Mama sa ma raz spýtala, či by som chcela byť na mieste ženy, ktorú partner podvádza. Samozrejme, že nie. Žiadna z nás by nechcela po rokoch zistiť, že muž, ktorému vytvára domov, je jej neverný.

Ide len o flirt

Nešlo o žiadnu lásku na prvý pohľad. Bol obyčajný, nudný a brutálne nezaujímavý. Keď som sa s ním prvýkrát stretla na pracovnom pohovore, ani vo sne by mi nenapadlo, že sa raz stane mojím milencom. Dodnes si pamätám, ako sa vždy pred odchodom z kancelárie vo dverách otočil a hľadel na mňa, až kým ich nezavrel. Postupom dní sa jeho voňavka i prítomnosť pre mňa stali afrodiziakom, na ktoré som sa tešila už ráno po zobudení. Zamilovala som sa a príbeh fatálnej lásky sa mohol začať. V tom období som bola čerstvo po rozchode, a tak mi nenapadlo nič lepšie, ako si vykompenzovať nenaplnené očakávania v náručí zadaného muža, ktorého doma nečakala iba manželka, ale aj ročné dieťa.

Neustále sa pred kolegami sťažoval, že žije ako v celibáte, nemá sex, čím mi perfektne „nahral na smeč“. Pomyslela som si, že na šteklivé správy sa v tomto stave zaručene chytí. Nasledovalo pridanie medzi priateľov na Facebooku a bolo už len otázkou času, kto napíše prvý. „Na začiatku ide často o flirt, pričom partneri si väčšinou myslia, že milenecký vzťah vyrieši časť ich problémov. Experiment so získaním ženatého muža je však veľmi riskantná záležitosť s veľmi neistou perspektívou do budúcnosti,“ tvrdí psychológ Radomír Warošek.

Nemala som v úmysle rozbiť mu rodinu. Ubezpečovala som ho, že nikdy nebudem chcieť, aby sa rozviedol. Uveril, že mi vyhovuje jeho stav a mám väčší pocit slobody, ktorej sa mi v predchádzajúcom vzťahu nedostávalo. Mala som však podmienku: „Nesmieš mi ublížiť. Ak mi ublížiš, urobím to isté.“

Liečenie nešťastného muža

V práci sme sa stretávali každý deň, takže o kontakt nebola núdza. Dotyky, bozky i milovanie prebiehali priamo uňho v kancelárii. Žiadne zväzujúce vyčkávania v prázdnom byte, či sa vôbec zastaví. Mala som v ňom nielen milenca, ale aj priateľa, ktorý ma vždy vypočul, pomáhal mi a mal ma rád. Nič viac som nepotrebovala. „Jedným z dôvodov, prečo žena vstúpi do vzťahu so ženatým mužom, je aj to, že má potrebu ,liečiť‘ nešťastného chlapa. Je presvedčená, že s jej pomocou dokáže byť iný. Niekedy však ani nevie, ako sa do takého vzťahu zamotá. Zaľúbenosť a neskôr pocity viny z opustenia, sú často silnejšie ako zdravý rozum,“ hovorí psychológ.

Zmena nastala, keď sme si obaja našli po dvoch rokoch iné zamestnanie. Pokúšal sa mi vysvetliť, že náš vzťah nemôže fungovať v takej intenzite ako predtým a mňa sa čoraz viac zmocňoval strach, že ho nadobro stratím. Písala som mu, neodpisoval. Upozornila som ho, aby si spomenul na moje počiatočné varovanie. Zafungovalo a náš kontakt sa opäť zintenzívnil. Celý deň sme si vymieňali správy, stretávali sa na káve i u mňa doma. Prejavovala som záujem o jeho dcéru. Snažila som sa dať môjmu milovanému najavo, že ho dokážem prijať so všetkým. Zrazu mi však oveľa viac ubližovalo, keď odchádzal a vracal sa za inou.

Kazajka milenky mi prestávala byť pohodlná, bola som presvedčená, že si zaslúžim viac. Na jeho partnerku som nebrala žiaden ohľad. Nezaujímalo ma, ako sa cíti a akoby automaticky som ju vinila z toho, že môj milenec je nešťastný. S ružovými okuliarmi na očiach mi ani na um nezišlo, že skutočným vinníkom by mohol byť on. „Ženu, ktorá nadviazala vzťah so zadaným mužom a je aspoň minimálne empatická a vnímavá, by malo trápiť, že vstúpila na pôdu, na ktorú slušní ľudia nevstupujú,“ dodáva psychológ.

