Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Väčšina z nich sa o svoj pôvod zaujíma z jednoduchého dôvodu, až doteraz bol zahalený tajomstvom. Ich babky a dedkovia, mamy a otcovia o svojom živote na Slovensku hovorili len málo alebo vôbec nič. Štatistiky odhadujú, že od roku 1899 do roku 1919 odišlo do USA vyše 480-tisíc Slovákov, no koľko z&nbsp;nich ich aj nimi ostalo, sa už nehovorí.

„Vždy keď som sa spýtala svojej mamy, čo jej rodičia rozprávali o krajine, odkiaľ prišli, povedala, že o tom vždy odmietali hovoriť. Vraj tam bol ich život taký ťažký, že na to chceli jednoducho zabudnúť. Ich pôvod musí byť niečo, za čo sa hanbili, pretože takmer všetci moji strýkovia si zmenili priezvisko z Kacvinského na Kane. Vraj im pre slovanskú príponu -sky nešiel biznis,“ hovorí Katrina Hande z&nbsp;amerického štátu Georgia. Jej starí rodičia pochádzajú zo Spišského Štiavnika a&nbsp;z Markušoviec a&nbsp;Katrina už niekoľko rokov pracuje na tom, aby zistila, ako vlastne kedysi žili a&nbsp;prečo sa rozhodli Slovensko opustiť.

Podobnú skúsenosť má aj Maryann Levay zo štátu Ohio. Aj jej výskum odhalil na Slovensku rodinu, na ktorú jej starí rodičia chceli zabudnúť. „Môj starý sa narodil v roku 1898 v Prešove. Keď stránka FamilySearch prvýkrát zverejnila cirkevné záznamy z Prešova online, podaril sa mi nájsť záznam z jeho krstu a zistila som mená jeho rodičov. Po dlhom a starostlivom prehľadávaní všetkých stránok v krstných záznamoch som sa tiež dozvedela mená a dátumy narodenia všetkých jeho súrodencov. Keď som to ukázala svojmu otcovi, nechcel tomu veriť. Keď čítal mená svojich starých rodičov aj mená a dátumy narodenia strýkov a tiet, ktorých jeho otec nikdy nespomenul, na tvári sa mu odrážali silné emócie. Nechápal, prečo jeho otec nikdy nehovoril o&nbsp;svojej rodine. Skrýval niečo strašné? A to bol akýsi začiatok nepokoja pri premýšľaní, kto sme a odkiaľ sme prišli. Ako môžeme zistiť viac o našich slovenských koreňoch? Aké tajomstvo sa v nich skrýva?”

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane.&nbsp;</strong>

Oba príbehy týchto amerických Sloveniek by sa však pred niekoľkými rokmi vôbec nemohli odohrať. Až keď sa na trhu objavili komerčné DNA testy a&nbsp;digitalizácia matričných záznamov, objavovanie rodinných tajomstiev sa stalo doslova záľubou, do ktorej sa môže pustiť každý. Testy DNA sú pomerne lacné, v zľave sa dajú zakúpiť za menej ako 60 eur, a&nbsp;ponúka ich niekoľko spoločností ako ncestry, MyHeritage či 23and Me. Domov vám príde malá ampulka, do nej napľujete a&nbsp;zašlete ju do laboratória, z&nbsp;ktorého vám za pár týždňov príde percentuálny odhad etnicity. V preklade výpočet krajín, z&nbsp;ktorých pochádzajú vaši predkovia. Niektorí výsledok čakali, no pre veľa Američanov je to doslova životné prekvapenie. A pre mnohých je to začiatok cesty, v ktorej spoznávajú&nbsp; svoje slovenské korene. Pomáha im v&nbsp;tom digitalizácia záznamov, za ktorou stojí stránka FamilySearch.org. Dobrovoľníci naskenovali tisíce obrázkov z&nbsp;archívov z&nbsp;celého sveta, ďalší ich zas ručne, stránku po stránke, zaindexovali. Je na nej dostupné aj Slovensko, takže ženy ako Katrina či Maryann viac nemusia pri svojom výskume písať listy miestnym matrikám či obecným úradom. Stačí im pripojenie na internet a&nbsp;trpezlivosť, aby sa starými, ručne písanými záznamami mohli prehrabávať z&nbsp;pohodlia svojej obývačky. Ich nové hobby slúži niekedy aj ako terapia.

