Nie je náhoda, že v tomto čísle EMMY máme na obálku Adrianu Sklenaříkovú, veď táto krásna blondínka dobyla modelingový svet a dostala sa na zoznam najvychytenejších hviezd. Keď mala dvadsať, vyhliadol si ju na ulici skaut, ponúkol jej zmluvu a potom sa všetko zbehlo tak rýchlo, že o pár dní už letela za prácou rovno do Paríža. Lenže, ako to bolo predtým, keď na Slovensku o tomto biznise nikto nič nevedel?

Modelkami boli len dievčatá z ulice a toto povolanie vlastne ani neexistovalo, takže dievčatá ho robili len tak pre zábavu. Aj Emília Lorinzcová, ktorá v roku 1968 vyhrala v jednom týždenníku titul Miss január a prvú titulku na obálke, priznala, že ona a jej kolegyne sa po skončení školy museli zamestnať. „Modeling sme robili len popri škole a potom sme nastúpili do práce. Fotiť alebo predvádzať sme mohli len vo svojom voľnom čase a dostávali sme za to malé darčeky. Väčšinou kozmetiku alebo produkty, ktoré sme fotili,“ spomína Emília Lorinzcová, ktorá sa môže pochváliť úspešnou kariérou. V sedemdesiatych rokoch bola tvárou reklám na kozmetiku, vlasové produkty či bižutériu a v celoštátnej súťaži Hľadáme najkrajšie dievča na titulku československého magazínu Žena a móda dokonca porazila Češku Ivanu Zelníčkovú, dnes Trumpovú.

Ak je reč o časopisoch, na Slovensku udával trend najmä kadernícko-kozmetický časopis Eva, ktorý začal vychádzať v roku 1969. „Písali sme v ňom o vlasových či kozmetických novinkách, ale sústreďovali sme aj na módu. Veď už vtedy bolo pre každú ženu dôležité, aby mala dobré vlasy a pekné šaty,“ spomína Gita Pechová, ktorá v ňom celé roky pracovala najskôr ako redaktorka a od roku 1986 mu začala šéfovať. Vraj to boli veselé časy práve preto, že modeling bol na Slovensku v plienkach. „V časopise boli modelky veľmi dôležité a kládli sa na ne veľké nároky. Aby sme čitateľkám prinášali najnovšie módne aj kozmetické trendy, spolupracovali sme s tými najlepšími. So známymi kaderníkmi zo salónov aj s vychytenými módnymi salónmi. Spomínam si, že raz sme sa vybrali fotiť módu žilinskej značky Modex, ktorá bola v tých časoch vychytená. Vtedy tam zavolali nejaké dievčatá , ktoré boli mladé, štíhle a dobre vyzerali, my sme tam pozvali majsterku Slovenska, ktorá vyhrala kadernícku súťaž, učesala ich aj nalíčila a išlo sa fotiť.“

Osloviť dievčatá z ulice, to bol najistejší spôsob, ako získať nové tváre, no nebolo to jednoduché. „Keď sme na fotenie potrebovali modelky, občas to bolo peklo. Potrebovali sme, aby dievčatá boli štíhle aj pekné, ale tiež fotogenické. Aby sa vedeli pred objektívom dobre tváriť, lebo aj keď na prvý pohľad vyzerali dobre, fotograf nikdy nemal istotu, že sa bude vedieť dobre tváriť. Každé fotenie teda bolo v štýle – vyskúšaj a uvidíš.“ Našťastie, redakcia časopisu, ktorý sa v oblasti módy a krásy postupne stával trendsetterom, podporovala aj kadernícke súťaže. „Keď sa na ňu kaderník prihlásil, musel si nájsť dievča, ktoré potom pred porotou učesal, ostrihal alebo nalíčil. Ak sa mu osvedčila, potom sme s ňou na foteniach spolupracovali aj my.“

Modelky často objavovali na stredných školách pre kaderníčky a kozmetičky, potom s nimi pomocou nového mejkapu a účesu robili premeny, ale vyhlasovali aj súťaže Dievča roka, Žena roka aj Modelka roka. „Áno, tie súťaže vznikli aj preto, lebo sme potrebovali stále nové dievčatá a ženy. Do súťaží sa prihlasovali čitateľky ktoré si trúfali, a vo finále sa vyberali víťazky, s ktorými sme potom v redakcii spolupracovali. Vlastne to bola z núdze cnosť,“ priznáva bývalá šéfredaktorka a spomína, ako práve takúto víťazku pozvali do ateliéru. Aby s nimi nafotila nové trendy v účesoch. „Lenže to mladé dievča sa medzitým doma ostrihalo a prišlo s krátkymi vlasmi a príšerným účesom. Vtedy sme museli improvizovať a kaderníčka, ktorá ju mala česať, vymyslela účes s cikcakovitou cestičkou, aby to na fotke dobre vyzeralo.“ Za takéto ateliérové fotenia dostávali modelky honorár, ale neboli to žiadne závratné sumy, skôr symbolické vreckové.

