Keď sa Steve Jobs stal najmladším milionárom v rebríčku Forbes, mal iba 23 rokov. Ani nie o dva roky sa jeho majetok rozrástol na 250 miliónov a stal sa najbohatším mužom sveta, ktorý svoje peniaze nezdedil, ale zarobil vlastnými silami a schopnosťami. Napriek tomu svojej bývalej priateľke platil na ich spoločnú dcéru len mizerných 500 dolárov mesačne, aj to až po tom, ako mu to nariadil súd. Jobs svoje otcovstvo dlho popieral, pritom prvý masovo vyrábaný počítač firmy Apple pomenoval podľa svojej dcéry – Lisa. Na verejnosti však zanovito tvrdil, že je neplodný a dievčatko nemôže byť jeho. Zatiaľ čo on zarábal prvé milióny, matka jeho dieťaťa sa živila ako upratovačka a potĺkala sa s malou dcérkou po podnájmoch. Keď mala Lisa dva roky, kalifornský okresný prokurátor zažaloval Jobsa za neplatenie výživného a nariadil test DNA, ktorý potvrdil jeho otcovstvo. Jobs sa síce na súde bránil, že test DNA potvrdil len 99,8-percentnú pravdepodobnosť a otcom by mohli byť tisíce iných mužov, no kalifornský sudca mu to, samozrejme, nezožral.

Naopak, Jobs ho svojím správaním tak rozčúlil, že okrem platenia výživného mu nariadil vrátiť štátu Kalifornia všetky peniaze, ktoré matka jeho dieťaťa dostávala vo forme sociálnych dávok, na ktoré bola dovtedy odkázaná. Výživné 500 dolárov mesačne bolo vzhľadom na jeho milióny, samozrejme, smiešne, ale pozitívom súdneho sporu bolo, že Jobs začal svoju dcéru sporadicky navštevovať a Lise oficiálne zmenil priezvisko na Brennan-Jobs. Prvýkrát sa stretli, keď mala tri roky. Opýtal sa jej, či vie, kto je, a Lisa to, samozrejme, nevedela.

Lisa Brennan -Jobs napísala knihu o svojom otcovi.
Lisa Brennan -Jobs napísala knihu o svojom otcovi.
profimedia.sk

„Som jedným z najdôležitejších ľudí, akých v živote stretneš,“ povedal jej vtedy a v podstate sa nemýlil. Keď dostal občasné výbuchy štedrosti, kúpil jej nejaké drahé dary, podstatne častejšie sa však iba prebehli okolo bloku na kolieskových korčuliach a Steve sa hneď potom rýchlo vyparil, prípadne na dohodnutú návštevu úplne zabudol. Radikálna zmena nastala, až keď Lisa nastúpila na druhý stupeň základnej školy a na vlastnú žiadosť sa natrvalo presťahovala k svojmu nespoľahlivému otcovi. Dievčatko to totiž nemalo jednoduché ani so svojou mamou. Neúspešná umelkyňa sa podľa všetkého motala od jedného hippie niktoša k ďalšiemu. Lisa vo svojich memoároch Small Fry píše, že jej matka Chrisann sa otvorene priznávala – obyčajne v sprievode kriku a šťavnatých nadávok –, že na materstvo nie je stvorená. Raz sa vraj takto rozohnila za volantom, prestala vnímať jazdné pruhy a ako šialená lietala od krajnice ku krajnici. Malá Lisa sa počas jazdy modlila k praskline na prednom skle, aby ich ochránilo a nič sa im nestalo.

Nedostaneš ani cent
Keď sa presťahovala do rodiny svojho otca, ten už bol ženatý s Laurene Powellovou, s ktorou mal neskôr ďalšie tri deti. Hoci podľa Lisiných memoárov nebola jej macocha zlá žena, príliš spolu nevychádzali. Laurene sa podľa Lisy Jobsovi nikdy nevzoprela, nezastala sa ani samej seba, nieto svojej nevlastnej dcéry. Po rokoch v príšerných podnájmoch v okrajových štvrtiach s matkou sa dvanásťročná Lisa zrazu ocitla v milionárskej vile. Smola, že ocko jej pridelil spálňu, v ktorej bol pokazený radiátor, a tak celé roky spávala v chlade. V rodine sa jej ušla úloha opatrovateľky detí a umývačky riadu. Pravdaže, Jobsovci mali elektrickú, ale bola večne pokazená a Steve z nejakého nepochopiteľného dôvodu odmietol zavolať opravára. Lisa vo svojej knihe opisuje zážitok, keď ju Steve a Laurene vzali so sebou na istú prominentnú svadbu. Rýchlo sa ukázalo, že len preto, aby mal kto celý večer strážiť ich trojročného syna Reeda, Lisinho nevlastného brata. Dokonca jej ani nedovolili sedieť s nimi pri stole, musela zostať s deťmi a ostatnými aupairkami v detskom kútiku. Iná spomienka sa viaže k otcovej slabosti – Porsche.

