V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

Viete si predstaviť, že by ste žili v&nbsp;krajine, kde zúri vojna? Alebo tam vládne tvrdý diktátorský režim, ktorý vám nedovoľuje uplatniť sa v&nbsp;odvetví, ktoré ste študovali? Prípadne sa zo dňa na deň situácia v&nbsp;krajine zmení tak, že jediné, čo vám ostáva, je utiecť a&nbsp;hľadať pre seba a&nbsp;svoju rodinu lepšie miesto na život? Občas mám pocit, že si nie celkom vážime to, čo doma máme. Nejde len o strechu nad hlavou, nevieme, čo je to vojna a hlad. A možno práve preto sa nedokážeme vcítiť do kože ľudí, ktorí sú ako my, majú rovnaké sny a&nbsp;plány ako my, len ich nedokážu uskutočniť v&nbsp;krajine, kde sa narodili. Aj preto hľadajú svoje šťastie inde. Potrebujú uživiť svoje rodiny, a tak si ochotne vezmú na seba nálepku migrant či migrantka. Mimochodom, aj Slováci, ktorí sa rozhodnú vyraziť do sveta za lepšími možnosťami, majú rovnakú nálepku. V USA, v Austrálii a vlastne kdekoľvek na svete ich žijú tisícky. Lebo cestovanie za prácou a migrácia je prirodzená vec stará ako ľudstvo samo.

Kata je mladá baba, ktorá odišla zo Srbska, keď mala 21 rokov. Tam žila s mamou a študovala právo. Na štúdium sa snažila zarobiť brigádami, ale nestačilo to. Mama jej pomôcť nevedela, na celú domácnosť bola sama. Kata dostala príležitosť zarobiť na Slovensku, našetriť na školu a pomôcť aj rodine. Jej očakávania sa však po príchode do Bratislavy nenaplnili. Ocitla sa tu bez platného povolenia na pobyt a keby sa vrátila domov, čakala by ju nedokončená škola a mama, ktorá dúfala, že dcéra jej finančne pomôže. V tejto komplikovanej situácii sa Kata obrátila na organizáciu IOM Slovensko, ktorá jej pomohla s návratom do rodnej krajiny, štúdiom aj s tým, aby si doma našla prácu.

Na druhej strane je tu Zuzana. Slovenka, ktorá tri roky pracovala v Spojenom kráľovstve. Bolo to už pred vyše dvadsiatimi rokmi, takže si musela vybaviť pobyt, zamestnávateľ sa jej postaral o pracovné povolenie a to si pravidelne predlžovala podľa toho, akú mala pracovnú zmluvu. „Bola som pracovnou migrantkou, aj keď som si to vtedy neuvedomovala. Jednoducho som sa presťahovala za zaujímavou pracovnou ponukou,“ spomína Zuzana Vatráľová, ktorá dnes pracuje ako vedúca úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) na Slovensku. Podobných ľudí, ako je Kata či Zuzana, sú stovky, možno takých dokonca poznáte. Každý z&nbsp;nich odchádza do sveta z iných dôvodov, každý sa musí potrápiť s inými povoleniami a zákonmi, no jedna vec ich spája. Že sú migranti. Pritom netreba zabúdať, že ide výlučne o&nbsp;pobytový status. Byť migrantom alebo migrantkou nie je povahová ani hodnotová črta. Nehovorí o&nbsp;človeku nič, len to, že pochádza z&nbsp;inej krajiny.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.

