Hoci v kútiku duše tušíme, že chlap, s ktorým sa delíme o posteľ aj všetko ostatné, je idiot a občas nás poriadne ničí, aj tak ho milujeme. Podobne ako luxusný život s ním v krásnom mezonete. Tak. Povedali sme to nahlas. Úprimne, nemáte to podobne zariadené tiež? Že sa vám nechce odísť zo vzťahu, ktorý síce za veľa nestojí, no vypočítali ste si, že pre to pohodlie a komfort sa oplatí zaťať zuby? A čosi vydržať?

Začarovaný partnerský kruh

Keď ženu zasiahne Amorov šíp, prehliadne takmer všetko. Na začiatku nerieši jeho komplikovanú povahu, ktorá ju dokáže doviesť do nepríčetnosti, nerieši jeho pohnutý život či rozvod na krku ani jeho šibnutú bývalku, ktorá svoju sokyňu chce zakliať ako vúdú bábiku. Vtedy žena prehliadne, že sa teraz „musí“ starať o jeho deti a v ich očiach aj tak vyzerá len ako dievča pre všetko. Smutné je, že to nerieši ani po rokoch, keď sa z jej tela vyplaví dopamín, oxytocín, miešaný s adrenalínom a konečne začne vidieť cez tie ružové sklá. Alebo to jednoducho vidieť nechce? Tak ako Monika, ktorá to so svojím Viktorom ťahá už päť rokov. „Päť divokých rokov. Za ten čas sa stihol rozviesť a do striedavky dostal dve deti, na ktoré pre pracovné vyťaženie nemá čas. Asi aj preto so mnou už žiadne deti nechce. Preskákali sme naozaj kadečo, ale ja mu vždy všetko odpustím. Som naivka a stále verím, že sa zmení,“ zamýšľa sa Monika, ktorá si s Viktorom odkrútila nekonečné hádky aj neustále ponižovanie. Na to, že jej občas poriadne vynadá a dokonca veľmi vulgárne, si už zvykla rovnako ako na občasné facky.

„Keď chcú odo mňa niečo, s čím nie som stotožnená, musia priplatiť. Vtedy som ochotná skúsiť aj tvrdšie veci.“
„Keď chcú odo mňa niečo, s čím nie som stotožnená, musia priplatiť. Vtedy som ochotná skúsiť aj tvrdšie veci.“
Zdroj: shutterstock

„Pri každej hádke, ktorú vždy spustil alkohol, som si povedala, že to je naposledy. No nie je a ja sa stále ničím.“ Nechápete? Prečo si jednoducho nezbalí kufre a neodíde od neho? Lenže to vôbec nie je také ľahké, milý Viktor ju totiž vždy presvedčí. „Vie, ako na mňa. Kúpi mi kvety, padne mi k nohám alebo mi nechá na stole ako ospravedlnenie päťstoeurovku, nech si niečo kúpim. Prípadne príde s nápadom, že ideme niekam do exotiky. Viem, asi sa to bude zdať úbohé, ale ja mám tridsaťpäť rokov a už sa mi nechce hľadať nejakého iného pána pravého. Ktorý aj tak bude mať svoje chyby. Nechce sa mi investovať čas a energiu do toho, aby som si budovala nový vzťah, čo môže byť beh na dlhé trate. A už vôbec sa mi nechce riešiť vlastné bývanie, lebo sama som sa sťahovala už päťkrát a vždy to bolo peklo. Navyše, z tej tisícky, ktorú dostanem v banke, by som sama podnájom neutiahla a ja som si už zvykla na istý štandard.“ A tak radšej vydrží zopár nadávok, sem-tam nejakú facku, akoby mala začínať od nuly. Monika si svoje priority nastavila jasne. Vlastne aj ona patrí do skupiny žien s nálepkou vydržiavaná.

Pokračovanie na ďalšej strane.