„Dnes ma asi najviac zaujíma to, ako ,dať rodinu späť dokopyʽ. Ako si uctiť svojich predkov. Keď som začala hľadať informácie online, snažila som sa hlavne vyplniť medzery v mojom rodokmeni. Bola som tým doslova posadnutá. Genealógia je čosi ako puzzle, dávate dokopy maličké kúsky, až sa pred vami objaví celý obrázok. Narazila som tiež na výraz „rodinná karma“, a keďže mám určité zázemie v sociológii a psychológii, začal som sa zaujímať o súčasné rodinné vzorce a o to, ako by mohli odrážať rodinné vzorce z minulosti. Cítila som, že musím spoznať svojich predkov a vcítiť sa aspoň trochu do ich života a trápení,“ hovorí Theresa Zavada z New Yorku. Jej starí rodičia pochádzajú z&nbsp;Holíča.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane.</strong>

Hoci väčšina slovensko-amerických rodín svoj pôvod ukrývala, tradície zo svojho bývalého domova dodržiavali takmer všetky. „Každú jar, keď začala kvitnúť vŕba, otec nás vzal aj s&nbsp;bratmi na zbieranie vŕbových prútov. Pre mamu sme nazbierali maňušky, pre chlapcov prúty na korbáče, aby s&nbsp;nimi mohli na Veľkú noc ísť šibať,“ spomína Theresa a dodáva, že jej otec pri tom hovoril akúsi básničku, ale ona si už na ňu nedokáže spomenúť. Žeby tradičné šibi-ryby? „Jednou z mojich obľúbených tradícií je na jeseň zbierať huby. Robím to každý rok, doslova si nemôžem pomôcť. Vždy si pri tom spomeniem, ako sme chodili do lesa s&nbsp;babkou a&nbsp;koľko ma toho naučila. Huby potom suším a&nbsp;dávam do štedrovečernej polievky.“ Medzi populárne zvyky „poameričtených“ Slovákov patrili aj európske Vianoce.. „Jedlo sa začína požehnaním, potom oplátkami s medom a vlašskými orechmi. Ak dostanete zlý vlašský orech, v ďalšom roku vás budú čakať problémy so zdravím. Potom sa podáva hubová polievka, vyprážaná ryba, šalát, slivky a bobaľky s makom. A,&nbsp;samozrejme, obrovská kopa zákuskov,“ smeje sa Theresa.

Z&nbsp;čias dávno minulých pochádzajú aj mnohé suveníry, ktoré majú dnes pre americké Slovenky neoceniteľnú hodnotu. „Moja mama kedysi dávno poslala domov svoje svadobné šaty a&nbsp;závoj. Na revanš dostala tieto tri bábiky,“ ukazuje Maryann nevestu v&nbsp;pestrofarebnom kroji s&nbsp;dvoma okrojovanými spoločníkmi. Nevesta ju síce odmalička fascinovala, ale ako dieťa sa s ňou nikdy nemohla hrať. Vždy bola bezpečne uložené vo vitríne. Dnes ju zdedila Maryann a&nbsp;spolu s&nbsp;ňou sníva o tom, že raz bude mať pravý slovenský kroj. „Viem, že sú nesmierne drahé, takže namiesto toho chodím každý rok na Slovenský festival v&nbsp;Clevelande a&nbsp;obzerám si ich tam.“

Slovenské kultúrne festivaly sa totiž za veľkou mlákou konajú omnoho častejšie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Najdlhšiu tradíciu majú tie v Pittsburghu, St. Louis a New Jersey, ale aj v malých mestečkách ako Sterling Heights, Michigan a Astoria, New York. Na Slovak Heritage Festival v Pittsburghu minulý rok v novembri napríklad predvádzali hru na fujare, mali módnu prehliadku v krojoch, vystúpenie niekoľkých folkových súborov a ochutnávanie slovenských špecialít, vo winsconsinskom meste Phillips rovno korunovali slovenskú folkovú kráľovnú.

Medzi najsilnejšie putá s domovom patrí jedlo. Takmer všetci prisťahovalci do novej krajiny, či už na začiatku storočia priplávali na zaocenáskej lodi do New Yorku, alebo sa pred pár rokmi vydali skúšať šťastie ako aupairky v Anglicku, snívajú hlavne o domácej strave. Halušky, klobásky, pirôžky, ale aj žemľovka, dukátové buchty či šišky, tak čo, už sa aj vám zbiehajú slinky?

