Nekonečný príbeh novoročných predsavzatí

Áno, posledný deň v roku je nielen stvorený na bilancovanie si svojich výhier, prehier, úspechov či pádov, ale najjmä čas, kedy si azda každý z nás plný naivného odhodlania dáva predsavzatia, ktoré by v nasledujúcom roku rád splnil... Schudnem päť kilov, budem viac cvičiť, prihlásim sa na kurz taliančiny, prestanem fajčiť, obmedzím alkohol, no jednoducho všetky tie klišoidné záväzky, ktoré ste vo svojej hlave prestali dodržiavať ešte skôr, ako vám vyprchala posledná bublinka zo silvestrovského pohára. Spoznávate sa? Ale čo tak sa nachvíľu vymazať z virtuálneho sveta a venovať sa naplno tomu reálnemu. Len si to predstavte!

Diagnóza závislá

„Nikdy som si nevedela predstaviť, že by som sa raz vymazala zo siete,“ povedala mi kamarátka Andrea, ktorá bola sociálnymi sieťami úplne poznačená. Ak by som v celom svojom okolí hľadala niekoho s diagnózou „závislá od sociálnej siete“, bola by to ona. IT manažérka v najlepších rokoch, dávam do pozornosti, že bez chlapa (možno práve tam hľadala svoju potencionálnu symbiózu), ktorá bola inak jedna z tých, ktorá o mužské pokolenie núdzu nemala. Ešte len otvorila oči, už nasávala „zaručené“ informácie z facebooku, a lúštila instagramové profily ako dôchodca krížovky pri rannej káve. Ak ste chceli vedieť, kto v meste má novú kabelku, prípadne, kto v sobotu skončil s Jakubom, alebo, že Dominika je teraz v Monaku na služobnej ceste, stačilo sa ozvať jej.

Po roku sa vrátila z Anglicka, kde ju dočasne presunuli k jednému projektu. Večer sme sa stretli a už len prvotný pohľad na ňu mi signalizoval, že predo mnou stojí nový človek.  Nebolo to ani jej novou orieškovou farbou vlasov, či konfekciou zmenšenou z tridsaťosmičky na tridsaťšestku. Žiadny telefón nebol na stole. Neťukala do neho žiadny vtipný status, ktorým by bol lepom pre opačné pohlavie, žiadne taggovanie, že sme v najlepšom sushi v meste, žiadna selfie fotka s našpúlenými perami a dokonca ani žiadne hastagy #foodporn #winelover #sexygirl, ani nič podobne zvrátené.

Viete si aspoň nachvíľu predstaviť život offline? Dajte si výzvu, ktorá bude stáť za to!
Viete si aspoň nachvíľu predstaviť život offline? Dajte si výzvu, ktorá bude stáť za to!
Archív

 

Virtuálna detoxikácia

„Čo sa ti stalo, preboha?“ okamžite som sa jej spýtala. „Prečo, vyzerám zle?“ začudovala sa. „Nie, naopak, celá žiariš a hlavne, rozprávaš sa so mnou!“ upozornila som ju, že to nebolo zvykom, resp. svoju pozornosť kedysi sústreďovala skôr odpisovaniu na chate ako počúvaniu mojich historiek. „Začala som žiť inak.“ Odpovedala jednoznačne. „Si na nejakej novej diéte?“ vyzvedala som, čo ju tak zmenilo. Začala sa smiať. „No, aj tak sa to dá povedať. Prestala som používať sociálne siete. Už nefigurujem na žiadnych, používam maily a whatssup, to je všetko,“ vypľula zo seba ako na spovedi. „Ty? To nie je možné! Veď ty si bola na tom totálne...“ na sekundu som sa zastavila s tou klasifikáciou, aby sa neurazila. „Len to povedz...závislá. Áno, viem a priznávam sa k tomu.“

Nič iné ako gratulujem som jej povedať nemohla, ale prekvapilo ma jej radikálne rozhodnutie. „Čo tak zrazu? Čo ťa k tomu priviedlo?“ Svoju odpoveď mi naservírovala bleskovou rýchlosťou. „Už ma otravovalo vedieť o všetkých všetko. Oberalo ma to o čas a vlastne aj o energiu. Riešila som životy iných. Pozerala sa im do súkromia, jasne, ktoré otvorene ukazovali, ale ja som si potom vytvárala všelijaké konšpiračné teórie a hrala sa na federálnu agentku. A na druhej strane už ma rovnako unavovalo, že o mne vedel každý človek na tejto planéte. Kde som, s kým som, čo robím, čo pijem, čo jem... Keď sa na to teraz pozerám pripadá mi to ako stupídnosť prvého stupňa. Dobrovoľne hlásiť svetu, čo robím.“ Waw. Tak týmto ma dostala.

Už len týždňové
Už len týždňové "vymazanie" z virtuálneho sveta s vami urobí zázraky!
Archív

Sociálny ničiteľ vzťahov

„A ešte jedna vec ma k tomu priviedla. Chlap. Zoznámili sme sa na Tinderi. Chodili sme spolu, keď som bola preč viac ako pol roka, ale nevyšlo. Sociálne siete k tomu značne prispeli,“ sypala si popol na hlavu. Zrýchlená doba komunikácie nám umožnila „spoznať“ človeka za extrémne skrátený čas. Po týždni komunikácie nadobúdame pocit, že ten druhý je naša spriaznená duša a necháváme sa unášať tým krásnym nezmámym pocitom. Klamame samých seba, keď si myslíme, že sme ho spoznali. Všetci sme súčasťou tohto začaroveného reťazca, kde sa každý deň vytvárajú nevery, nové vzťahy, chvíľkové poblúznenia alebo nemiestne návrhy na jednu noc. Andrea so svojou spoveďou pokračovala.

Videla som, ako sa z toho všetkého musí vyliať. „Takmer každé ráno som otvárala facebook a pátrala po jeho činnosti. Upodozrievala ho s každého lajku a komentu, ktorý sa mi nezdal v poriadku. Otvárala fľašu vína a zapíjala žiaľ, že má milión ďalších ako som ja. Každý jeho imaginárny pobyb ma vnútorne zabíjal a pritom v mnohých prípadoch nešlo o nič viac ako o to bezvýznamné - páči sa mi.“

Zmiznúť z virtuálneho povrchu. Veď prečo? Neriešiť, nesledovať, len naplno žiť svoj reálny život. Skúste to aj vy!
Zmiznúť z virtuálneho povrchu. Veď prečo? Neriešiť, nesledovať, len naplno žiť svoj reálny život. Skúste to aj vy!
Shutterstock