Ostrov s najčistejšou vodou aj ovzduším. Nájdete ho na opačnom konci sveta a je nádherný!

V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

„Vážne chceš ísť na Tasmániu? Veď tam je nuda. A&nbsp;Hobart je totálne sleepy town, teda ospalé mesto,“ tvrdila mi kamoška, s&nbsp;ktorou som u&nbsp;nej doma na terase v&nbsp;Brisbane&nbsp;popíjala víno. Ešte že som sa nenechala odradiť. Lebo sedieť uprostred tasmánskych viníc a&nbsp;ochutnávať biele, ružové, také, onaké, dopestované a&nbsp;vyrobené priamo tu na ostrove, je zážitkom pre všetkých vinárov, milovníkov vína a&nbsp;naše chuťové bunky. A&nbsp;nielen vínom je človek na Tasmánii živý a&nbsp;ohúrený. Verte mi. Tento ostrov, ktorý leží asi 200 km južne od austrálskej pevniny, ma dostal úplne všetkým, ale špeciálne krásnou, takmer nepoškvrnenou prírodou aj príjemnou atmosférou miest a&nbsp;dedín.

Do hlavného mesta Hobart lieta denne niekoľko letov z&nbsp;celej Austrálie a najlacnejšie letenky sa dajú zohnať už od 55 austrálskych dolárov. Ak sa neponáhľate, denne premáva z&nbsp;juhoaustrálskeho mesta Melbourne na Tasmániu aj trajekt. Tomu to síce trvá cez Bassov prieliv vyše 10 hodín, no nie je to nápad na zahodenie. Ceny sa pohybujú v&nbsp;závislosti od sezóny. U&nbsp;protinožcov vládne letná, a&nbsp;teda najvyššia sezóna od decembra do februára, čiže v&nbsp;období našej zimy. Vtedy je aj na Tasmánii príjemné teplé počasie a&nbsp;dá sa okúpať v&nbsp;mori bez toho, aby vám omrzli končatiny. Ak ste pripravení more oželieť, prípadne ste veľkí otužilci, ostrov sa oplatí navštíviť aj v&nbsp;ostatných ročných obdobiach. Špeciálne od mája do júla&nbsp; a&nbsp;potom ešte v&nbsp;jesenných mesiacoch sa dajú pozorovať húfy veľrýb, ktoré popri tasmánskom pobreží migrujú. No a&nbsp;počas austrálskej zimy, teda od júna do augusta, nie je ničím výnimočným ani sneh vo vyššie položených miestach.

Že ma v&nbsp;Hobarte nečakal typický veľkomestský ruch, bolo skôr milým prekvapením než sklamaním. Žiadne davy turistov s&nbsp;foťákmi na krku, žiadne strhané tváre miestnych náhliacich sa do práce a&nbsp;z nej. Skôr pokojná atmosféra, ku ktorej prispieva pohľad na ľudí piknikujúcich v&nbsp;parkoch či len tak posedávajúcich na lavičkách. Neraz som sa pridala k&nbsp;nim a&nbsp;živo debatovala s&nbsp;rybármi o&nbsp;ustriciach. Tie sú v prístave témou číslo jeden. Ponúkajú ich hádam vo všetkých reštauráciách a&nbsp;každá má svoj zaručene najlepší recept na ich prípravu. Určite ich ochutnajte, ak do Hobartu zavítate. Ak sa ubytujete podobne ako ja, v&nbsp;umeleckej štvrti Salamanca Place, budete to mať blízko pešo do prístavu i&nbsp;do centra mesta,&nbsp;poruke kopu trendových kaviarní,&nbsp;barov, obchodíkov s&nbsp;handmade výrobkami a&nbsp;každú sobotu rovno pod nosom veľký Salamanca market so živou muzikou a&nbsp;stánkami. Ten je tu spoločenskou udalosťou týždňa, kde sa stretávajú priatelia a&nbsp;celé rodiny.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.