„Jediné tradície, ktoré sme doma dodržiavali, sa týkali varenia. Moja babka bola skvelá kuchárka, od nej sa jej recepty naučila moja mama a&nbsp;dnes po slovensky varím doma ja,“ hovorí Christine Kent. „Rada robím to, čo po generácie robili ženy z&nbsp;mojej rodiny. Domáce klobásy, kyslú kapustu, palacinky, kapustné fliačky.“ Vynikajúcou kuchárkou je aj Theresa Zavada, ktorá&nbsp; najčastejšie robí pagáče, palacinky, pirohy, halušky, ktoré sa u nich doma volali fliačky. „Jedno z&nbsp;mojich obľúbených jedál z&nbsp;detstva je varená haluška, ktorú sme volali šiška, a&nbsp;servírovali s&nbsp;omáčkou, buď kôprovou, ale aj paradajkovou, chrenovou či len tak, s&nbsp;kyslou kapustou.“ Okrem toho pečie svoj vlastný chlieb, často miesi cesto na langoše a&nbsp;jej dom rozváňa lahôdkami zo starého sveta vo dne i v&nbsp;noci. „Moja mama často varila a piekla podľa tradičných slovenských receptov, ale s&nbsp;americkým prístupom. Robila koláče, ale z mrazeného cesta a s džemom, ktorý kúpila v&nbsp;obchode,“ pokračuje Katrina Hande.

To, že slovenská kuchyňa má vo svete svoje miesto, je známe už dávno. Gazdinky za veľkou mlákou pod záštitou Prvej katolíckej slovenskej ženskej jednoty vydali v roku 1952 knihu s názvom Slovensko-americká kuchárka, ktorá sa stala okamžitým hitom. Jeden výtlačok sa dostal dokonca aj do rúk vtedajšieho prezidenta Geralda Forda, ktorý vyhlásil, že ňou bude jeho manželka Betty nadšená.

Starí rodičia išli na koncert so svojimi mladými dievčatami. Pod vysokými horami sú štyri dediny. Lietadlo letelo nad Košicami. Z&nbsp;pracovne Christine Kent v&nbsp;americkom New Jersey sa najnovšie veľmi často ozýva ľubozvučná slovenčina, to si rodená Američanka práve precvičuje slovenský repertoár. O&nbsp;slovenčinu sa začala zaujímať v&nbsp;roku 2019, keď sa so sesternicou rozhodli navštíviť Slovensko a&nbsp;Dolnú Súču, odkiaľ pochádzajú jej starí rodičia. „Počas mojich mnohých výletov do zahraničia som zistila, že ľudia v iných krajinách len málokedy hovoria po anglicky. A tiež som zistila, že keď prejavíte úctu a záujem o jazyk, čiže aspoň sa pokúsite povedať pár slov, ľudia budú oveľa priateľskejší. Bez ohľadu na to, ako zle ich vyslovíte. Chcela som sa teda pred našou návštevou naučiť aspoň zopár slov.“ Christine narazila na organizáciu Czechoslovak Genealogical Society International (Československá medzinárodná genealogická spoločnosť), ktorá ponúka kurzy slovenčiny, a&nbsp;okamžite sa na ne prihlásila.

Pod vedením Dennisa Ragana začala študovať slovenčinu a&nbsp; tak sa jej to zapáčilo, že &nbsp;absolvovala už štyri jeho kurzy. Každý kurz trvá desať týždňov, každý týždeň sa stretnú po dve hodiny, dokopy má teda za sebou osemdesiat hodín lekcií. „Nezdá sa to veľa, ale už som sa dosť naučila,“ pokračuje Christine, ktorá sa rozhodla naučiť sa po slovensky poriadne. Aj keď najmä výslovnosť jej robí problémy. „Najťažšie je pre mňa povedať chcem. Kombinácia tvrdého ch nasledovaná c je pre mňa skrátka nevysloviteľná.“ Za veľkou mlákou sa po slovensky dá tiež naučiť na kurze poskytovanom v&nbsp;Minessota Sokol Hall a cez Czech and Slovak Heritage Association v&nbsp;Baltimore, Maryland. Americké Slovenky to baví. Chcú totiž vedieť, akou rečou hovorili ich predkovia.

