Povedzme si však na rovinu, väčšina z nás skončí so srdcom rozpadnutým na milión maličkých kúskov, so sebavedomím na bode mrazu a neschopnosťou sa opäť zamilovať. Naše prvé lásky ostanú prvými už navždy a akýkoľvek hrozný bol dôvod rozchodu, nikdy ich tak úplne nedostaneme zo srdca. Nech už robíme čokoľvek.

Nejde ani tak o to, aký bol ten vzťah. Možno sme sa s partnerom stále hádali a vlastne sme presvedčené, že rozchod bol najsprávnejšie rozhodnutie. Ale aj napriek tomu si občas na neho spomenieme a táto láska sa udomácni hlboko v našom srdci. Prečo? Lebo ten pocit zamilovanosti a úplnej oddanosti, ktorý zažijeme len pri svojej prvej láske, ten je, bohužiaľ, jednorazový. Buďte si však isté, že každý nájde ďalšiu lásku po tej prvej a možno bude ešte lepšia a jednoznačne stabilnejšia, ale... už nikdy nebude taká, ako tá prvá. Vášnivá, nepochopená, bezhlavá, možno toxická, ale pritom taká krásna.

Prvé lásky sú síce neopakovateľné, naše srdcia by sme si však mali znovu otvoriť skôr, než bude neskoro.
Zdroj: shutterstock

Ak nás niekto sklame a ublíži nám, my ženy, si to už navždy zapamätáme a sme opatrnejšie. Bojíme sa do ďalšieho vzťahu dať 100% seba, lebo si myslíme, že tých 100% z nás sa zas sklame. Veď možno, ak sa vo vzťahu otvoríme len na 50%, znamená to, že len polovica z nášho ‘ja’ sa sklame. Musí to tak byť, veď tú druhú polovicu lásky si úzkostlivo strážime a chránime! Pravdou je, že ak nie sme ochotné sa niekomu odovzdať úplne, s najväčšou pravdepodobnosťou to nie je TEN osudový.

Pokračovanie na ďalej strane.