Lukáš Kimlička

Za mojich študentských čias už našťastie fyzické tresty neboli, zato pätiek som mal v žiackej knižke požehnane. Nie preto, že by som bol hlúpy, skôr som bol už od detstva rebel a učiť sa mi akosi nechcelo.

Zo študentských čias najradšej spomínam na strednú školu. Študoval som odevný dizajn na Strednej priemyselnej škole odevnej v Trenčíne. Našťastie tu bolo učenia pomenej, keďže väčšina predmetov ma aj tak bavila, a tak som sa ich učiť nemusel vôbec. Bol som jediný chalan v triede a dovolím si tvrdiť, že na škole som bol celkom obľúbený. U spolužiačok aj u pedagógov. Teda okrem matikárky. Tá mi na konci tretieho ročníka dala na vysvedčení päťku. Aj keď jej to nezazlievam, pretože zlomky a odmocniny neviem dodnes, na matiku som jednoducho nikdy nebol. No a keď v redakcii na porade padlo rozhodnutie, že tentoraz si mám vyskúšať povolanie učiteľa ja a napísať o tom článok, veľmi som sa tešil. Pôvodný plán bolo ísť učiť na gymnázium. Ale ja? S mojimi štvorkárskymi vedomosťami nemôžem predsa vyučovať na gymnáziu! Iba ak telesnú. Ale aj z tej som bol ako študent oslobodený. Zavolal som preto PaedDr. Ivanovi Štefkovi, ktorý ma učil navrhovanie a momentálne šéfuje mojej bývalej strednej škole. Tá sa medzitým stala Strednou umeleckou školou, keďže okrem navrhovania sa tu učí ďalších jedenásť odborov. Predsa len, výtvarné predmety sú tie, v ktorých som doma.

Moje vyučovanie sa začalo v utorok. Nultou hodinou!!! Nástup do školy som mal pred siedmou, tak som si privstal o štvrtej ráno, aby som z Bratislavy prišiel do svojej novej práce načas. Vo vestibule som sa mal stretnúť s mojou kolegyňou, tiež návrhárkou Mgr. art. Petrou Pršovou. Petra ma zasvätila do tajov školy a&nbsp;študentov, oboznámila ma s&nbsp;deckami aj predmetmi, a&nbsp;to už niektorí zo žiakov stihli zavesiť na Instagram paparazzi video s Kimličkom vo vestibule. V to ráno som mal vyučovať predmet umelecká prax druhákov v odbore interiérový dizajn. Učili sa v dielni narábať so šijacím strojom. Zrazu ma prepadla nostalgia, keďže v tej istej dielni som za stroj zasadol aj ja. Ibaže to bolo pred dvadsiatimi rokmi. Praktické a výtvarné predmety na umeleckých školách netrvajú jednu vyučovaciu hodinu, ale rovno tri alebo štyri. Umelecká prax však pozostávala zo šiestich vyučovacích hodín. Odkrútil som si s druhákmi prvé tri hodiny a zopakoval si s&nbsp;nimi, ako sa navlieka niť do priemyselného šijacieho stroja alebo ako sa šijú oblúky na predkreslenom kuse látky. No, práve ukážkový príklad som im nedal, keďže nad navliekaním nite som sa zapotil aj ja a moje vyšité oblúky išli úplne mimo predkresleného vzoru na látke.

Po prvých troch vyučovacích hodinách som dielňu opustil a išiel na vyučovanie figurálnej kresby, ktorú som mal so štvrtáčkami. Figúra, ako sme ju my volali, trvá štyri vyučovacie hodiny. Žiaci sa na nej zdokonaľujú v kresbe postavy, keďže kresba je alfa a omega pre všetky výtvarné predmety. V triede som mal sedem študentiek a za úlohu mali kresliť postavu podľa živého modelu, ktorým im bol ich profesor kresby Mgr. art. Drahomír Šťastný, keďže v tento deň som sa hral na profesora ja. Bol to zvláštny pocit prechádzať sa pomedzi stojany s kresbami a korigovať práce študentov. Najprv som bol v rozpakoch, či som práve ja ten, kto si môže dovoliť niekoho hodnotiť. Vtedy som si spomenul na môjho profesora kresby akademického maliara Petra Grísu, ktorý doteraz na škole učí, ako sa s hodnotením našich prác nemaznal. Až neskôr som pochopil, že to bolo pre naše dobro. Ak som teda videl nejaké nedostatky, že študentky proporčne kresbu nezvládli alebo im utekala perspektíva, zobral som ceruzku a snažil sa ukázať, ako dosiahnuť správny výsledok, prípadne poradiť, na čo si dať pozor. Kibicovať im do prác a tváriť sa dôležito mi celkom išlo, no učiteľské nadšenie ma prešlo, keď som mal ich práce ohodnotiť známkami. Priznám sa, nebolo mi všetko jedno a krvi by ste sa v tom momente nedorezali.

