V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

<p>Keď som pred pätnástimi rokmi končila gymnázium, drvivá väčšina mojich ročníkových spolužiakov sa hlásila na vysokú školu. A ja tiež. Pamätám si, ako sme my, ktorí sme si vybrali slovenské školy, v&nbsp;kútiku duše trošku závideli tým, ktorí sa rozhodli ísť študovať do Česka. Malo to v našich mladých očiach mierny závan exotiky a&nbsp;prestíže. Žeby sa niekto hlásil na univerzity v&nbsp;Amerike či Anglicku? To nehrozilo. Boli to príliš vzdialené a veľké méty, predsa len odísť z&nbsp;malého mesta na školu do sveta si vtedy trúfol málokto. A&nbsp;málokto si to aj mohol dovoliť. Dnes je situácia iná a&nbsp;na prestížne zahraničné školy sa hlási čoraz viac študentov.</p>
<h2>Lepší odrazový mostík</h2>
<p>Odlev mozgov, z&nbsp;anglického „brain drain“, je fráza, ktorá sa uchytila už pred rokmi a&nbsp;na pretrase je čoraz častejšie. Ak si totiž môžu dnešní maturanti vybrať, či budú študovať u&nbsp;nás alebo na prestížnej zahraničnej škole, čoraz viac sa ich rozhodne pre druhú možnosť. Samozrejme, ak im to finančná situácia dovolí, lebo lacný špás to teda nie je. Dnes už však rodičia vedia, že do vzdelania sa oplatí investovať, a tak deťom odmalička šetria peniaze na kvalitné univerzity za hranicami. Najviac mladých si spomedzi zahraničných škôl síce stále vyberá tie české, no smerujú aj na školy do Spojeného kráľovstva, Maďarska, Rakúska či Dánska a&nbsp;USA. Lenže kým priemerný počet študentov, ktorí sa rozhodnú vzdelávať za hranicami svojej vlasti, je v&nbsp;Európskej únii na hranici štyroch percent, Slováci toto číslo prekračujú až štvornásobne. Väčšina z&nbsp;nich je presvedčená, že titul z dobrej zahraničnej školy im otvorí dvere k&nbsp;lepšiemu džobu.</p>

<p>Na tom by nebolo nič zlé, veď majú pravdu, len škoda, že iba zlomok z nich sa plánuje vrátiť na Slovensko a&nbsp;hľadať uplatnenie doma. Podľa prieskumov projektu To dá rozum, ktorý štyri roky monitoroval naše školstvo, ich odrádzajú najmä celospoločenské problémy. Vysoká miera korupcie, nízka kvalita verejných služieb či nižšia životná úroveň ako v zahraničí a už vôbec ich nelákajú nízke platy a nedostatok zaujímavých príležitostí. Úprimne? Ani sa im nemôžeme čudovať.</p>
<p><em><strong>Pokračovanie článku na ďalšej strane.&nbsp;</strong></em></p>

<h2>Z&nbsp;Kodane rovno na Blízky východ</h2>
<p>S&nbsp;podobnými obavami bojovala aj Linda Došeková, ktorá študovala na obchodnej škole so zameraním na turizmus, hotelierstvo a&nbsp;marketing v&nbsp;dánskej Kodani. Dodnes to považuje za najlepšie životné rozhodnutie. „Mala som pocit, že v&nbsp;zahraničí dostanem kvalitnejšie vzdelanie, a&nbsp;verím, že ho aj mám. Robili sme veľa projektov zameraných na reálne firmy, mali množstvo skupinových aktivít, málo kníh a&nbsp;viac praxe,“ pochvaľuje si Linda, ktorá jednu z&nbsp;povinných praxí vyskúšala dokonca v&nbsp;New Yorku. Po dokončení bakalárskeho štúdia získala okamžite možnosť pracovať v&nbsp;hoteli v&nbsp;Katare, kde za dva roky získala ďalšie neoceniteľné skúsenosti. „Prešla som rôznymi pozíciami a&nbsp;už po roku ma povýšili, dostala som lepší plat a&nbsp;možnosť pracovať na sebe. Nežila som zle, dostala som k&nbsp;dispozícii byt len pre seba, auto a&nbsp;mala som aj &nbsp;istú voľnosť v rozhodovaní. Určite ma práca na Blízkom východe vycvičila a&nbsp;získala som aj užitočné kontakty.“</p>