Mesto stráži vysoký kopec Mount Wellington, ktorý pôvodní obyvatelia nazývajú Kunanyi. Nemusíte byť ani horský turista, ak si z&nbsp;neho chcete vychutnať úžasný výhľad na celý Hobart. Až na vrchol totiž vedie cesta, ktorú som využila aj ja svojím prenajatým autom a&nbsp;asi po pol hodinke jazdy kľukatými serpentínami stála na vyhliadke vo výške 1 300 metrov nad morom. Rovnaký panoramatický výhľad si v&nbsp;minulosti užíval aj Charles Darwin. Ten na ostrove nejaký čas žil, skúmal miestnu faunu a&nbsp;flóru a&nbsp;práve výsledky tohto výskumu prispeli k&nbsp;vzniku jeho teórie evolúcie. Darwin sa vtedy mohol kochať pohľadom na nízke koloniálne budovy, z&nbsp;ktorých mnohé v&nbsp;meste stoja dodnes, no určite vtedy nevidel pod sebou obrovský visutý Tasman Bridge. Ten od roku 1964 vedie ponad rieku Derwent, ktorá mestom preteká, no spája sa s&nbsp;ním aj tragická udalosť, keď do jedného z pilierov narazila nákladná loď a&nbsp;časť mosta sa zrútila. Potopená loď dodnes leží na dne rieky.

Naivne som si pred svojou cestou na ostrov myslela, že ho stihnem za pár dní prejsť krížom-krážom úplne celý. Veď je taký malý, vravela som si, no už po prvom dni som pochopila, ako som sa mýlila. Cesty tu majú síce vo veľmi dobrom stave, no často kľukaté a prírodné krásy, na ktoré som sa nevedela vynadívať, ma nútili zastavovať takmer na každom kilometri. Tu útes s parádnym výhľadom na more, tam pekná pláž, každá, aj najmenšia atrakcia, pamiatka či vyhliadka má po ceste svoju tabuľu s navádzačom. Všade je niečo, čo označia za miesto, kde sa oplatí pristaviť. A&nbsp;ono sa to vo väčšine prípadov aj naozaj oplatí. Tak som náhodne objavila napríklad Kelvedon Beach, pláž celú pokrytú mušľami. Ak máte deti, ktoré rady zbierajú mušle do vedierka, vezmite ich sem a&nbsp;celý deň máte svätý pokoj, pretože ony sa tu zabavia. Tasmánia sa s&nbsp;hrdosťou označuje za prírodný štát, keďže až 40 percent jej územia tvoria národné parky a&nbsp;prírodné rezervácie. Číre tyrkysové jazerá, pasienky plné oviec, lúky aj lesy, dokonca v západnej časti ostrova rastú najstaršie borovice na svete staré niekoľko tisíc rokov, to všetko človek míňa pri cestovaní po krajine. Ideálne vlastným autom, keď ste sám sebe pánom času.

V malom meste Richmond neďaleko Hobartu budete mat pocit, že ste sa zrazu ocitli v minulom, možno až v predminulom storočí. Koloniálne centrum mesta je plné drobných kaviarní, na terasách sedeli matky a klebetili, kým sa ich decká neďaleko hrali. Len čo spozorovali turistov, spontánne nahodili široký úsmev a&nbsp;zvedavo sa vypytovali, odkiaľ sme a&nbsp;prečo sme vôbec zavítali do ich mesta. „Len tak, po ceste, na zmrzlinu,“ uvedomila som si, že presne to ma na Tasmánii bavilo. Iba sa túlať a&nbsp;objavovať bez presnej trasy a&nbsp;bedekrov. Tak nás poslali obzrieť si, keď už sme tu, najväčšiu pýchu Richmondu, ktorou je najstarší rímskokatolícky kostol v&nbsp;celej Austrálii St. John’s Church, aj najstarší austrálsky kamenný most Richmond Bridge ešte z&nbsp;roku 1825.

O&nbsp;niečo ďalej na sever, asi dvesto kilometrov od Hobartu, leží obľúbená dovolenková destinácia miestnych, mesto Bicheno. Má asi tisíc obyvateľov, no v&nbsp;čase prázdnin prevyšuje počet návštevníkov domácich aj niekoľkonásobne. Široké prírodné biele pláže, žiadne ležadlá, žiadne slnečníky, len čisto autentická nádhera, pár&nbsp;ľudí, ktorí tu chytajú bronz, a rybárske lode, ktoré sa hojdajú na mori. Okrem pláží majú v&nbsp;meste morský gejzír Bicheno Blowhole. Vlastne to ani nie je skutočný gejzír, len atrakcia, pretože skaly na pobreží sú tak dobre prederavené, že keď sa do nich pri príboji nahrnie veľa vody, vystrekuje do výšky. Ale to by neboli Aussies, ako prezývajú Austrálčanov, aby nedokázali aj z&nbsp;ničoho spraviť niečo, v&nbsp;tomto prípade obľúbené miesto turistov.

