proti svojej vôli. Ak chce pracovať, partner by ju v&nbsp;tom mal podporiť. Práve v&nbsp;tom je princíp rovných príležitostí.“ Ale byť si rovný nie je to isté, ako byť rovnaký. Hoci sú dnes ženy oveľa tvrdšie, odhodlanejšie a&nbsp;sebavedomejšie, stále zostanú ženami, rovnako ako chlapi, ktorí sú síce tiež tlačení do "emancipácie", no svoje gény silného lovca v sebe nezaprú. Takže sa vlastne stále môžeme dobre dopĺňať. Naštastie pre oboch.

Ženy vystrkujú rožky alebo sú len silnejšie a viac sebavedomé? Ako to vidia chlapi?

Výber pre vás

Ženy vystrkujú rožky alebo sú len silnejšie a viac sebavedomé? Ako to vidia chlapi?

Súvisiace články

Láska vs. flirt ♥ Výstižné ilustrácie, v ktorých sa mnohí iste nájdete

Manuál orálneho sexu: Po tomto na vás chlap nikdy nezabudne. Stačia na to vaše ústa

Kde stretnúť toho pravého, keď máš 18, 28, 38? TOTO sú miesta, kde ho dostanete...

Aká matka, taká Kaia: Dcéra Cindy Crawford zobrala modeling útokom! Najnovšie už aj navrhuje

Výber pre vás