O čosi lepšie na tom boli dievčatá, ktoré sa dostali k reklamným kampaniam. „Ak mala modelka dobrú zmluvu, výška honorárov prekročila priemerný plat bežného Slováka,“ priznáva Emília Lorinczová, ktorej toto finančné prilepšenie pomohlo o to viac, že vtedy ešte študovala právo. Tak ako ona, aj jej kolegyňa z brandže Ľuba Magátová-Rusková sa do módneho biznisu dostala len náhodou. „Raz som vošla do obchodu s bižutériou, kde som si skúšala nejaké náramky. Vtom sa mi prihovorila žena, ktorá stála predo mnou, povedala mi, že mám krásne ruky a že nech prídem na fotenie. Tou ženou bola šéfredaktorka časopisu Móda Mária Lorinczová, ktorá si tam prišla niečo požičať na fotenie, a hneď sme sa dohodli. O týždeň som už stála v ateliéri a rozbehla som svoju kariéru, ktorá trvala dvadsaťpäť rokov.“ Najčastejšie fotila s Karolom Kállayom, a tak sa o nej hovorilo, že je jeho múza. Na konte má 104 tituliek a dodnes má v skrini odloženú kopu časopisov a reklamných letákov so svojou tvárou. Nielen to. „Všetkých vždy fascinovali moje ruky. Vďaka nim som dostávala veľa ponúk na fotenie šperkov, hodiniek či bižutérie. Aj nedávno som videla vo výklade reklamu, ktorú som kedysi dávno fotila ja. Skoro som odpadla,“ smeje sa šarmantná sedemdesiatnička, ktorá vraj nikdy nebola na žiadnom kastingu. Každú prácu získala náhodou. „Veľmi rada si spomínam na fotenie lietadla.

Prišli po mňa z Prahy, zaklopali mi na dvere a ja som neverila vlastným očiam, keď sme sa do Tatier na fotenie presúvali práve tým lietadlom.“ Vtedajším modelkám sa občas pošťastilo predvádzať aj na módnych prehliadkach. „Za jednu som dostala aj dvesto korún, čo boli na tie časy veľké peniaze,“ hovorí Ľuba Magátová-Rusková. „Za stopäťdesiat korún som si potom hneď išla kúpiť tie najkrajšie topánky.“ Mimochodom, topánky. Keď kedysi dievčatá predvádzali na módnych mólach, museli si samy zháňať nielen topánky, ale aj doplnky a šperky.

„Zháňali sme si ich cez kamarátky, ktoré boli vydaté v zahraničí, a mnohé doplnky sme si samy vyrábali. Mne to zostalo dodnes. Samozrejmé bolo, že pred prehliadkou si každá z nás sama robila aj mejkap,“ vysvetľuje Valéria Kelecsényi, ktorú pre módnu brandžu objavil známy fotograf Fedor Nemec. Vtedy mala šestnásť rokov a hoci jej modeling priniesol kopu zaujímavých spoluprác aj výhod, spomína, že muži ich vtedy milovali, no ženy ich veľmi nemali v láske. A čo cestovanie? O tom vtedajšie krásne dievčatá mohli len snívať.

„Aj keď boli pekné a šikovné, obvykle sa im nepodarilo vycestovať v termíne, v akom ich klienti potrebovali,“ pokračuje Gita Pechová a súhlasí s ňou aj Emília Lorinczová. „Ja som sa pracovne dostala len do Lipska a do Budapešti. Popri škole som necestovala preto, že som každý voľný čas venovala foteniu a filmovaniu.“ Pravda je totiž taká, že krásne Slovenky do sveta púšťali len s problémami, nebol záujem, aby išli von a predvádzali či fotili. „Asi sme sa narodili v nesprávnom čase. Mne bolo ľúto, že rok 1989 neprišiel o dvadsať rokov skôr,“ tvrdí Ľuba Magátová-Rusková.

