Zima je v plnom prúde, ty si toto ročné obdobie užívaš?

Tak toto je gól. Ešte mi povedz, že nerada nosíš lyžiarky a prídem aj posledné ilúzie. Lebo ja trebárs lyžovanie nemusím práve preto, že v tvrdých topánkach strašne bolia nohy...

Jasné, že s tým mám problém. Aj preto v lete tak tvrdo trénujem. Pokojne by sa mohlo stať, že mi pár sekúnd pred cieľom úplne odídu nohy a to si nemôžem dovoliť. Tiež pri tréningoch cítim tú bolesť od lyžiarok, no viem sa prekonať. Športovci obvykle majú vyšší prah bolesti a svoje robí aj adrenalín. Keď ma trebárs na svahu udrie tyč, počas tréningu to vnímam, ale na pretekoch nie. Až keď prídem do cieľa, zrazu cítim, že ma niečo bolí. Na súťažiach jednoducho vypínam hlavu.

Myslíš tesne pred štartom, alebo už trošku skôr?

Snažím sa zavrieť do svojej bubliny už vtedy, keď ma lanovka vezie na štart. Za tie roky som sa naučila odhadnúť, koľko času potrebujem na koncentráciu. Vtedy nikoho nevnímam nikoho. Som totálne sústredená a snažím sa z hlavy všetko vypustiť Nepustiť k sebe nič, čo by ma vyrušovalo. Keď už stojím na štarte, mám trošku aj trému, ale je to taká tá dobré tréma, ktorá ma motivuje. Bez nej to nejde.

Ty si sa prvýkrát postavila na lyže ako trojročná, už vtedy ťa to bavilo alebo ťa rodičia museli do toho trošku aj nútiť? Vieš, také to nenápadné postrčenie, že aj keď stále padáš ako hruška, musíš to skúšať znovu…

U nás v rodine to bolo tak, že moja mama veľmi chcela lyžovať, ale ako dieťa na to nemala príležitosť, tak to chcela naučiť mňa. Možno na začiatku ma trošku do toho tlačila a cez víkendy ma večne brala na kopec, lebo otec to veľmi neriešil. No keď ma prihlásili na detské preteky a ja som vyhrávala jeden za druhým, potom už aj on spozornel a začali ma podporovať obaja. Mňa to na lyžiach vždy bavilo. Odmalička.

Vo vrcholovom športe sú všetci približne na rovnakej úrovni, dosahujú podobné časy, majú podobnú techniku a na súťažiach už rozhoduje len hlava. Čo robíš preto, aby si bola v psychickej pohode?

Už niekoľko rokov spolupracujem s mentálnou koučkou a veľmi ma to posunulo. Predtým ma veľa vecí vyrušovalo, nevedela som sa sústrediť, robila som chyby. Ja som totiž dosť rýchlo vystrelila a potom som bola pod tlakom. Koučka ma naučila, ako vypnúť, ako sa sústrediť len na jazdu, ako zvládať stres. Už sa s ním viem oveľa lepšie vyrovnať.

A ako na teba vplýva, že si zamilovaná? Dokonca čerstvo? Lebo pri našom fotení v ateliéri si žiarila ako slniečko…

Neviem to posúdiť, ale dúfam, že Miško má na mňa dobrý vplyv. Veľmi ho ľúbim a som s ním šťastná. Veľmi ma podporuje. Chápe, že on je ten, ktorý sa musí prispôsobiť mne, že naopak to nejde. Aj v tom je úžasný.

Ako ste sa vy dvaja dali dokopy? Predsa len, tvoj priateľ Michal sa živí ako motivátor, pracovne lieta po celom svete, takže ani nie je zo športovej brandže...

Ale kedysi pracoval ako fitnestréner. Stretli sme sa na Slovensku, videli sme sa len raz a preskočila medzi nami taká iskra, že to aj mňa samú prekvapilo. Vôbec som to nečakala, pretože doteraz som niečo také nezažila. Už mám za sebou pár vzťahov, mnohé ma sklamali, takže potom som im radšej vyhýbala. A zrazu som stretla Miška a prišlo to ako blesk.

A čím ťa teda dostal?

Tým, že sme si veľmi podobní. Aj tým, aký je. Veľmi milý, pozorný a chápavý. Aj múdry, pretože má svoj biznis a dokázal sa sám vypracovať . My dvaja chceme byť spolu a snažíme sa pre to robiť všetko. Mne dlho tá láska veľmi chýbala, takže si ju užívam. Až teraz si môžem povedať, že už mám všetko. Skvelú rodinu, môžem robiť čo ma baví a teraz už mám aj skvelého muža.

Áno, ďalšieho do partie, pretože okolo teba sú samí chlapi. V tíme máš brata, trénera, kondičného trénera, maséra, servisného technika. Nechýba ti niekedy ženská spoločnosť?

Mne ten mužský kolektív vyhovuje, ale mám aj zopár kamarátok. Nie je ich veľa, lebo ja si myslím, že radšej budem mať menej priateľov, ale nech sú naozajstní. Za priateľku považujem aj moju mentálnu koučku, odkedy sme začali spolupracovať, dosť sme sa zblížili. Dnes ju beriem viac ako kamošku.

Dokážeš si priateľsky „pokecať“ aj s tvojimi súperkami alebo si ich držíš od tela? Čo trebárs taká Mikaela Schiffrinová, ktorá je tvoja najväčšia konkurentka?

V športe, aký robím ja, kamarátstva nemôžu fungovať. A ni nefungujú. Áno, s dievčatami sa poznáme, rešpektujeme a nemáme problém si zablahoželať ani sa porozprávať, ale to nie sú moje kamarátky. Pre mňa je priateľ niekto, komu sa zdôverím, zavolám, keď mi je ťažko. Ony sú moje súperky.

Komu sa teda Petra Vlhová zdôverí, keď jej je najťažšie? Alebo keď jej trebárs nevyjdú dôležité preteky?

Veľmi mi pomáhajú ľudia z tímu, asi najviac môj brat Boris. On je moja najväčšia podpora. A keď sa mi nedarí, vtedy sa snažím nebyť sama. To mi nerobí dobre, lebo potom sa vo všetkom zbytočne vŕtam a uzavriem sa do seba.

Teba celé Slovensko pozná oblečenú len v lyžiarskych overaloch alebo v športových kombinézach. Vieš si vôbec užívať aj také babské veci ako je móda a oblečenie?

Vôbec. Mňa to nebaví a módu neriešim. Rifle, tričko, tenisky, to je moje. Áno, mám v skrini aj zopár šiat, ktoré vytiahnem na nejaké slávnostnejšie príležitosti, ale necítim sa v nich dobre.

A čím si Petra robí radosť po svojich víťazstvách? <a href="article/1624019/edit" target="_blank" rel="noopener">Dozviete sa v galérii:</a>

Petra Vlhová má olympijské zlato: Čím sa odmení po výhre a ako jej pomáha priateľ Michal?

Výber pre vás

Petra Vlhová má olympijské zlato: Čím sa odmení po výhre a ako jej pomáha priateľ Michal?

Súvisiace články

Dara s novou láskou v posteli: Ukázala aj Nedvědov vyšportovaný chrbát!

To vážne? Petra Vlhová priznáva, že neznáša zimu: Tento trik robí, keď sa postaví na štart

Zavreté fitká? S Táňou Židekovou si zacvičíte aj doma, tento SUPER tréning máte GRÁTIS

HOROSKOP: Čo vám pomôže byť FIT podľa znamenia zverokruhu?

Výber pre vás