Jednoducho, doma máme pohodlný servis ako v hoteli. A z takého luxusu sa len ťažko odchádza. Moja kamarátka Petra by na túto tému mohla písať celé traktáty. Nie, ona gazdinku a la mama nepotrebuje, pretože už dávno býva v&nbsp;malej prenajatej garsónke, no jej priateľ Roman stále žije s &nbsp;rodičmi. A&nbsp;maximálne mu to vyhovuje. „Väčšinou sa stretávame v&nbsp;meste alebo v&nbsp;mojom byte, takže na návštevy k&nbsp;nemu veľmi nechodím. Ale minule ma jeho rodičia pozvali na obed a&nbsp;bola som šokovaná. To, že mal na posteli poukladané čisté košele, ktoré si, pochopiteľne, nepral sám, ešte chápem. Ale keď otvoril skriňu a&nbsp;videla som v&nbsp;nej tielká, trenírky a&nbsp;ponožky vzorne naskladané do vojenských stĺpikov, vyrazilo mi to dych. Priznal sa, že to všetko robí jeho mama. Vraj mu dokonca žehlí aj ponožky, potom ich sama potriedi a odloží. Ako päťročnému škôlkarovi. A&nbsp;pri tom má jej syn meter osemdesiat, školu skončil pred siedmimi rokmi a&nbsp;v&nbsp;práci nesie zodpovednosť za celé oddelenie,“ rozpráva zhrozená Petra.

Dnešná mládež študuje dlhšie, k&nbsp;vysokoškolskému diplomu sa dopracuje neskôr a&nbsp;bez stáleho zamestnania sa vlastná domácnosť financuje ťažko. Aj výchova je dnes už liberálnejšia než kedysi, takže mladí nemusia pred zákazmi a&nbsp;príkazmi svojich rodičov utekať. A&nbsp;určite v&nbsp;tom hrá veľkú úlohu aj pohodlnosť.

„Najhoršie je, že on tento servis berie ako úplnú samozrejmosť. Je predsa doma, tak prečo by sa rodičia o&nbsp;neho nestarali?“ Hoci s&nbsp;Romanom chodí už vyše roka, on sa akosi nemá k&nbsp;tomu, aby sa od rodičov aspoň symbolicky ,odstrihol´ „Už toľkokrát som mu navrhla, aby sme začali bývať spolu, lenže jemu sa nechce. V&nbsp;robote sa hrá na veľkého šéfa, ale doma je z&nbsp;neho poslušný synáčik, ktorý sa nechá ofukovať a&nbsp;obskakovať. Nechcem na neho tlačiť, no nezdá sa mi to normálne. Veď má už tridsaťdva rokov.“

Roman však zďaleka nie je jediný, ktorý odchod do vlastného&nbsp; odkladá na neurčito. Zatiaľ čo v USA rodičia svojím deťom objednajú sťahovacie auto hneď, ako skončia školu, v Európe pribúda pohodlných peciválov, ktorí zostávajú bývať doma dlhšie, než je vhodné. Podľa prieskumov sa od rodičov zatiaľ neodsťahovali až dve tretiny Nemcov vo veku osemnásť až dvadsaťosem rokov a nehrnú sa do toho ani Angličania, Taliani, Španieli či Francúzi. Dôvodov je niekoľko. „Dnešná mládež študuje dlhšie, k&nbsp;vysokoškolskému diplomu sa dopracuje neskôr a&nbsp;bez stáleho zamestnania sa vlastná domácnosť financuje ťažko. Aj výchova je dnes už liberálnejšia než kedysi, takže mladí nemusia pred zákazmi a&nbsp;príkazmi svojich rodičov utekať. A&nbsp;určite v&nbsp;tom hrá veľkú úlohu aj pohodlnosť,“ uvažuje psychologička PhDr. Mária Chaloupková.

S jej slovami súhlasí aj Petra, ktorá vidí, že jej priateľ sa doma nemusí starať absolútne o nič. "Nezaujíma ho, či majú plnú chladničku, nevie, kde sa kupuje toaletný papier a&nbsp;myslím, že ani netuší, ako sa zapína práčka. Stále sa síce vyhovára, že všetkým to tak vyhovuje a&nbsp;že jeho rodičia aspoň nie sú sami, lenže robí to z&nbsp;vlastnej pohodlnosti. Veď ktorá žena by ho obskakovala tak, ako jeho mama? Ja teda určite nie a&nbsp;on to dobre vie. Vraj si chce ešte užiť to, že má doma o&nbsp;všetko postarané. Lenže dokedy? Veď jeho kamaráti alebo kolegovia sú už dávno ženatí, dokonca majú deti,“ povzdychne si Petra.

