Ivana Prigancová

Toto obdobie je v ich predstavách preplnené romantickými zážitkami, dobrodružnými cestami po svete, stretnutiami so zaujímavými ľuďmi a v neposlednom rade zábavou. Moderné dvadsiatničky v tom majú jasno. Nechcú si za každú cenu hľadať medzi spolužiakmi snúbenca ani si čo najskôr kúpiť byt na hypotéku. Srdce sa im rozbúši skôr pri predstave, že pol roka strávia na dobrovoľníckom projekte v Kambodži, získajú stáž v medzinárodnej organizácii alebo sa stanú „vymetačkami“ Erasmus pobytov v zahraničí. Že sa im tak ukončenie vysokej školy predĺži aj o tri-štyri roky? To ich vôbec netrápi. Veď nehorí...

Všetko sa začína v maturitnom ročníku. Zrazu akoby sa vrece roztrhlo s možnosťami, ktoré sa núkajú čerstvým maturantom a tí si už nevyberajú z klasiky medicína, právo, technika. Namiesto toho sa na nich zo všetkých strán valia humanitné odbory s pračudesnými názvami ako globálne štúdie alebo africká kultúra a, akoby to nestačilo, ešte sa musia rozhodnúť aj medzi tým, či budú študovať na Slovensku, v Česku alebo v ďalekom zahraničí. Čerstvé osemnástky, dovtedy zvyknuté, že každé rozhodnutie za ne urobia rodičia alebo učitelia, sú zmätené, a tak radšej volia únikovú cestu. Gap year. Čo znamená, že si po maturite vezmú rok voľna a tento čas venujú v lepšom prípade nejakej zmysluplnej aktivite ako práca, stáž alebo štúdium jazykov, ideálne v zahraničí.

„Po strednej škole som namiesto univerzity pol roka zarábala, aby som druhý polrok mohla stráviť v Taliansku na vzdelávacom programe. Bola to výborná skúsenosť a okrem toho som si našla priateľa,“ nadchýna sa Noe. Rok sa zdá ako krátky čas na rozhodovanie, čo v živote robiť, ale keďže nie sú pod silným tlakom a cítia sa viac v pohode, často práve v tomto období nájdu smer svojej ďalšej cesty. Aspoň také sú očakávania. Lenže taký gap year môže byť aj dvojsečná zbraň. Lebo polihovanie na gauči a vymetanie žúrov nikoho ďaleko neposunie, však?

„Ja by som gap year nikomu neodporúčala. Po maturite som nespravila prijímačky na medicínu, a tak som si dala rok pauzu. Len to, čo prišlo potom, bola jedna veľká katastrofa. Vôbec som nemala predstavu, čo budem robiť, a tak som sa zamestnala v supermarkete ako predavačka. Za ten rok som sa nenaučila nič nové, iba som kopu vecí pozabúdala, takže na prijímačky&nbsp;som sa musela učiť všetko odznova,“ spomína na svoju skúsenosť Zuzana, dnes spokojná študentka ekonómie. Takže v tomto prípade platí, že dobrý plán je kľúčový.

A čo tie hrdinské odvážlivky, ktoré sa do štúdia pustia hneď po maturite? Treba pripomenúť, že až prekvapivé množstvo z nich zo školy odíde alebo zmení odbor ešte v prvom či druhom semestri. Lenže robia to z úplne iného dôvodu než ich mamy, ktoré s tým sekli jedine vtedy, ak otehotneli alebo ich vyrazili pre neurobené skúšky. Dnešné baby sú iná šálka kávy. Stále nie sú definitívne rozhodnuté, čomu sa vlastne chcú po škole venovať, takže neustále striehnu na lepšiu ponuku a hľadajú „to pravé“.

Veď každý deň objavujú niečo nové, v čom môžu zažiariť, tak prečo neskúsiť šťastie? „Po dvoch rokoch na vysokej škole som to už nemohla vydržať. Sedieť každý deň v škole nad knihami nie je môj štýl, radšej spoznávam svet na vlastnej koži. Tak som sa prihlásila na dobrovoľnícky projekt v džungli, zbalila som sa a odišla. Školu som nechala tak a doteraz som to ani na sekundu neoľutovala. Vážne ani raz,“ zdôrazňuje odvážna vegánka Katarína.