Na Slovensku ich žije asi 150-tisíc, teda ani nie tri percentá z&nbsp;celkového počtu obyvateľov a väčšinou pochádzajú z&nbsp;Európskej únie. Oproti iným krajinám EÚ tak máme jeden z&nbsp;najnižších percentuálnych podielov cudzincov, ktorí u nás fungujú. Napriek tomu sa na nich často dívame podozrievavo a držíme si od nich odstup, pretože nám chýba osobná skúsenosť. „Priemerní Slováci sa v&nbsp;bežnom živote s&nbsp;cudzincami nestretávajú, nepoznajú ich a ľudia majú prirodzený strach z&nbsp;neznámeho. Keď sa k&nbsp;tomu pridajú negatívne informácie zo správ, výsledkom sú obavy a nedôvera. Navyše, Slováci majú podľa Eurobarometra z&nbsp;roku 2018 najnižšiu mieru medziľudskej dôvery – iba 23 percent v&nbsp;porovnaní s&nbsp;európskym priemerom 47 percent a&nbsp;prvým Fínskom s&nbsp;85 percentami. Zároveň však treba povedať, že ak Slováci a&nbsp;Slovenky cudzincov osobne spoznajú, veľmi rýchlo prestanú vnímať ich pôvod. Skôr sa sústredia na to, či ide o&nbsp;dobrých, sympatických a milých ľudí,“ vraví Zuzana Vatráľová.

Organizácia IOM, ktorej na Slovensku šéfuje, sa snaží práve takéto predsudky búrať. Cudzincom, ktorí sa u nás ocitnú, poskytujú poradenstvo a&nbsp;potrebnú pomoc. Veď si len predstavte, že by ste vy prišli do krajiny, ktorej jazyk vám robí problémy, nepoznáte jej zákony a to vás čaká ešte kopa byrokracie a povolení. Nezišla by sa vám vtedy nejaká pomocná ruka? A&nbsp;práve pre takých ľudí vznikla už v&nbsp;roku 1951 Medzinárodná organizácia pre migráciu. „Po druhej svetovej vojne si mnohé štáty museli poradiť s&nbsp;tisíckami migrantov na svojom území. Bolo treba pomôcť im s návratom domov alebo im nájsť nové útočisko v&nbsp;inej krajine. Pôvodne išlo o&nbsp;jednorazový program, ale keďže migrácia je súčasťou ľudskej existencie od jej počiatku, IOM existuje a&nbsp;pracuje dodnes. Je už súčasťou systému OSN a&nbsp;má vyše 170 členských štátov,“ vysvetľuje Zuzana.

Na Slovensku funguje Migračné informačné centrum IOM už od roku 2006, a&nbsp;to v&nbsp;Bratislave a&nbsp;v Košiciach. Osobne, telefonicky alebo mailom poradia cudzincom, ktorí žijú na našom území. To však zďaleka nie je všetko, čo nezisková organizácia robí. „Ide najmä o&nbsp;právne a&nbsp;pracovné poradenstvo, rekvalifikačné kurzy, kurzy slovenčiny a&nbsp;iné služby, ktoré im pomáhajú žiť na Slovensku plnohodnotne. Tým cudzincom, ktorí na Slovensku nemajú povolený pobyt, lebo im vypršal alebo prišli bez povolenia, pomáhame vrátiť sa domov. Dostávajú aj reintegračnú pomoc po návrate, aby sa ich situácia doma stabilizovala a nemuseli znova hľadať nelegálne spôsoby, ako sa dostať do zahraničia za prácou,“ vymenúva činnosti, ktorým Zuzana Vatráľová a jej kolegovia venujú. Pomocnú ruku podávajú aj obetiam obchodovania s ľuďmi, cudzincom aj slovenským občanom. Keďže Spojené kráľovstvo vystúpilo z EÚ, od Nového roka sa menia podmienky pobytu britských občanov na Slovensku, takže aj pre nich zriadili informačnú linku.