Lisa Brennan -Jobs sa chce prostredníctvom knihy vyrovnať s ťažkým detstvom a dospievaním.
Lisa Brennan -Jobs sa chce prostredníctvom knihy vyrovnať s ťažkým detstvom a dospievaním.
profimedia.sk

Ešte kým bývala Lisa s matkou, Steve zvyčajne prišiel na návštevu vždy v novom modeli. Keď sa ho raz sedemročná Lisa počas spoločnej jazdy spýtala, či ho môže mať, keď už otca prestane baviť, Jobs sa spýtal: „Mať čo?“ Lisa odpovedala, že auto, v ktorom sa vezú. „Absolútne nie!“ odpovedal ocko. „Nedostaneš odo mňa nič, rozumieš? Nič, ani cent!“ Ako tínedžerke jej tatko hovorieval, že je tučná (nie je ani nikdy nebola), zosmiešňoval jej priateľov, zakázal jej pôsobiť v študentskom parlamente, aby nezanedbávala povinnosti v domácnosti. Čerešničkou na torte bolo, keď jej miliardár odmietol zaplatiť školné na univerzite. No keď jej školu zaplatili zámožní susedia, ktorým bolo Lisy ľúto, na smrť sa urazil.

Kniha spôsobila ošiaľ
Keď sa hovorí o konfliktnej a mrzutej povahe Steva Jobsa, obyčajne sa to pripisuje faktu, že ho ako dieťa vlastní rodičia dali na adopciu. Akoby jeho maniere boli následkom syndrómu zavrhnutého dieťaťa. Pravda však je, že úspešného biznismena vychoval milujúci a obetavý pár, ktorý mu dal prvé aj posledné. Naopak, Small Fry je spoveďou skutočne osamelého dieťaťa a dospievajúcej dievčiny. Lisa s trpkou úprimnosťou opisuje údel nechceného dieťaťa, ktoré každému iba zavadzia. Kritici knihu chvália a zhodujú sa, že to bude bestseller a podľa ošiaľu, ktorý Malá ryba vyvolala ešte predtým, ako minulý mesiac vyšla, majú zrejme pravdu. Lisina nevlastná matka Laurene Powels a Stevova sestra spisovateľka Mona Simson (s ktorou sa stretol až v dospelosti) však knihu ostro skritizovali. Vraj je neobjektívna a zavádzajúca, vraj jej opis Steva Jobsa nezodpovedá milujúcemu otcovi, manželovi a bratovi, ktorého poznali ony. Lisa im cez televízne obrazovky odkázala, že má právo vyrozprávať svoj príbeh.

Ľútosť až pred smrťou?
V rámci objektívnosti je nutné uviesť, že Lisin vzťah s otcom sa v dospelosti jemne obrúsil a zlepšil. Miliardár nesplnil ani svoje vyhrážky, že dcéra od neho nedostane ani cent, a tak po ňom zdedila niekoľko miliónov dolárov. Čo s nimi urobila? Venovala ich nadácii Billa Gatesa, Jobsovho najväčšieho konkurenta. Irónia osudu alebo pomsta? Na sklonku života, keď Steve umieral na rakovinu, si podľa všetkého uvedomil, ako veľmi svojej prvorodenej ublížil. Keď ho naposledy pred smrťou navštívila, rozplakal sa a ospravedlňoval, dokonca vraj dokola opakoval slová – ukrátil som ťa. Len škoda, že mu to došlo až tak neskoro.

Steve a Lisa: Otec a dcéra v roku 1989.
Steve a Lisa: Otec a dcéra v roku 1989.
Archív

Lisa v závere svojej šokujúcej knihy tvrdí, že otcovi odpustila a nechce ho súdiť. Necháva na čitateľa, aby si urobil vlastné závery, no na poslednej strane sa predsa dá nájsť niečo, čo aspoň nepriamo pripomína výčitku, hoci nie je adresovaná Stevovi. „Keď ľudia hovoria alebo píšu o zlomyseľnosti a nepríjemnej povahe môjho otca, často dospejú k záveru, že komplikovaná povaha ide ruka v ruke s genialitou. Že sú to dve neodlučiteľné veci. Ale ja nesúhlasím, lebo keď som otca videla tvoriť, vymýšľať, vtedy bol tou najlepšou verziou samého seba – zrazu bol citlivý, zábavný, kooperatívny. Byť hulvát, aby ma okolie považovalo za génia, je rovnako hlúpe, ako napodobňovať jeho sykavky alebo jeho chôdzu.“ Géniov, ktorí tyranizovali svojich najbližších, je veľa – Benjamin Franklin, Albert Eistein, Sigmund Freud, Charlie Chaplin. Problém je, že o ich morálnych chybách sa hovorí podstatne menej ako o ich zásluhách. Akoby talent a nadpriemerné IQ boli oficiálnou ospravedlnenkou ubližovať. Ani zakladateľovi impéria Apple nikto nikdy do očí nepovedal, že je bezcharakterný chrapúň. Hollywoodsky producent Harvey Weinsten vďaka hnutiu #MeToo dopadol podstatne horšie. Možno sme na začiatku zásadného posunu v našich postojoch a myslení. Ako celé roky hovorieval sám Jobs, musíme sa naučiť myslieť inak.