Problém mladej generácie nastáva aj vtedy, keď niečo musia dotiahnuť do konca. Eseje, projekty, školu a tak. Svoje o tom vie aj dvadsaťšesťročná Dominika. „Najprv som študovala v Bratislave históriu, ale v poslednom ročníku som toľko odkladala dokončenie bakalárskej práce, že ma museli vyhodiť. Po dvoch rokoch pauzy to skúšam znova, tentoraz vo Viedni. Ale či to dokončím? Ani to rodičom neviem stopercentne sľúbiť,“ priznáva Dominika a pri jej slovách sa najmä starším ročníkom zastavuje rozum. Ale, aby sme mladým nekrivdili, je medzi nimi aj veľa takých študentiek, ktoré doštudujú na tej fakulte, akú si vybrali po maturite. Ani tie sa však nevyhnú lovu na zážitky, a tak cestujú, stážujú a „erasmujú“, čo to dá.

A že sa im pri tom pôvodne päťročné štúdium predĺži aj na osem alebo deväť rokov? No a čo, to pre ne nie je dôležité. Diplom si síce preberajú o pár rokov staršie ako generácie pred nimi, ale možno aj o čosi skúsenejšie, rozhľadenejšie a zbehlé v tom, „ako to vo svete chodí“. „Je to zvláštne, ale dnes to funguje tak, že ak niekto neprecestoval minimálne Európu, ani sa nepovažuje za kompletne vzdelaného. A čím viac krajín navštívil, tým viac jeho kredit v spoločnosti stúpa,“ myslí si Noe. Zdá sa, že skúsenosti zo zahraničia už neznamenajú body navyše len na pracovnom pohovore, ale aj medzi rovesníkmi.

Tento plán večných študentiek síce vyznieva skvelo, ale čudujete sa, ako baby platia za všetky tie super zážitky? Všelijako. Napríklad výmenné zahraničné programy fungujú na báze študentského grantu, ktorý síce nepokryje všetky náklady, ale značne pomôže. Navyše, ponuky na brigády fičia v každej krajine a môže sa stať, že mladučká čašníčka, ktorá vám dnes priniesla espresso, môže byť už o pol roka na Erasme v Holandsku, Taliansku alebo Dánsku „Stále sa hovorí o tom, koľko možností dnes my študenti máme, ale veľmi málo o tom, koľko nás tie možnosti stoja,“ upozorňuje Daniela.

„Ja napríklad študujem v zahraničí a na drahé ubytovanie aj stravu si zarábam po večeroch ako čašníčka v reštaurácii. Poviem vám, je to poriadna drina.“ Veľa dievčat však žije z podpory rodičov, ktorí ochotne doprajú svojim dcéram všetky vymoženosti, o akých oni sami v ich veku ani len nesnívali. Lebo vzdelanie dnes už neznamená len vedomosti či diplom z univerzity, ale aj skúsenosti a celkový rozhľad.A to sa dá získať najmä na cestách, do ktorých treba investovať.

„Mňa rodičia stále presviedčajú, aby som si dala pauzu a užívala si študentské roky. Vraj oni také možnosti nemali,“ vysvetľuje Noe. Okrem toho, niektoré krajiny večným študentom akoby priamo vychádzali v ústrety. Zatiaľ čo na Slovensku si za každý semester navyše slušne priplatíte, v susednom Rakúsku sa podmienky nemenia, ani keby ste si bakalárske štúdium predĺžili na desať rokov. Za semester na štátnej univerzite nezaplatíte ani dvadsať eur a keď si zrátate celkové náklady na život a študentské platy na brigádnických pozíciách, nemusíte byť Einstein, aby ste si uvedomili, že v krajine kúsok od našich hraníc je radosť študovať. Pokojne aj donekonečna. Podobne je na tom Nemecko, Francúzsko alebo, ak si trúfate na štúdium v poľštine, aj Poľsko.Tak čo, nevymeníte predsa len svoj nudný džob za školské lavice? Veď študentský život je parádny veget.

Diagnóza večná študentka: Prečo si dnešné baby chcú užívať školu čo najdlhšie?

Výber pre vás

Diagnóza večná študentka: Prečo si dnešné baby chcú užívať školu čo najdlhšie?

Súvisiace články

Na čo nám je vysoká škola? Naozaj sa dnes oplatí drať lavice kvôli titulu a diplomu z univerzity?

Dnešná new generation: Môžu cestovať a študovať po svete, a predsa občas nevedia, čo so životom

Ste závislá od Facebooku? Pozor, aby ste neskončili na psychiatrii!

Učiteľom na pár dní: Aké je stáť za katedrou? Lukáš Kimlička si to skúsil na vlastnej koži

Študuj v cudzom meste: Okrem toho, že štúdium v zahraničí je IN, naberiete množstvo skúseností

Výber pre vás