<p>No viete si predstaviť, že by čerstvý absolvent dostal takéto benefity u&nbsp;nás doma? Skôr vám ponúknu zmluvu na dobu určitú, minimálnu mzdu a na seniorskú pozíciu budete drieť celé roky. Linda sa po dvoch rokoch v&nbsp;Dauhe odsťahovala do Švédska, kde dokončila magisterské štúdium na prestížnej univerzite Lund a po siedmich rokoch v zahraničí si nevedela predstaviť, že sa vráti na Slovensko. „Zbožňujem sa ráno zobudiť a&nbsp;povedať: good morning. Keď som po štúdiu vo Švédsku prišla domov na prázdniny a&nbsp;hľadala si prácu všade inde, len nie v&nbsp;Bratislave, dostala som šancu pracovať pre dva najlepšie hotely v&nbsp;hlavnom meste. Chvíľku som predýchavala, keď som zistila, aký plat a podmienky mi núkajú, ale aspoň som to skúsila. Ako kompenzáciu som brala rôzne pracovné cesty do zahraničia, ktoré boli súčasťou mojej práce,“ vraví šikovná čerstvá tridsiatnička s&nbsp;tým, že všetko má svoje za a&nbsp;proti.</p>
<p><em><strong>Pokračovanie článku na ďalšej strane.&nbsp;</strong></em></p>

<h2>Ponuky sú, ale nie pre všetkých</h2>
<p>Prijímací proces do zamestnania je podľa Lindy na Slovensku jednoduchší a pracovná náplň nižšia ako to, čo zažila v zahraničí. Zároveň má šťastie, že má diplom z odboru, s&nbsp;ktorým sa môže uplatniť aj u&nbsp;nás. Na rozdiel od mnohých jej známych, ktorí by si prácu na Slovensku hľadali ťažko. „Jedna robí v&nbsp;Katare pre celosvetovú firmu, ktorá stavia mosty, tunely a cesty. Na Slovensku by sa asi trošku trápila. Ďalšia pracuje v&nbsp;Kodani pre lodnú spoločnosť, ktorá prepravuje ľudí veľkými zaoceánskymi loďami, a ani ona by si tu asi dobré miesto nenašla,“ vysvetľuje dôvody, prečo sa mnohí šikovní mladí ľudia netúžia vrátiť na Slovensko. Aj Linda sa po troch rokoch, ktoré strávila doma a pracovala pre slovenské hotely, opäť sťahuje do zahraničia. Dostala lákavú ponuku z hotela v Abú Zabí a&nbsp;cíti, že je čas zmeniť miesto a&nbsp;zas sa niečo nové naučiť. Ak však máte vysokoškolský titul z&nbsp;oblasti IT, techniky, pedagogiky, farmácie či zdravotníctva, uplatnenie na Slovensku by ste si mali nájsť bez problémov. Podľa Nikoly Richterovej z&nbsp;pracovného portálu Profesia nám totiž chýbajú na trhu práve títo uchádzači.</p>

<p>„Toto sú pracovné pozície, ktoré požadujú často vysokoškolské vzdelanie a&nbsp;my na ne evidujeme veľmi málo uchádzačov. Najviac pracovných ponúk u&nbsp;nás vyžaduje stredoškolské vzdelanie. Približne 37 percent ponúk požaduje maturitu a&nbsp;23 percent stredoškolské vzdelanie bez maturity. Vysokoškolské vzdelanie vyžaduje pri ponukách asi 21 percent zamestnávateľov. Ponuky na Slovensku pre ľudí s&nbsp;univerzitným vzdelaním teda určite sú a najčastejšie ich vidíme v&nbsp;sektoroch, ako je školstvo, IT, manažment, ekonomika, financie a&nbsp;účtovníctvo, zdravotníctvo a&nbsp;sociálna starostlivosť, bankovníctvo či elektrotechnika a&nbsp;energetika,“ dodáva odborníčka na pracovný trh.</p>
<h2>Úspešná architektka v Londýne</h2>
<p>Skúsenosti so štúdiom na Slovensku i&nbsp;v zahraničí má medzinárodne uznávaná architektka Lenka Petráková. Momentálne žije a&nbsp;pracuje v&nbsp;Londýne pre známy architektonický ateliér Zaha Hadid a&nbsp;diplom zo Slovenskej technickej univerzity si pochvaľuje, i&nbsp;keď sa ho rozhodla nakoniec využiť inde než doma. „Na STU som dostala skvelé technické vzdelanie, dokážem ho bez problémov využiť v diskusiách so zahraničnými kolegami. Študovala som aj v&nbsp;Rakúsku, USA a Anglicku, kde sa školy aj programy dosť líšili, niektoré boli technické, iné viac umelecké. Na Slovensku ideme ešte stále viac podľa tabuliek, každý sa musí naučiť v&nbsp;danom semestri tú istú zručnosť, no mne tam dosť chýbala pestrosť a radšej by som sa učila na konkrétnych úlohách a témach. V zahraničí som vždy mala pocit, že učitelia so žiakmi veľa diskutovali,“ hodnotí Lenka. Miesto v&nbsp;renomovanom štúdiu, kde pracuje ako senior architektka, podľa nej dá každému príležitosť nájsť si svoju špecializáciu. A vyskúšať si projekty na rôznych typoch budov od pavilónov po mrakodrapy, kancelárie, letiská až po luxusné hotely.</p>