Za pätnásť rokov slovenská pobočka pomohla už tridsaťtisíc cudzincom a ich rodinám zo 160 krajín, no pomáhali aj 1 600 migrantom pri návrate do domovskej krajiny. Tou je najčastejšie Ukrajina, Moldavsko, Čína, Vietnam, ale aj Irak. „Spomínam si, ako som v Moldavsku navštívila obchodík jedného nášho klienta. Mal vlastné potraviny a pekáreň, ktoré otvoril vďaka príspevku z programu asistovaných dobrovoľných návratov. V obchode zamestnával svoju mamu, chlieb a pečivo pre nich piekla bratova manželka. Obchod fungoval a živil troch ľudí. Máme veľa takýchto príkladov, keď aj za menej peňazí ľudia po návrate domov dokážu rozbehnúť svoje podnikanie a dokážu sa uživiť,“ spomína vedúca slovenskej pobočky IOM. Práve vďaka takejto pomoci ľudia nehľadajú za každú cenu cestu, ako sa dostať do sveta za prácou. Organizácia im poskytuje aj humanitárnu pomoc, potravinové balíky či zdravotnú pomoc, ubytovanie aj vzdelávacie aktivity. S tranzitom cez Slovensko a dočasným útočiskom pomáhali utečencom z Afganistanu, zo Somálska, z Etiópie, zo Sudánu a z ďalších krajín, z ktorých museli títo ľudia doslova ujsť. Najčastejšie šlo o rodiny s malými deťmi, pre ktoré je odchod jedinou šancou na život v bezpečnom prostredí. Väčšina z nich neskôr sa neskôr usadila v USA, Kanade, Nórsku či vo Švédsku.

IOM má v hľadáčiku aj problémy obchodovania s ľuďmi. Práve ste si povedali, že vás sa také čosi netýka? Že to sa dnes deje možno niekde v Mexiku alebo v zaostalejších ázijských krajinách? Veľký omyl. Zuzana Vatráľová tvrdí, že jeden z troch najvýnosnejších nelegálnych obchodov na svete, spolu s obchodom s drogami a so zbraňami, neobchádza ani Slovensko. Množstvo obetí pochádza práve z našej krajiny a veľmi ľahko sa niečo také môže stať aj vám. Ako? „Obvykle to prebieha tak, že mladý človek má záujem o prácu v zahraničí a nájde si agentúru alebo inzerát s veľmi výhodnou ponukou. Falošná agentúra často investuje do zdanlivo dôveryhodných priestorov, komunikuje milo a profesionálne, aby nalákala svoje obete. Najzákernejšie na celom postupe je, že obete vycestujú zo Slovenska dobrovoľne a až na mieste sa ukáže, že pôvodne sľubovaná práca buď už, alebo ešte nie je. Agentúra si často nárokuje aj pomyselný dlh za vybavenie, preto si ho človek musí odpracovať. A obete, ktoré sú pod psychickým a často aj fyzickým nátlakom, väčšinou urobia, čo sa od nich žiada. Keďže ide o dobre organizovaný medzinárodný zločin, jeho obeťou sa môže stať ktokoľvek, aj vzdelaní ľudia v zrelom veku,“ varuje Zuzana Vatráľová, ktorá sa s podobnými prípadmi stretáva často. A ako sa takýmto podvodom vyhnúť a nedostať sa do maléru?

Ak máte záujem o&nbsp;prácu v&nbsp;zahraničí, dobre si overte agentúru, ktorá prácu ponúka, zistite si, či má potrebné povolenia a samozrejmé by malo byť overenie zamestnávateľa aj pracovné podmienky. Či napríklad hotel, kde máte pracovať, vôbec existuje na adrese, ktorú agentúra uvádza. Odborníčka varuje aj pred zmluvami a radí podpísať len takú, ktorej dobre rozumiete. Často sú v nich skryté rôzne nástrahy a ponuky, ktoré vyzerajú príliš výhodne, sú väčšinou falošné. Povedzme práca čašníčky vo Viedni s&nbsp;ponúkanou mzdou 2 500 eur s&nbsp;tým, že nemčina nie je nutná, no neznie to podozrivo? „Ak sa už ocitnete v&nbsp;takej situácii, nebojte sa ísť na políciu a&nbsp;vyhľadať pomoc. Obchodníci často tvrdia obetiam, že keď pracujú nelegálne, porušujú zákon a&nbsp;polícia ich pošle za mreže. Realita je však taká, že polícia vo všetkých krajinách EÚ pristupuje k&nbsp;takýmto ľuďom ako k&nbsp;obetiam,“ radí odborníčka.

