Odkedy si pamätáte, tak ani jedno vaše spoločné stretnutie sa nezaobíde bez hádok. Telefonáty? Prebiehajú podľa jedného scenára. Že uprostred nekonečného prúdu výčitiek bez slova položíte telefón. Návštevy? S úľavou si vždy vydýchnete, keď sa za ňou zatvoria dvere. Vaša mama. Prvá osoba, ktorú ste absolútne a bezvýhradne milovali. Dala vám život a neskôr sedela pri vašej posteli, keď vás ničili horúčky. Pamätáte si, ako potichu, aby vás nevidela, vyťahujete <a href="https://www.wilio.sk/cennik/vstavane-skrine" target="_blank" rel="noopener">z jej skrine</a> šaty, zo šperkovnice náhrdelníky, tak veľmi ste sa na ňu chceli podobať. Vo vašich očiach bola bohyňou, nadpozemsky krásnou a dokonalou. Aj keď občas kričala a stále vyzerala nespokojná. Ako dieťaťu vám nedochádzalo, že jej večný krik a kritika nie sú teda vôbec v poriadku. A hoci už nebývate pod jednou strechou, nič sa nezmenilo. A pritom ste vždy chceli mať mať láskavú mamu. Ktorá vás pochváli, vypočuje, pochopí.

Vzťah matky a dcéry je tým najsilnejším a najdôležitejším, čo v živote ženy existuje. V dobrom aj v zlom. Podľa psychologičky Eleny Brozmanovej má tento vzťah viaceré špecifické podoby. „Kedysi to bolo tak, že matka dcéru vychovala, potom ju vydala a mladá odišla z&nbsp;rodného domu. Pani svokra to mladej vedela pekne osladiť, dcéra nariekala nad svojím osudom a&nbsp;sťažovala sa mamičke, ktorá jej zlomyseľne pripomenula, že taký už je osud ženy. A že treba vydržať. Dovolím si podotknúť, že pani matka často cítila škaredú satisfakciu pri porovnaní a hodnotení vlastného osudu, ktorý nebol iný. Ak sa pridali aj surovosti zo strany dcérinho manžela, spoločné utrpenie a neschopnosť či nemožnosť s&nbsp;tým niečo urobiť z matky aj dcéry spravili spojencov v&nbsp;trápení. Dnes je pre emancipáciu všetko iné, aj vzťah mamy a dcéry. Pasívny charakter nahradilo aktívne sebapresadzovanie,“ myslí si dborníčka. Aj preto už nemôžu matky očakávať zo strany dcér zbožné pretrpenie všetkých ich nálad a požiadaviek. A začína sa to v puberte. Padajú silné slová, občas aj facky, emócie sú na hrane a zo sĺz vyplakaných na oboch stranách by vzniklo ďalšie slané more. Ešte veľa sĺz pretečie, kým si obe dokážu nájsť k sebe cestu a niekedy sa to nepodarí vôbec.

Dnes je pre emancipáciu všetko iné, aj vzťah mamy a dcéry. Pasívny charakter nahradilo aktívne sebapresadzovanie.

Nina už rezignovala. Vie, že svoju mamu nezmení. Pochopila, že nikdy nebude pre ňu dosť dobrá. „Väčšieho kritika svojej osoby som dodnes nestretla, a to mám pomaly tridsať. Otec sa na to iba prizeral, nikdy nemal odvahu postaviť sa na moju stranu. Keď ma našla oblečenú vo svojich šatách, vypočula som si, že som tučná, že mám krivé nohy a že mi to nepristane. Dodnes som maniačka na rôzne diéty. Keď som ako školáčka nevedela vypočítať príklad tak rýchlo, ako si to predstavovala, bola som hlupaňa, z ktorej nikdy nič poriadne nebude. Akýkoľvek môj nápad bol odsúdený ako hlúposť, každý môj problém vyhlásila za trápny,“ s trpkosťou v hlase spomína na detstvo mladá žena. Bohužiaľ, rokmi sa nič nezmenilo. O slove uznania môže Nina iba snívať, ale hlboko zakorenený strach jej bráni, aby sa matke postavila na odpor aj ako dospelá žena. Veľmi sa snaží pochopiť mamino správanie a napriek všetkému ju miluje.

