Poobedňajšiu kávu sme si dali v&nbsp;„čakačke“ Národného divadla. Tak herci volajú tú maličkú miestnosť, z&nbsp;ktorej počas predstavenia vychádzajú rovno na&nbsp;scénu. Mal krásny úsmev, aj cez tričko sa mu rysovali pevné svaly, a&nbsp;tak som mala čo robiť, aby som ho nevnímala ako pekného chlapa, ale ako herca, s&nbsp;ktorým mám robiť rozhovor. Janko Koleník má však ďaleko k nálepke sebavedomého krásavca, ktorá mu za posledné roky prischla. Najskôr bol tak milo nervózny, ale potom sa rozhovoril, stále sa smial a&nbsp;„nabonzoval“ na&nbsp;seba aj to, čo možno nechcel.

Dnes hráte predstavenie a&nbsp;vy sa ešte pol hodiny pred ním so&nbsp;mnou bavíte o&nbsp;živote. To je pre&nbsp;vás také ľahké prepnúť z&nbsp;reality do&nbsp;divadelného sveta? Keby sme večer hrali Bačovu ženu, tak tu nesedím. Na postavu baču Ondreja by som sa musel viac sústrediť. Ale asi je to aj vec tréningu, lebo už v&nbsp;škole vás učia, ako trénovať pamäť. Keď vyjdem na&nbsp;scénu, vždy sa vo&nbsp;mne spustí taký vnútorný film a&nbsp;viem, čo hovoriť aj ako to hrať. Lenže niekedy svoje urobí aj tréma.

Neverím, že herec s&nbsp;imidžom takého sebavedomého chlapa má na&nbsp;javisku trému… Jasné, že mám. Som veľký trémista. A nielen pred premiérou, ale aj vtedy, keď predstavenie beží už niekoľko sezón. Ale je to taká zaväzujúca tréma, pretože mám v&nbsp;sebe zodpovednosť. Najlepšie je, ak to na&nbsp;hercovi nevidieť, ale dokáže ju spracovať. Aspoň to v&nbsp;ňom rozvibruje emócie.

Poznám speváčku, ktorá si pred každým koncertom dá za pohárik, inak by to vraj nevyšla na&nbsp;scénu…

Lenže ja hrám dvadsať predstavení do&nbsp;mesiaca a&nbsp;keby som si pred každým dal panáka, tak je zo&nbsp;mňa alkoholik. Navyše, tréma hercovi pomáha. Ale nedávno sa mi stalo, že som na&nbsp;javisku stratil hlas. Mal som za sebou ťažký generálkový týždeň a&nbsp;na jednu dôležitú scénu som sa tak sústredil, že som jednoducho nedokázal hovoriť. Po pätnástich rokoch v&nbsp;divadle. Vtedy som bol zo&nbsp;seba veľmi sklamaný.

Nie je to skôr o&nbsp;tom, že ste na&nbsp;seba veľmi prísny? Som, ale toto povolanie sa inak robiť nedá. V herectve ide o&nbsp;to, že sme pod neustálym tlakom. Stále musíme dokazovať, že na&nbsp;to máme, a&nbsp;dávať zo&nbsp;seba všetko. Veď to, že som dnes v&nbsp;Národnom divadle, neznamená, že aj o&nbsp;desať rokov dostanem roly, na&nbsp;ktorých môžem rásť. Môže sa stať, že tam síce budem zamestnaný, ale moji kolegovia budú každý večer na&nbsp;javisku a&nbsp;ja nie. To by som ten plat radšej nechcel, mám predsa svoju hrdosť.

A čo s&nbsp;vaším egom robí tá nálepka sexsymbol? Lichotí, lezie na&nbsp;nervy alebo je vám ukradnutá? Som herec a&nbsp;lichotí mi, keď ma niekto pochváli. Ale toto boli len také dve sekundy radosti, lebo pre&nbsp;tú nálepku sexsymbol som nič neurobil. Nijako som si to nevydrel, nemusel som sa na&nbsp;to učiť, len mojej mojej mame a&nbsp;otcovi sa podarilo, že takto vyzerám. Takže už sa teším na&nbsp;obdobie, keď budem mať šedivé vlasy alebo nejakú tú plešinku.

Prečo? Lebo budem mať pokoj. Priznám sa, dosť mi odľahlo, že ako Maslák som skončil, pretože tým to všetko začalo. A ja by som chcel, aby ma prestali brať ako herca, čo dostáva iba úlohy, pri ktorých musí dobre vyzerať.