Aplikácia, ktorá môže zachrániť život

Na Slovensku pomohla IOM už vyše 160 ľuďom, ktorí sa stali obeťami takéhoto špinavého biznisu, a možno vás prekvapí, že až tretinu z nich tvorili muži. Všetci využili aj špeciálne programy organizácie po návrate domov a Zuzana so svojím tímom im pomáhala vrátiť sa po takejto traume do bežného života. Práve na základe takýchto skúseností a&nbsp;v rámci prevencie vznikla aj mobilná aplikácia Safe Work and Travel Abroad, ktorá je bezplatne dostupná pre Android aj iPhone. Aplikácia obsahuje podrobné informácie o&nbsp;obchodovaní s&nbsp;ľuďmi, praktické rady, ako sa nestať obeťou, ako sa pripraviť na cestu alebo&nbsp;čo robiť v&nbsp;zahraničí. Sú v&nbsp;nej aj užitočné kontakty na zastupiteľské úrady v&nbsp;cudzine. Aplikácia je plne funkčná aj bez prístupu na internet a je dostupná v&nbsp;slovenčine, češtine, poľštine, maďarčine a&nbsp;angličtine. Ak teda máte vo svojom okolí niekoho, kto by potreboval pomôcť či poradiť v&nbsp;takýchto otázkach, viete, kde hľadať pomoc. Medzinárodná organizácia pre migráciu je tu práve nato, aby Slovensko bolo lepšou krajinou nielen pre domácich, ale aj tých, ktorí v nej hľadajú miesto na nový život. Na začiatok stačí vcítiť sa do kože ľudí, ktorí museli opustiť svoju krajinu a začínajú odznova. Slováci sú predsa povestní svojou pohostinnosťou, tak možno prišiel čas ukázať to aj cudzincom. Aby sa tu cítili príjemne a ako doma.

Slovensko patrí medzi krajiny s&nbsp;najnižším počtom migrantov – len okolo troch percent populácie tvoria ľudia iných krajín. Spolu je to asi 150-tisíc, takmer polovica z&nbsp;nich pochádza z&nbsp;EÚ.

Ide zároveň o najžiaducejší typ migrácie: ľudia s povoleným pobytom, najčastejšie za účelom práce, podnikania či štúdia. Teda ľudia v produktívnom veku, ekonomicky aktívni, ktorí platia dane a odvody.

V rámci informovanosti a prevencie obchodovania s ľuďmi vznikla užitočná mobilná aplikácia Safe Work and Travel Abroad, ktorá je bezplatne dostupná pre Android aj iPhone.

Všetky potrebné informácie o&nbsp;činnosti IOM nájdete na www.iom.sk.

18. december je Medzinárodným dňom migrantov.

Počuli ste už o organizácii IOM? Pomáha tisíckam ľudí vo svete, aj u nás na Slovensku

Autor článku

Anna Onderková

Výber pre vás

Počuli ste už o organizácii IOM? Pomáha tisíckam ľudí vo svete, aj u nás na Slovensku

Autor článku

Anna Onderková

Súvisiace články

Slovenka Erika žije s rodinou už roky v Chorvátsku. Prečo si zamilovala práve túto krajinu?

Dobrodružná Natália! Potápa sa so žralokmi, zvládla túru k Everestu, aj sa stretla s dalajlámom

Bola som chudera, ktorá verila na šťastný koniec, vraví Lucia: Začala si so ženatým a...

Eva sa musela zmieriť s tým, že jej dcéra je iná ako ostatní. Ako odhalíte autizmus u detí?

Výber pre vás