Víno a&nbsp;vinice. Tak na tie budete pri ceste tasmánskym vnútrozemím narážať neustále. Od veľkých moderných vinární obkolesených lánmi viníc po celkom maličké, rodinné vinárničky a&nbsp; všade vám budú ponúkať malú ochutnávku. Vďaka vhodnej klíme sa tu darí pestovať najmä odrody Pinot, Chardonnay, Sauvignon blanc, v&nbsp;niektorých častiach aj Rizling a&nbsp;Cabernet Sauvignon. Na vínnu cestu sa do krajiny vydávajú milovníci vína aj skúsení odborníci z&nbsp;celého sveta. A&nbsp;pochvaľujú si. Keďže aj v Tasmánii, rovnako ako v&nbsp;celej Austrálii, je nejaké to pol promile pri šoférovaní povolené, nezaváhala som a&nbsp;na malú „koštovku“ som sa pristavila tiež. Niektorí domáci vás veľmi ochotne pozvú aj na prechádzku vinicami, porozprávajú zaujímavosti nielen o&nbsp;svojom vínnom živobytí, ale aj o&nbsp;regióne a&nbsp;dajú tipy na výlety po okolí. Pretože Tasmánčania sú naozaj nesmierne prívetiví a&nbsp;priateľskí.

Ak sa zatúlate až na sever do druhého najväčšieho mesta Launceston, objavíte v&nbsp;ňom viacero historických zákutí, budov, múzeí a galérií. Dlhodobo toto mesto súperilo s&nbsp;Hobartom o&nbsp;titul hlavného mesta Tasmánie a&nbsp;dodnes medzi sebou tak trochu „bojujú“ o&nbsp;priazeň turistov. Našťastie, Launceston má dobrú strategickú polohu, odkiaľ sa dá vyrážať na denné výlety a&nbsp;objavovať severnú časť ostrova. Ak sa však rozhodnete spraviť si základňu v&nbsp;Hobarte a&nbsp;užívať si len juh ostrova, vyberte sa aspoň na krátky jednodňový výlet do historického Port Arthur, kde leží úžasné open air múzeum s&nbsp;budovami postavenými v&nbsp;18. a&nbsp;19. storočí v&nbsp;britskom koloniálnom štýle. Voľakedy slúžili ako väzenie, dnes je Port Arthur obľúbenou turistickou destináciou v&nbsp;krásnej prírode.

Všetci ste už určite počuli o&nbsp;tasmánskom diablovi, však? Malé čierne, na prvý pohľad milé zvieratko pripomínajúce psa, ktoré žije výlučne na tomto ostrove. No hoci som sa snažila naň natrafiť v&nbsp;miestnych lesoch, neúspešne, čo bolo možno aj šťastie, pretože je vraj útočný, zákerný a často zúrivý. Žijú tu však aj ďalšie endemity, teda zvieratá, ktoré inde na svete nenájdete. Napríklad špeciálny druh malých tučniakov či výnimočný druh vtákopyska, ktorý je väčší než tie na austrálskej pevnine. V moriach okolo ostrova plávajú ojedinelé druhy veľrýb a delfínov. A vedeli ste, že podľa vedeckých meraní má Tasmánia najčistejšie ovzdušie aj vodu na celom svete? Takže ak sem prídete, treba zhlboka dýchať a vychutnať si čistý vzduch. Aspoň dovtedy, kým túto perlu medzi ostrovmi neobjavia davy turistov.

Ostrov s najčistejšou vodou aj ovzduším. Nájdete ho na opačnom konci sveta a je nádherný!

Autor článku

Anna Onderková

Výber pre vás

Ostrov s najčistejšou vodou aj ovzduším. Nájdete ho na opačnom konci sveta a je nádherný!

Autor článku

Anna Onderková

Súvisiace články

Ako vidieť svet a neminúť pritom majland? S našimi tipmi cestujte šikovne za menej peňazí!

Chcete cestovať zážitkovo, komfortne a pritom v súlade s prírodou? Takto to zvládnete raz-dva!

Najmenej navštevované krajiny sveta. Kam zavíta maximálne tisíc turistov ročne?

Na opačnom konci sveta: Spoznajte Slovenky, ktoré sa usadili na druhej strane zemegule

Zelené cestovanie: Objavte NAJlepšie EKO rezorty na svete!

Výber pre vás