Viete si dnes predstaviť, že by ste robili čosi úplne iné ako herectvo? To je zatiaľ utópia, no niekedy si hovorím – a&nbsp;toto je všetko, čo som mohol dosiahnuť? Občas rozmýšľam, že by bolo fajn skúsiť čosi nové. Odísť niekam na&nbsp;pol roka, učiť sa jazyk, pokojne aj čistiť hrnce, aby som mohol začať od&nbsp;nuly. Napríklad dnes v&nbsp;kaviarni si jedna čašníčka odo mňa pýtala podpis pre&nbsp;kolegu. A potom sa ma spýtala, kto som, lebo ona vraj televíziu nepozerá. Hneď som sa s&nbsp;ňou dal do&nbsp;reči, lebo ja sa s&nbsp;ľuďmi rád rozprávam a&nbsp;nakoniec som sa jej za to začal ospravedlňovať. Mám v&nbsp;sebe taký syndróm, že sa každému ospravedlňujem. Naši ma vychovali, aby som bol ku každému slušný.

Vraj z&nbsp;vás najnovšie bude dobrodruh. Taký slovenský Indiana Jones… Áno, a&nbsp;na tú seriálovú postavu som hneď kývol. Je úžasné, že po šiestich rokoch idem hrať čosi nové. Chlapa, ktorý roky žil v&nbsp;divočine, dokáže prežiť aj v&nbsp;drsných podmienkach a&nbsp;nevie komunikovať s&nbsp;ľuďmi, lebo sa staral iba o&nbsp;zvieratá. Pre mňa to bude poriadna skúška, lebo nakrúcať sa bude aj v&nbsp;Keni. A ja sa bojím lietania.

Vážne? To asi nie ste veľmi cestovateľský typ, však? Práve že som, veľmi rád cestujem, ale radšej chodím autom.

Prezraďte ešte o&nbsp;sebe niečo, čo sa o&nbsp;vás nevie... Som taký domáci majster. Mám večne vytiahnutú vŕtačku, rozťahané klince, „hmoždinky“ a&nbsp;keď môžem vymeniť <a href="https://www.glast.sk/umyvadlove-baterie/" target="_blank" rel="noopener">drezovú batériu</a>, normálne si to užívam. A keby ste videli moje steny. Mám po nich pokreslené samé rysky a&nbsp;krížiky, lebo stále vymeriavam, kde by som čo mohol vylepšiť. Ale o&nbsp;mne ľudia toho nevedia veľa, lebo mám v&nbsp;sebe silnú kontrolku. Aj keď som mrzutý, dokážem to kamuflovať dobrou náladou.

Jasné, herec. Chceli ste ním byť odmalička alebo sa to len tak prihodilo?

Keby ma ľudia nepoznali z&nbsp;televízie, bol by som oveľa väčší extrovert. V škole som bol triedny šašo, ktorý si dovoľoval na&nbsp;učiteľky, jedol cez hodiny a&nbsp;vyrušoval. Aj som za to pravidelne chodieval na&nbsp;koberec do&nbsp;riaditeľne, lenže tú pozornosť som na&nbsp;seba rád strhával. Asi to mám po otcovi, ten vždy dokázal zabávať celú spoločnosť. Ale dnes je to iné. Ak niekde prídem a&nbsp;všetky oči v&nbsp;miestnosti sa na&nbsp;mňa pozrú, automaticky sa stiahnem. A keď som niekde v&nbsp;kaviarni, radšej sa tvárim, že esemeskujem.

Aha, tak preto ste do&nbsp;EMMY ani za svet nechceli nafotiť sexi fotky? Tak ako vtedy, keď sme vám urobili ten slávny bazénový záber hore bez..

Lenže to bolo pred piatimi rokmi a&nbsp;ja som dnes niekde inde. Predsa len, mám tridsaťpäť rokov.

To je dosť prelomové obdobie. Ženám, ktoré nemajú deti, viac začínajú tikať biologické hodiny, muži bilancujú. Bol to aj váš prípad? Ani nie. Tiež som mal obdobie, keď som túžil mať dieťa, ale nejako to odznelo. Mám malú neterku, tá mi zatiaľ stačí a&nbsp;teraz sa viac chcem venovať mame. Je síce ešte mladá a&nbsp;stále aktívna, ale vďaka nej teraz čoraz častejšie myslím na&nbsp;starobu. Na tú svoju. Čo tu po mne zostane a&nbsp;komu zostanem visieť na&nbsp;krku.

O to skôr sa musím opýtať, prečo je taký chlap ako vy stále sám. Nebolo by fajn podeliť sa o&nbsp;tie domáce práce, ktoré neznášate? No, to je pravda. Som bordelár a&nbsp;aj keby sa niekto pozrel do&nbsp;kufra môjho auta, asi by sa zhrozil. Nenávidím upratovanie. A keď si už doma urobím poriadok, potom aj celé dni nič nejem ani nepijem, aby som znovu nemusel umývať riady. Ale čo mám robiť, keď mi je najlepšie samému?

Sexi Ján Koleník prezradil viac, ako chcel: Uhádnete jeho netradičné hobby?

Výber pre vás