Zmeň sa!

Strácala som nad sebou kontrolu. Vždy keď nereagoval na telefonáty či na správy, predstavovala som si, čo asi robí a s kým. V priebehu pár minút som mu dokázala tridsaťkrát telefonovať a poslať dvadsať správ s hysterickými výlevmi, nadávkami a vyhrážkami. Podobný scenár sa opakoval takmer denne. On však zostával pokojný. Zakaždým mi odpustil, no nezabudol poznamenať, že nemá telefón prilepený na ruke a že ak sa budem takto správať, nehodlá vo svojom živote nič meniť. Dával mi tak nádej, že ak zmením svoje správanie, rozvedie sa. Ja už som však bola v stave absolútnej beznádeje a bolo mi jasné, že sa to nikdy nestane. Vedela som, že sú len dve možnosti – buď bude so mnou, alebo poviem o všetkom jeho manželke. Nemohol predsa zostať bez viny.

„Jedným z dôvodov, prečo sa milenka so vzťahom zdôverí žene svojho milenca, môže byť túžba po pomste. Keďže nenaplnil sľuby, ktoré jej dával, chce, aby sa cítil zlomene a podvedene každý, koho sa kauza dotýka. Prísť však k dverám, zazvoniť a predstaviť sa ako milenka manžela je čin, ktorý nemôže priniesť nič dobré. Milenka tak preloží bremeno svojich výčitiek na plecia podvádzanej matky jeho detí, čím odštartuje jej veľké trápenie. Motivácia, aby nikto nezostal bez viny, sa stráca,“ tvrdí psychológ Warošek.

Prehnal to

Navštívila som psychologičku, poradila sa s priateľmi, a dokonca som sa pokúsila dostať náš vzťah na kamarátsku úroveň. Napokon sa však aj tak všetko vrátilo do starých koľají. V podstate sme nerobili nič iné, len sa hádali a udobrovali. Navzájom sme jeden druhého tak otrávili a znenávideli, že sme si už nedokázali povedať jediné milé slovo. Poslednou kvapkou bolo, keď mi povedal, že som jeho milenkou nikdy nebola, vraj som len chcela byť. Poprel, že sme spolu niekedy niečo mali, tvrdil, že si na nič také nespomína.

„Neboj sa, spomenieš si,“ povedala som mu a náš vzťah detailne opísala v dlhej mailovej správe, ktorú som ešte v ten deň poslala jeho manželke spolu s niekoľkými fotografiami. Neodpísala, ale viem, že si správu prečítala, pretože on si ma zablokoval na všetkých kanáloch a už nikdy viac sa neozval. „Nie každá žena je schopná prijať neveru svojho partnera. Ak ho vidí ako svojho ,malého boha‘, ospravedlňuje jeho zlyhania, je od neho citovo aj ekonomicky závislá, je len veľmi malá pravdepodobnosť, že bude situáciu riešiť radikálne. Možno o nevere aj vedela, no neriešila ju. Všetko závisí od jej temperamentu, hĺbky rozvratu ich manželstva a ochoty dať partnerovi druhú šancu,“ hovorí odborník.

„Ak dá muž prednosť manželke, rozumná milenka by sa mala správať tak, aby spôsobila čo najmenej bolesti sebe i ostatným zúčastneným. Najmä vtedy, ak sú v hre i deti, pre ktoré sú ich rodičia vzorom v rámci vytvárania vzťahov i budúcnosti. Ak sa predsa len rozhodne to milencovej manželke povedať, ide o nezrelú, emocionálne labilnú a infantilnú osobnosť.“ Bola to jediná možná cesta, ako pretrhnúť väzby s mužom, za ktorého by som kedysi aj zomrela. Milovala som ho tak veľmi, že som zabudla na seba. Moje priznanie ma očistilo a zbavilo pocitu nespravodlivosti. Človek, ktorý denne klamal mne i svojej manželke, nemohol žiť pokojne ďalej bez toho, aby sa postavil zoči-voči pravde. Aj keď s ním zostala, viem, že nikdy nezabudne na to, čo jej urobil. Zároveň verím, že on si to bude do smrti vyčítať a už nikdy túto chybu nezopakuje. Rovnako ako ja.