„Matky si často podvedome vytvárajú z vlastnej dcéry model takej ženy, akou by v podstate chceli byť oni, keby... Ak ich dievčatko očakávania nespĺňa, prežíva matka sklamanie a&nbsp;frustráciu. Reakcia? Nespokojnosť s&nbsp;dcérou, jej neustále kritizovanie&nbsp;aj sekírovanie,“ vysvetľuje doktorka Brozmanová. „Zo&nbsp;psychoanalytického hľadiska ide o prenos. Matka vlastnú nevyrovnanosť so sebou a&nbsp;s vlastným životom prenáša na dcéru a&nbsp;do jej osoby vlieva vlastné nespokojnosti. Je to patologické, ale časté.“ Východisko pre dcéry takýchto matiek? Odchod zo spoločnej domácnosti. Získať vlastnú nezávislosť. Pokúsiť sa o pohľad „zhora“, bez veľkých emócií. Presne to urobila aj Nina. „Prestala som s ňou postupne komunikovať, obrnila som sa, uzavrela do svojho sveta, kam ona nemá prístup. Viem, že nemám šancu zmeniť ju, no veľmi mi od nej chýba uznanie a podpora. Som rozhodnutá odpustiť jej, lebo aj moja stará mama bola taká istá a tá moja robila iba to, čo vedela. Ale ničiť sa nenechám a ak raz budem mať dcéru, budem ju chváliť až do neba."

Matky si často podvedome vytvárajú z vlastnej dcéry model takej ženy, akou by v podstate chceli byť ony, keby... Ak ich dievčatko očakávania nespĺňa, prežíva matka sklamanie a&nbsp;frustráciu. Reakcia? Nespokojnosť s&nbsp;dcérou, jej neustále kritizovanie&nbsp;aj sekírovanie.

Slzy, slzy a výčitky. Pri každom kroku smerom ku vchodovým dverám. Pri každom pokuse opustiť spoločnú domácnosť s matkou. Aj keď iba na jednu, dve noci. Nie, nebavíme sa o trinásťročnej dievčine, ale o dospelej žene. Všetko sprevádzané hysterickými výkrikmi, že ty ma tu nemôžeš nechávať takto samu. Odkedy si Eva pamätá, žili s mamou iba dve. „Otec odišiel, keď som bola malá, zo začiatku som za ním chodila, ale keď si založil novú rodinu, jeho nová žena ma neprijala. Takže detstvo a dospievanie iba s mamou. Či mala priateľky? No možno občas nejaká káva. Frajeri? Zopár ich bolo a vedela som o nich všetko. Od veľkosti košele až po veľkosť penisu. Tie detaily som sa snažila zabudnúť v momente, ako mi ich mama zavesila ma nos,“ spomína na príliš intímne zážitky Eva. Pre vlastnú matku bola tou najväčšou dôverníčkou. To dcéra jej utierala slzy, keď ju ďalší chlapík opustil. „Puberta? Nemohla som si ju dovoliť. Žila som v neustálom strachu, že sa mama zloží. Keď sa rozhodla, že už žiadny ďalší milostný pokus nebude, odľahľo mi, ale iba do momentu, keď vyslovila, že odteraz už budeme iba my dve. Nikto a nič nás nerozdelí!“ Lenže to, čo na prvý pohľad vyzerá ako dôvera medzi dvoma kamarátkami, je v skutočnosti veľmi nezdravý vzťah. Pre dcéru obrovská záťaž. Zverovať sa má totiž ona mame a nie naopak. Podľa psychologičky je problém v matke. „Ak tá nemá v poriadku svoje vzťahy, chýbajú jej priateľky, nefunguje vzťah s mužom, tak sa upne na dieťa a pri ňom si všetko kompenzuje. Vtedy odporúčam, aby dcéra v určitom veku dala labilnej matke najavo, že jej úlohou nie je zvládať mamine problémy, ale naopak,“ radí odborníčka. To neznamená vylúčiť ju zo svojho života, len jasne určiť hranice. A ustrážiť, aby sa v prípade, že sa dcéra vydá a porodí deti, matka v novej mladej rodine necítila ako náčelníčka. Tieto dve ženy sa nemusia k sebe správať ako najlepšie kamošky, ale je fajn, ak sa dokážu stretnúť ako dve rovnocenné partnerky. Kde dcéra prestane bojovať a matka akceptuje svoje dieťa ako úžasnú dospelú ženu. S právom na svoj život, názor a rozhodnutie.

Mama je len jedna, ale čo ak sa zmení na tyranku? A stane sa z nej nepriateľ v sukni?

Výber pre vás

Mama je len jedna, ale čo ak sa zmení na tyranku? A stane sa z nej nepriateľ v sukni?

Súvisiace články

Videli ste ako vyrástla dcéra Heidy Klum? Z jej krásy odpadnete!

Nové crazy matky: Časy sa menia a moderné mamy tiež. Aj Hollywood je ich plný

Mama mala pravdu: Aj vás učila beauty pravidlá, a vy ste sa jej smiali?

Veľké priznanie Veroniky Ostrihoňovej o materstve: Netuším, či som dobrá mama, ale..

Takto vyzerá dcéra slávnej Kate Moss: Tromfne svoju krásnu mamu?

Výber pre vás