<p>„Táto rozmanitosť na Slovensku nie je, ale asi nie je v&nbsp;mnohých iných európskych krajinách. Ja som dosť všestranná architektka, ale typ budov, ktorým sa venujem posledné roky, nie je u&nbsp;nás štandardom. Aj preto mám v portfóliu spolupráce v Číne, Rusku, Saudskej Arábii či Monaku,“ vysvetľuje dôvody, prečo sa zatiaľ neplánuje vrátiť na Slovensko. Asi by ani nemala kde, pretože u nás chýbajú architektonické firmy, ktoré pôsobia na medzinárodnom trhu a ktoré by prilákali aj mladých šikovných Slovákov. „Mohli by priniesť skúsenosti z&nbsp;trhov, na ktorých sa firma snaží presadiť, a&nbsp;majú aj kontakty na lokálnych partnerov. Podľa mňa je dôležité, aby sa ľudia zo zahraničia vracali, aby priniesli nový vietor, nové know-how a by prelomili trochu to zacyklenie, ktoré u nás doma máme. Niekedy sa mi zdá, že cenami sa už podobáme Západu, lebo na slovenské pomery sú doslova astronomické a zdá sa, že ceny sú to jediné, čo sme prebrali,“ dodáva inšpiratívna Slovenka, ktorá pred časom získala cenu Grand Prix&nbsp;od francúzskeho inštitútu Jacques Rougerie. Ten každoročne oceňuje mladé talenty zamerané na riešenie environmentálnych problémov spojených s morským prostredím. Lenkin projekt Ôsmy kontinent je koncept, ktorý by mal zbierať odpad z&nbsp;morského povrchu a&nbsp;vytvoriť platformu na vzdelávanie o&nbsp;alarmujúcom probléme znečistenia.</p>
<p><em><strong>Pokračovanie článku na ďalšej strane.&nbsp;</strong></em></p>

<h2>Návrat z&nbsp;Bruselu bol správnym rozhodnutím</h2>
<p>Že zamestnávatelia u nás nepovažujú vysokoškolské tituly získané doma a vo svete za rovnocenné, potvrdzuje aj Nikola Richterová z Profesie. Výhodu majú absolventi zo zahraničných škôl, pretože majú viac skúseností aj lepšie ovládajú cudzie jazyky. „Nie je tajomstvom, že školstvo v zahraničí je na lepšej úrovni, takže odtiaľ vychádzajú absolventi, ktorí sú oveľa lepšie pripravení pre trh. Kvalitná vysoká škola je veľmi dôležitá, študentom často nastaví správne rozmýšľanie, kritické myslenie a kreativitu. Kvalitné vysokoškolské štúdium by však ľudí malo pripraviť aj na samoštúdium počas celého života. Jednoducho povedané, ani ten, kto má vysokoškolský titul zo zahraničnej školy, nebude pre firmy atraktívny navždy len preto, že niečo takéto dosiahol.“</p>
<p>Gabriele Kišák Virostkovej otvorili diplomy zo zahraničných škôl dvere do Európskeho parlamentu a pomohli jej naštartovať kariéru. „Keď som študovala medzinárodné vzťahy a diplomaciu, zamerala som sa aj na cudzie jazyky. Tie mi otvorili dvere na zahraničné školy v Nemecku či v USA, ktoré by som dnes za nič nevymenila. V zahraničí nejde len o učenie a to, že na nich získavam vedomosti, ale posúva ma to aj v osobnostnom rozvoji. A takéto školy sú zamerané aj na pestovanie kritického myslenia, ktoré na slovenských univerzitách chýba,“ hovorí Gabriela, ktorá síce v Bruseli bola spokojná, ale aj tak sa rozhodla vrátiť na Slovensko.</p>