Časopisu, ktorému šéfovala Gita Pechová, veľmi pomohlo, keď sa v Československu začala organizovať prvá súťaž krásy. Na scénu totiž vstúpili nové krásne dievčatá. „Keď Ivana Christová vyhrala Miss, hneď sme s ňou šli fotiť módny editoriál k moru. Bolo to v roku 1989 a keď sa po revolúcii krajina otvorila svetu, aj u nás sa otvorili prvé modelingové agentúry. Pobočka svetovej agentúry Elite aj slovenský Exit. Odkedy vznikli, veľmi nám to uľahčilo prácu pri zháňaní nových tvárí na fotenie.“ Ale to už je iný príbeh, odvtedy totiž modeling na Slovensku začal písať novú kapitolu. Alena Martanovičová Modeling nikdy nebrala ako džob snov, no v kaviarni ju raz oslovili bookeri z agentúry s otázkou, či by mala záujem o spoluprácu. O pár mesiacov vyhrala slovenské finále Elite Model Look 2000 a spolu s českou víťazkou Lindou Vojtovou odletela na svetové finále do Ženevy.

„Linda to nakoniec vyhrala a ja som skončila druhá. V šestnástich som si neuvedomovala, čo sa okolo mňa deje, ani neviem, kde som nabrala odvahu vycestovať do sveta. Sama, bez znalostí jazykov,“ spomína Alena, ktorá strednú školu skončila na diaľku a veľa času trávila pendlovaním medzi New Yorkom a Tokiom. Pamätá si časy, keď fotila na film, žiadne digitálne fotoaparáty, žiadna veľká retuš, tak ako dnes. „Keď som začínala, trendom bola skôr klasická prirodzená krása. Dnes je to už skôr o odlišnosti a dievčatá sa musia prispôsobovať dobe a technológii, Instagram je pre ne úplná nutnosť. Aj preto dnešným dievčatám v brandži vôbec nezávidím a som rada, že som už mimo tohto kolotoča.“

Mladšia generácia: Fotilo sa na film a retuš takmer neexistoval

Modeling nikdy nebrala ako džob snov, no v kaviarni ju raz oslovili bookeri z agentúry s otázkou, či by mala záujem o spoluprácu. O pár mesiacov vyhrala slovenské finále Elite Model Look 2000 a spolu s českou víťazkou Lindou Vojtovou odletela na svetové finále do Ženevy. „Linda to nakoniec vyhrala a ja som skončila druhá. V šestnástich som si neuvedomovala, čo sa okolo mňa deje, ani neviem, kde som nabrala odvahu vycestovať do sveta. Sama, bez znalostí jazykov,“ spomína Alena, ktorá strednú školu skončila na diaľku a veľa času trávila pendlovaním medzi New Yorkom a Tokiom. Pamätá si časy, keď fotila na film, žiadne digitálne fotoaparáty, žiadna veľká retuš, tak ako dnes.„Keď som začínala, trendom bola skôr klasická prirodzená krása. Dnes je to už skôr o odlišnosti a dievčatá sa musia prispôsobovať dobe a technológii, Instagram je pre ne úplná nutnosť. Aj preto dnešným dievčatám v brandži vôbec nezávidím a som rada, že som už mimo tohto kolotoča.“

S modelingom začala „až“ v devätnástich rokoch, lebo sa jej tento biznis zdal povrchný. No rýchlo zistila, že môže pekne zarobiť, a nakoniec zostala žiť dvanásť rokov Paríži a štyri roky v New Yorku. Hoci je v 8. mesiaci tehotenstva a doma má už krásnu dcérku Julianu, ešte vlani fotila veľkú kampaň pre kozmetickú značku v Anglicku. „Najradšej som pracovala pre Chanel či Dior, tam z nás robili naozaj dokonalé bytosti. Kedysi bola táto práca prestíž, modelka letela prvou triedou, bývala vo skvelom hoteli a klient chcel, aby sa cítila dobre. Dnes? Dievča vystúpi na druhej strane zemegule a hneď musí ísť fotiť.“ Podľa nej za to môžu najmä sociálne siete. „Súčasné modelky sa musia ukazovať na sociálnych sieťach, kde zverejňujú každý svoj krok. Nedokážem si predstaviť, že by som zabila deň natáčaním a stajlovaním a potom rozmýšľala, koľko som dostala lajkov,“ uvažuje Martina, ktorá si nevie predstaviť, že by v tejto brandži začínala teraz. Dnes je z nej majiteľka obchodu s nábytkom Lulubee, v ktorom sa úplne našla a modeling berie už len ako príjemné spestrenie života.