Mal som chuť dať všetkým jednotky, no&nbsp;to len preto, aby som bol v ich očiach ten dobrý a milý pán učiteľ. Aj keď som videl, že na jednotku to v niektorých prípadoch nebolo. Mňa osobne zlé známky z kresby motivovali, aby som to nabudúce spravil lepšie. Veď stále niekoho chváliť, aký je šikovný, a mastiť mu ego jednotkami človeka nikam neposunie. Aj keby bol neviem aký talentovaný. A to je presne to, čo som časom pochopil aj ja na hodinách profesora Grísu. Keďže na vysokej škole som potom patril v kresbe k najlepším. Rozdal som preto len dve jednotky a ostatným som dal dvojky. Niekde vnútri ma hrýzlo svedomie, že známky neboli spravodlivé, na druhej strane som mal dobrý pocit, že si ma študentky zapamätajú ako toho dobrého učiteľa Kimličku. Po odkrútených siedmich vyučovacích hodinách som unavený sadol do auta smer Bratislava.

Na ďalší deň som našťastie nemusel prísť do školy na siedmu. Moje vyučovanie bolo s tretím ročníkom a mali sme predmet navrhovanie, ktorý som na škole zbožňoval. Konečne sa naplnilo moje očakávanie, že sedím za katedrou a môžem zapisovať do triednej knihy. No na moje sklamanie sa medzičasom triedna kniha premenila do elektronickej podoby a to mi pokazilo celú radosť. Hneď na úvod vyučovania som si u študentiek šplhol tým, že som im sľúbil, že ich z vyučovania pustím o päť minút skôr. Ďalší dobrý bod pre mňa. No vráťme sa k vyučovaniu, vymyslel som si pre ne kreslenie naaranžovanej látky na krajčírskej figuríne. Keďže sa práve venovali módnej ilustrácii, chcel som, aby látku nakreslili tak, aby bolo vidno, aký je to materiál. Počas vyučovania vládlo v triede hrobové ticho, čo ma trochu znervózňovalo. Občas sa síce niektorá zo študentiek vypýtala na WC, no to bola spočiatku ich jediná otázka na moju osobu. Mal som pocit, že sa ma tak trochu hanbia. Myslel som si, že žiaci budú vyrušovať a baviť sa medzi sebou navzájom. Keď som sa išiel spýtať, či si nechcú pri tom pustiť hudbu, zrazu mi do toho skočila jedna študentka a zarazila ma svojou otázkou. Vraj či si môžu pri tom kreslení pustiť Harryho Poterra. Za mojich čias sme nemali v triede ani projektor, ani mobily na stole a už vôbec sme nepozerali filmy. Aj keď ja som z Pottera nevidel ani jednu časť, zdalo sa mi to ako skvelý nápad, aspoň v triede nebude také ticho!

Keď zazvonilo na prestávku, pred triedou, v ktorej som vyučoval, sa motalo podozrivo veľa študentov. Vraj keď sa dozvedeli, že učím na ich škole, prišli omrknúť situáciu a tí smelší sa dokonca chceli so mnou vyfotiť. Po prestávke študentky pri mojom výklade (počas toho som Pottera vypol) hltali každé jedno slovo o módnej ilustrácii a snažili sa to preniesť do svojej práce. Musím priznať, že som sa zrazu cítil naozaj dôležito a robilo mi radosť odovzdávať rokmi nadobudnuté vedomosti z praxe. Asi aj o tom učiteľské povolanie je. Za tých pár hodín, ktoré som odučil, nemôžem vedieť, aké to naozaj je byť učiteľom, no jedno viem presne. Nejde len o sedenie za katedrou a zapisovanie známok do triednej knihy. Ide predovšetkým o to, vychovať mladých ľudí, odovzdať im vedomosti a skúsenosti z reálneho prostredia, v ktorom by raz chceli pracovať aj oni. Na pár minút som zauvažoval aj o tom, či by som to chcel robiť na plný úväzok. Chcieť by som chcel, no správne by sa bolo treba spýtať, či by som to dokázal. Byť dobrým učiteľom neznamená len vedieť učiť, ale treba mať aj rád ľudí. Napríklad ja si zo školy toho veľa nepamätám. No aj tak si najčastejšie spomeniem na vetu profesora Grísu – Kimlička, veď život ťa naučí...

Učiteľom na pár dní: Aké je stáť za katedrou? Lukáš Kimlička si to skúsil na vlastnej koži

Výber pre vás

Učiteľom na pár dní: Aké je stáť za katedrou? Lukáš Kimlička si to skúsil na vlastnej koži

Súvisiace články

Pán návrhár: Jeremy Scott rád šokuje. Na jeho šatách nájdete ružové poníky, Barbie aj plechovky koly.

FOTO VNÚTRI Markizáčka Lenka Šóošová vyšla s kožou na trh: TAKTO vyzerá bez štipky mejkapu!

FOTO Tehotenská móda vojvodkyne Meghan: Preboha, to skade vytiahla takúto oštaru?!

A SKONČILA! Kráľovský pohár už definitívne pretiekol, problémová Meghan odchádza z paláca!

FOTO Müllerová čím ďalej tým viac ohuruje svojimi outfitmi: Poznáme TAJOMSTVO jej šatníka!

Nová móda: Terčom zlodejov sa stali vzácne fľaše vína za tisíce eur

Výber pre vás