Ak ste narodení medzi rokmi 1982 až 1996, ste MILENIÁLI. Tak nazvali týchto ľudí autori Strauss-Howovej generačnej teórie. Ako ich predchádzajúca generácia X mala svoje pracovné ambície, ktoré boli úzko späté s pádom železnej opony, rovnako súčasná generácia začala „ovládať“ svoju dobu. Sociálne siete, smartfóny, online svet a množstvo nových pracovných pozícií. Pretože o odvetvia ako cestovný ruch, textilný priemysel či poľnohospodárstvo už záujem nemajú. Dnes sú to už travelleri a youtuberi na plný úväzok, ktorí prezentujú všetky kúty sveta zo svojich kanálov, fashionisti a infuenceri, ktorí dostávajú nemalé peniaze za podporu akejkoľvek značky či produktu, a ekologickí nadšenci a foodblogeri, ktorí by za osvetu slov eko, bio či raw položili aj život.

Podľa posledných prieskumov portálu Profesia.sk chce najnovšia generácia Z, teda ľudia narodení po roku 2000, pracovať v oblasti techniky a rozvoja, v manažmente, personálnej oblasti a v bankovníctve. A najlepšie na marketingovom oddelení, odkiaľ sa chcú vzápätí presunúť do HR. Áno, súčasná generácia má vysoké očakávania, ale ich obrovský vplyv si začínajú uvedomovať aj zamestnávatelia. „Dostávajú sa na vysoké pracovné pozície, majú možnosť ovplyvniť dianie a vďaka nim sa môžeme tešiť na veľké zmeny,“ potvrdzuje Ryan Jenkins, odborník na generáciu mileniálov. Čo je teda práca, ktorú chceme robiť a baví nás?

Chceme pracovať vtedy, keď máme chuť!

Zaiste to znie ako nesplniteľná rozprávka, ale v dnešných časoch je už možné všetko. Dokonca aj táto „podmienka“ mileniálov. Ani im nenapadne zmieriť sa s predstavou, že budú tvrdo pracovať celý život. To je skôr staromódna predstava našich starých rodičov, ktorí boli oddaní až do sklonku života jednému zamestnávateľovi. Vernosť a lojalita, tá sa predsa najviac cenila. Ale časy sú turbulentné a dnes skôr platí, že nie my obetujeme svoj život práci, to práca sa musí prispôsobiť nášmu životu. Mileniáli chcú väčšiu voľnosť, flexibilitu a work-life balance. To sú azda najväčšie kritériá pri hľadaní práce. Inými slovami, vďaka rastúcemu významu digitálnej práce či lepším nástrojom na prácu na diaľku si motto „môžem pracovať, kedy chcem a odkiaľ chcem“ našlo svojich veľkých priaznivcov a podporovateľov. Úplne zabudnite na 8-hodinový pracovný čas s nástupom o siedmej! Tomuto ,,unikátu“ môžeme ďakovať cisárovi Františkovi Jozefovi I., ktorý zriadil štart pracovného času na túto nekresťansky skorú rannú hodinu za čias Rakúsko-Uhorska a riadil sa pritom sám sebou – vstával totiž veľmi skoro a pracoval až 17 hodín denne.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.