Bola ôsmačka na základnej škole, keď prišla na prvý casting a výhra v národnom kole modelingovej súťaže Elite Model Look ju posunula do svetového finále. Tam skončila druhá a na svoju prvú pracovnú cestu letela do New Yorku, kde nakoniec zostala žiť dvanásť rokov. „Hodili ma rovno do vody, tak som sa rýchlo musela naučiť plávať. Priletela som tam bez znalosti angličtiny, no o tri týždne som sa už vedela dohovoriť,“ spomína Viera, ktorá pracovala s najznámejšími svetovými fotografmi a pre top značky ako Chanel a Armani.„Pred niektorými veľkými osobnosťami sa mi roztriasli kolená. Ale v modelingu som spoznala skvelých ľudí a videla veľa zaujímavých krajín. Tento biznis mal svoje čaro, no dnes je to naopak. Ľudia sa pozerajú len na materiálne veci, a to sa mi nepáči,“ hovorí dvojnásobná mamička syna Lorena a dcérky Gabriel, ktorá dnes žije na Slovensku a pracuje ako učiteľka v súkromnej škôlke.

„Pamätám si to ako dnes, hoci to bolo pred sedemnástimi rokmi. Bol piatok a ja som si vykračovala po ulici v Banskej Bystrici, keď ma oslovila bookerka z parížskej agentúry IMG, ktorá patrí medzi najlepšie na svete. Ihneď som odletela do Paríža, kde som nafotila prvé fototesty. Potom nasledovalo Tokio a New York.“ Víťazka súťaže Elite Model Look 2002 síce nikdy nemala v pláne byť modelkou, ale tento džob jej sadol. Najkrajšie spomienky má na fotenie tituliek ako Elle a Harper’s Bazaar či kampaň pre La Perla a Valentino. To sú veci, ktoré ma posunuli ďalej. Aj dnes rozmýšľam, aká som bola odvážna, nebála sa vycestovať sama do sveta a využila šance, aké mi modeling ponúkol.“ Ten dnešný je však úplne iný ako v jej začiatkoch a veľmi sa zmenil. Fotí sa menej, online svet ho posunul inde a podľa Evy je to škoda. Hoci sa mu krásna Slovenka venujde dodnes, myslí aj na budúcnosť. Preto si v Bratislave otvorila fitnesštúdio s revolučným prístrojom, na ktorom si formujú postavu svetové topmodelky.

<a href="https://www.pluska.sk/emma/svetova/tenistka-dominika-cibulkova-rozhodne-nesetri-vlastni-luxusne-kabelky-za-tisicky-eur.html">Tenistka Dominika Cibulková rozhodne nešetrí: Vlastní luxusné kabelky za tisícky eur!</a>

<a href="https://www.pluska.sk/emma/krasna/zamakajte-tymto-intenzivnym-15-minutovym-treningom-spalite-kalorie-rychlo-zbesilo.html">Zamakajte s týmto intenzívnym 15-minutovým tréningom: Spálite kalórie rýchlo a zbesilo</a>

<a href="https://www.pluska.sk/emma/svetova/a-je-vonku-modelka-hailey-baldwin-potvrdila-vztah-tymto-fesi-spevakom.html">A je to vonku! Modelka Hailey Baldwin potvrdila vzťah s TÝMTO feši spevákom</a>

<a href="https://www.pluska.sk/emma/svetova/takto-si-uziva-exfarmarka-lucia-mokranova-ukazuje-sexi-telo-za-velkou-mlakou.html">Takto si užíva: Exfarmárka Lucia Mokráňová ukazuje sexi telo za veľkou mlákou</a>

<a href="https://www.pluska.sk/emma/carovna/dovolenka-chorvatsku-preco-si-radsej-zvolit-inu-destinaciu-za-podobne-peniaze.html">Dovolenka v Chorvátsku: Prečo si radšej zvoliť inú destináciu za podobné peniaze?</a>

Slovenský modeling: Ako to vyzeralo na jeho začiatku a dnes?

Výber pre vás