Žiadna striktná veková hranica, kedy je čas na odlet z rodičovského hniezda, samozrejme, neexistuje, no ak takto bývajú tridsiatnici, už to nie je celkom s&nbsp;kostolným poriadkom. A&nbsp;to ani vtedy, ak to obidvom stranám vyhovuje. Mladí si pochvaľujú pohodlný servis, tých starších teší, že sa stále môžu o&nbsp;niekoho starať.„Rodičom sa môže zdať, že svojím deťom takto pomáhajú. Chcú, aby si najskôr vybudovali kariéru, zarobili si na vlastné bývanie a&nbsp;potom budú mať základ do budúcnosti. Tak akosi sa utešujú mamičky, no v&nbsp;skutočnosti to nie je pomoc. Vo svojich deťoch totiž nevedome podporujú nesamostatnosť, pretože ich nič nenúti starať sa o&nbsp;seba a&nbsp;prevziať zodpovednosť za vlastný život. A&nbsp;to je v&nbsp;dnešných tvrdých časoch, keď vo svete vyhráva len ten najsilnejší, najdravejší a&nbsp;najflexibilnejší, skôr na škodu,“ myslí si psychologička. Pohodlní „domasedi“ síce zvyknú argumentovať, že bývanie s&nbsp;otcom a&nbsp;mamou je akési voľné spoločenstvo na internátny spôsob, lenže detská izba vždy zostane detskou izbou. A&nbsp;hoci podľa „občianky“ dávno dospeli, stále sú to nedozreté deti, ktoré sa spoliehajú na ochranné rodičovské krídla. To sa však nedá donekonečna.

Pri rozhodovaní, či to ešte pár rokov vydržať doma alebo sa vrhnúť do života, hrajú úlohu aj peniaze. Ak ste sa práve nenarodili v&nbsp;milionárskej rodine, ani vám nikto k&nbsp;osemnástke nedaroval vilu pod Slavínom, o&nbsp; strechu nad hlavou sa zrejme budete musieť postarať na vlastnú päsť. Najskôr asi začnete v&nbsp;prenajatom byte, potom možno príde na rad hypotéka. A&nbsp;treba rátať s&nbsp;tým, že obidve riešenia sú pekelne drahé. Možno aj preto veľa mladých tak ochotne využíva lacný rodičovský podnájom. Do rodinnej kasy síce čosi symbolicky prispejú, no zvyšok výplaty im zostane. Môžu si dovoliť večere v&nbsp;reštaurácii, dovolenky k&nbsp;moru a&nbsp;ani hriešne drahá kabelka či nové lyže ich rozpočet nezruinujú. Závisí to síce od sumy, ktorou do domácnosti prispievajú, no určite im zostane v&nbsp;priemere o päť až desaťtisíc korún viac než ich rovesníkom, ktorí sa už stihli osamostatniť. Prišla na to aj Alena, ktorá ešte tri roky po promócii žila s mamou, no keď si našla priateľa, začali bývať spolu. A&nbsp;po finančnej stránke to bola pre ňu riadna zmena.

„Mame som dávala na domácnosť tri tisícky, lebo viac odo mňa nechcela, a&nbsp;zvyšok platu som mala len pre seba. Nemusela som sa v ničom obmedzovať a&nbsp;keď som v&nbsp;obchode zbadala krásne topánky, jednoducho som si ich kúpila. Za tie tri roky som si dokonca našetrila na auto.“ Jej obdobie finančnej slobody sa však skončilo v&nbsp;momente, keď si s priateľom našli spoločný podnájom. A&nbsp;ten ide riadne do peňazí. “ Každý týždeň veľký nákup, nájomné, inkaso, to všetko niečo stojí. Prvé mesiace ma to riadne šokovalo a&nbsp;zistila som, že si ani zďaleka nemôžem dovoliť míňať na seba toľko, čo predtým. Stačí, aby mi z&nbsp;účtu odišli všetky poplatky, a som skoro na nule,“ konštatuje Alena. .“ Keď sme minule dostali štvortisícový nedoplatok za elektrinu, už sme ho nemali z&nbsp;čoho zaplatiť. A&nbsp;to som si naivne myslela, že celkom dobre zarábam.“

Nuž, samostatnosť a&nbsp;sloboda nie sú zadarmo a&nbsp;mladí to veľmi dobre vedia. Finančné výhody však určite nie sú tým najväčším dôvodom, prečo sa od rodičov neponáhľajú. Dokazujú to aj prieskumy, z ktorých vyplýva, že skoro osemdesiat percent mladých spomedzi takýchto „peciválov“ má slušný príjem. Taký, z&nbsp;ktorého by si určite mohli dovoliť samostatné bývanie.