<p>„Mala som veľkú túžbu všetko to, čo som sa naučila , využiť aj doma. Aj keď som by som bola len kvapka v mori, ktorá prispeje k postupnej zmene. Z parlamentu som odchádzala so slzami v očiach a zvyknúť si na slovenskú realitu je pre mňa stále ťažké, ale verím, že som sa rozhodla správne.“ Momentálne pracuje v kabinete štátneho tajomníka na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ale priznáva, že nájsť si vyhovujúce miesto s jej diplomom nebola prechádzka ružovým sadom.</p>
<p><em><strong>Pokračovanie článku na ďalšej strane.&nbsp;</strong></em></p>

<h2>Nebojte sa vypýtať si viac!</h2>
<p>Prácu poradkyne v Bruseli opustila až v momente, keď sa jej naskytla šanca na Slovensku. „Mnohí zamestnávatelia vnímajú ľudí zo zahraničia ako tých, ktorí zjedli všetku múdrosť sveta a majú privysoké nároky. S tým nesúhlasím. Prečo nemať vysoké pracovné nároky, ak niekto urobili extra krok a do zahraničnej univerzity investoval tak veľa úsilia, času aj peňazí? Dobre si spomínam, koľko času som strávila písaním motivačných listov, aby som získala finančné štipendium na svoje zahraničné štúdium,“ zdôrazňuje Gabriela. Že nemusia šikovní ľudia nutne zľavovať zo svojich nárokov potvrdzuje aj hovorkyňa pracovného portálu Nikola Richterová. „Ak sa vyššie finančné nároky spájajú s vedomosťami, nie je nič zlé na tom, ak si mladí ľudia vypýtajú vyšší plat. Práve naopak. Nároky mladej generácie totiž často spôsobia, že sa zamestnávatelia prispôsobia ich požiadavkám, a teda prinášajú aj zlepšovanie pracovného prostredia a poskytovania benefitov.“</p>

<p>Navyše sa podľa nej vnímanie Slovákov rokmi mení a okrem platových podmienok nás čoraz častejšie zaujíma to, v akej oblasti podniká daná firma, ako sa postavila k otázkam spoločenskej zodpovednosti a či ponúka kvalitné produkty a služby. Ľudia so zahraničnými školami, skúsenosťami a doslova nadupaným životopisom by si u nás zaslúžili väčšie ocenenie, nemyslíte? „Všetko to úsilie, ktoré do štúdia dali, treba pochopiť a oceniť. Firmy aj verejný sektor by mali mať v strategickom pláne, že dajú šancu takýmto absolventom aj za cenu vyšších nákladov, pretože pre zamestnávateľa je to len pridaná hodnota,“ dodáva Gabriela Kišák Virostková, ktorá priznáva, že návrat domov si vyžaduje odvahu a nebýva ľahký. Krajina však mladú krv potrebuje, pretože nie je riešenie, ak len nadávame, ako u nás veci nefungujú, a šikovných ľudí, ktorí by na tom niečo mohli zmeniť, doslova vyháňame do sveta. Lebo je ich naozaj škoda.</p>
<p>&nbsp;</p>

Generácia s nadupaným CV: Prečo sa na prestížne zahraničné školy sa hlási čoraz viac študentov?

Autor článku

Anna Onderková

Výber pre vás

Generácia s nadupaným CV: Prečo sa na prestížne zahraničné školy sa hlási čoraz viac študentov?

Autor článku

Anna Onderková

Súvisiace články

Komik a moderátor Bekim sa v lete oženil. Takto vtipne ale požiadal Lauru o ruku. A ten prsteň!

Na Instagrame Mira Žbirku sa objavila nečakane TÁTO FOTO: Meky to dokázal!

Nízlová prehovorila: Prvé slová po rozchode s Lobotkom. NEČAKANÉ!

Výber pre vás