Jedným z&nbsp;rastúcich trendov posledných rokov je DNA turistika. Po tom, čo ľudia začali pomocou testov DNA odkrývať korene svojho pôvodu, odrazu ich tiež začalo zaujímať, odkiaľ vlastne pochádzajú ich predkovia. Mnohé cestovné kancelárie začali ponúkať rozličné „genealogické výpravy“, keď vám podľa vašej etnicity pripravia výlet po Európe spojený s&nbsp;návštevou miest a&nbsp;dedín, v&nbsp;ktorých kedysi žila vaša rodina. Nie každý však má dosť peňazí na to, aby sa vydal na takúto personalizovanú dovolenku, a&nbsp;spoliehajú sa radšej na výlety na vlastnú päsť. A&nbsp;tie môžu byť niekedy poriadne dobrodružné. Môžete sa ocitnúť na trajekte na vzdialený škótsky ostrov, kde nájdete dávno strateného príbuzného, či pred domom v centre New Yorku, kde sa narodila vaša stará mama. Alebo v&nbsp;dedine menom Bitárová pri Žiline, kde býva vaša dávno zabudnutá rodina.

„Pred niekoľkými rokmi som začala genealógiu brať vážne a&nbsp;testy DNA mi ukázali, že moji prastarí rodičia určite prišli zo Slovenska,“ hovorí Julia Gana, ktorá o&nbsp;svojej rodine doteraz vedela len to, že otcovi predkovia sa narodili v Československu. „Dedko vraj pochádza z&nbsp;Bitárovej. Niekto mi poradil slovenský telefónny zoznam a&nbsp;ja som v&nbsp;ňom našla niekoľko ľudí s&nbsp;rovnakým priezviskom, aké mám ja. Preto som sa rozhodla vybrať sa na Slovensko osobne. Chcela som zistiť, či títo Ganovci môžu byť skutočne moji príbuzní.“ Julia odcestovala na Slovensko v&nbsp;októbri 2019 a&nbsp;mala šťastie, pretože v&nbsp;Bitárovej našla žijúceho príbuzného, bratranca z&nbsp;druhého kolena. „Dedko tohto bratranca a môj dedko boli dvojčatá. Našla som dávno stratenú rodinu. Bratranec má štyroch súrodencov a tento rok ma pozvali na&nbsp;rodinnú stretávku, ktorú organizujú v lete. Neviem, či sa mi podarí prísť, no stále si píšeme e-maily a skypujeme,“ hovorí nadšená Julia, ktorá je ďalším dôkazom, že spoznávanie dávno stratených príbuzných či objavovanie dávno stratených rodinných receptov má svoj zmysel. Táto cesta do minulosti za svojimi koreňmi poskytla mnohým Američankám vzácny suvenír. Slovenskú identitu. Všetky ju prijali s&nbsp;otvorenou náručou a sú na ňu hrdé.

Hrdé Slovenky z Ameriky: Neuveríte, koľko ich tam je!

Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Plus TV

INTRO vlny aj bez kulmy? OTESTOVALI sme tri spôsoby natáčania vlasov, výsledok ťa PREKVAPÍ

Slovenka Katka Ondrašiková založila módnu značku PAIRIEN!

ZÁZRAČNÁ matcha: Je tento nápoj kľúčom k zdraviu a kráse?

Výber pre vás

Hrdé Slovenky z Ameriky: Neuveríte, koľko ich tam je!

Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Súvisiace články

Burger párty: Pripravte si chutné občerstvenie, ktorým prekvapíte svojich hostí!

Nový vzťahový fenomén: Ak sa chceš cítiť vo vzťahu slobodne, ži mingle!

Toto je 15 najčastejších výmyslov o jedle: Čo je pravda a čo čisté klamstvo?

Tak týmto sa radšej neinšpirujte! Aj takéto bláznivé diéty držia svetové celebrity

Poznáte Čajku v oblakoch či Devínsku Kobylu? Toto sú najkrajšie vyhliadky na Slovensku!

Plus TV

INTRO vlny aj bez kulmy? OTESTOVALI sme tri spôsoby natáčania vlasov, výsledok ťa PREKVAPÍ

Slovenka Katka Ondrašiková založila módnu značku PAIRIEN!

ZÁZRAČNÁ matcha: Je tento nápoj kľúčom k zdraviu a kráse?

Výber pre vás