Povedzme si však na rovinu, väčšina z nás skončí so srdcom rozpadnutým na milión maličkých kúskov, so sebavedomím na bode mrazu a neschopnosťou sa opäť zamilovať. Naše prvé lásky ostanú prvými už navždy a akýkoľvek hrozný bol dôvod rozchodu, nikdy ich tak úplne nedostaneme zo srdca. Nech už robíme čokoľvek.
Nejde ani tak o to, aký bol ten vzťah. Možno sme sa s partnerom stále hádali a vlastne sme presvedčené, že rozchod bol najsprávnejšie rozhodnutie. Ale aj napriek tomu si občas na neho spomenieme a táto láska sa udomácni hlboko v našom srdci. Prečo? Lebo ten pocit zamilovanosti a úplnej oddanosti, ktorý zažijeme len pri svojej prvej láske, ten je, bohužiaľ, jednorazový. Buďte si však isté, že každý nájde ďalšiu lásku po tej prvej a možno bude ešte lepšia a jednoznačne stabilnejšia, ale... už nikdy nebude taká, ako tá prvá. Vášnivá, nepochopená, bezhlavá, možno toxická, ale pritom taká krásna.
Ak nás niekto sklame a ublíži nám, my ženy, si to už navždy zapamätáme a sme opatrnejšie. Bojíme sa do ďalšieho vzťahu dať 100% seba, lebo si myslíme, že tých 100% z nás sa zas sklame. Veď možno, ak sa vo vzťahu otvoríme len na 50%, znamená to, že len polovica z nášho ‘ja’ sa sklame. Musí to tak byť, veď tú druhú polovicu lásky si úzkostlivo strážime a chránime! Pravdou je, že ak nie sme ochotné sa niekomu odovzdať úplne, s najväčšou pravdepodobnosťou to nie je TEN osudový.
Pokračovanie na ďalej strane.