Realita je taká, že sa im nechce odísť od rodičov, pretože tí sa o&nbsp;všetko postarajú a&nbsp;oni sa môžu stále cítiť ako deti. „Aj mne trvalo skoro rok, kým som sa rozhodla od mamy odsťahovať,“ pokračuje dvadsaťosemročná reklamná manažérka Alena. „Od mojich šiestich rokov, kedy sa naši rozviedli, žijeme spolu len my dve, takže sme na seba dosť naviazané. Ako pubertiačka som si s&nbsp;ňou síce veľmi nerozumela, ale teraz sme kamarátky. Samozrejme, občas ma vytáčala svojimi otázkami, kde idem a&nbsp;kedy sa vrátim, pochytili sme sa aj kvôli upratovaniu, pretože ona je strašná puntičkárka a&nbsp;ja si z&nbsp;môjho bordelu v&nbsp;izbu ťažkú hlavu nerobím, ale dalo sa to vydržať. Keby som nemala priateľa, asi sa tak skoro neodsťahujem. Zdalo by sa mi hlúpe ísť bývať sama alebo s&nbsp;kamarátkou do podnájmu iba preto, aby som si dokázala vlastnú samostatnosť. To, že žijem v&nbsp;jednom byte s&nbsp;mamou, mi nevadilo, lebo ma nikdy neobmedzovala, ani sa mi nestarala do života. Z domu sa mi odchádzalo fakt ťažko, vlastne nám spolu bolo celkom fajn,“ konštatuje.

Psychológovia však varujú, že ak medzi rodičmi a deťmi chýba medzigeneračný konflikt, nie je to zdravá klíma. „Deti potrebujú bojovať o&nbsp;svoje miesto pod slnkom, musia si vedieť presadiť aj vlastné názory. A&nbsp;kde inde sa to majú naučiť, ak nie doma?" myslí si odborníčka. "Kamarátstvo medzi dvoma generáciami síce môže byť na jednej strane prospešné, no rodičia by mali byť aj autoritatívni. Len vtedy deti pocítia túžbu po nezávislosti a&nbsp;začnú si uvedomovať, že je načase osamostatniť sa."

Rozhodnutie na odchod by v mladých malo dozrieť postupne. "Je príliš neskoro, ak rodičia svoje dieťa začnú viesť k&nbsp;samostatnosti v&nbsp;osemnástich, s&nbsp;tým treba začať od narodenia. Keď sa však už odhodlá na odlet z rodičovského hniezda, netreba mu v tom brániť," pokračuje doktorka Chaloupková. A kedy je ten správny čas? Niekto chce vypadnúť z&nbsp;domu, len čo sfúkol na torte osemnásť sviečok, ďalší si počká na vysokoškolský diplom, iný to donekonečna odkladá „na potom“. Potom, keď doštuduje, potom, keď si nájde prácu, potom, keď si našetrí na vlastný byt. Ale medzitým sa môže stať, že na maminu plnú penziu, upratovacie a&nbsp;žehliace služby za pár tisícok mesačne, si rýchlo zvykne a&nbsp;problém je na svete.

"Hotely U mamičky neprospievajú ani mladým, lebo tí sa vedome zbavujú zodpovednosti, ani starším, ktorí sa môžu začať cítiť zneužívaní. Vtedy je dôležité stanoviť si pravidlá a trvať na ich dodržiavaní. Príspevky na domácnosť by nemali byť len symbolické, dospelé deti treba zapojiť do chodu domácnosti. A ak v spoločnej domácnosti platí dohoda, že o svoje šaty sa bude dospelý syn starať sám a v zásuvke mu nezostal ani jeden pár čistých ponožiek, je to iba jeho problém. Len tak pochopí, že sa musí naučiť samostatnosti," varuje psychologička.

Samozrejme, ak tiež každý večer nostalgicky oprašujete plyšákov vo svojej detskej izbe a užívate si kompletný servis rodičovského bytu, ešte to nemusí znamenať, že z vás nič dobré nebude a v živote to ďaleko nedotiahnete. No ak ste dvadsaťpäťku oslavovali už poriadne dávno a dokážete si na seba zarobiť, asi by ste si mali pomaly baliť kufre a začať sa obzerať po vlastnej streche nad hlavou. Iná cesta k samostatnosti totiž neexistuje. Pocit, že stojíte na vlastných nohách a ste jedinou paňou svojho života, predsa stojí za to, aby ste sa preň vzdali päťhviezdičkového "fulservisu" v Hoteli Mama, nie? Aj keby ten hotel bol akokoľvek pohodlný.

Čo najskôr vypadnúť z domu? To sa dnes nenosí: V hoteli U mamičky sa žije najlepšie

Výber pre vás

Čo najskôr vypadnúť z domu? To sa dnes nenosí: V hoteli U mamičky sa žije najlepšie

Súvisiace články

Kimlička radí: Instabotox na počkanie? Táto tajná appka omladí a hviezdy sú z nej paf

Rýchle a účinné domáce masky na tvár, ktoré vašu pleť omladia a hydratujú

OFINOmánia sa stala hitom tejto sezóny. Vyskúšaj zmenu, ktorá ťa omladí!

To je rozdiel! Madonna už nie je žiadna mladica a vôbec to neskrýva

Výber pre vás