Jana Raganová

Historický zápis pre Slovensko! Slovenská horolezkyňa Lucia Janičová ako prvá Slovenka vystúpila na vrchol Mount Everestu. Podarilo sa jej to v&nbsp;nedeľu 12. mája 2024 o&nbsp;8:28 h miestneho času. Najvyšší štít sveta s výškou 8 848 metrov dosiahla z&nbsp;nepálskej strany južnou trasou s&nbsp;podporou kyslíka. EMME pred výstupom poskytla exkluzívny rozhovor.

V&nbsp;prípade Lucie stopercentne platí, že sa netreba dať zmiasť výzorom. K&nbsp;záľubám nežnej blondínky by totiž asi málokto priradil zdolávanie hôr a&nbsp;lásku k&nbsp;adrenalínu vyplaveného po extrémnych športových aktivitách. Tridsaťsedemročná Lucia Janičová síce pracuje ako vedkyňa, no získalo si ju aj lezenie po skalách. Dve na pohľad protichodné lásky. S&nbsp;tými životnými – deväťročnou dcérou Adélkou, partnerom a&nbsp;jeho dvomi deťmi – sú usadení v&nbsp;škótskom Edinburghu. Lucia však vyrastala v&nbsp;Prešove s&nbsp;piatimi súrodencami – tromi sestrami a&nbsp;bratmi dvojičkami. „Nemali sme veľa peňazí na športovanie. Detstvo som trávila hlavne v&nbsp;dedinách Brežany a&nbsp;Radatice, kde som sa zamilovala do prírody a&nbsp;liezla po stromoch. Bola som tichá a&nbsp;hanblivá. Na základnej škole som veľmi nehviezdila. Mama musela dokonca za mňa ‚orodovať‘ vo štvrtom ročníku, aby ma pustili ďalej. Po roku na strednej som vymenila zdravotnícku školu, odbor zdravotnícky laborant, za gymnázium. To už bolo v&nbsp;pohode,“ približuje nie príliš oslňujúce školské roky.

Po ťažšom rozjazde však začala jej kariéra naberať správny smer. Lucia si vybrala štúdium na Prírodovedeckej fakulte v&nbsp;Košiciach, ktoré po roku prerušila. Išla pracovať do Austrálie a&nbsp;potom študovať do škótskeho Edin­burghu. „Nevyhovoval mi štýl vzdelávania na Slovensku – memorovanie, prísni učitelia a&nbsp;množstvo informácií, ktoré mi vôbec nedávali zmysel. Preto som sa rozhodla skúsiť to v&nbsp;zahraničí. Veľmi som chcela študovať v&nbsp;angličtine, našla som si preto univerzitu v&nbsp;Edinburghu, odbor toxikológia a&nbsp;imunológia. Do tohto mesta som sa zamilovala, už som tu zostala a&nbsp;narodila sa mi dcéra Adélka. V&nbsp;kútiku duše však stále verím, že sa raz na Slovensko vrátim.“

<a rel="noopener" href="https://emma.pluska.sk/gal/svetova/neuveritelne-triumfalny-vykon-prva-slovenka-pokorila-everest-emme-poskytla-rozhovor" target="_blank">FOTO Lucie z lezenia nájdete v GALÉRII.</a>

Pokračovanie na ďalšej strane

Lucia je tak príkladom, že aj z&nbsp;dievčaťa, ktoré sa neučilo ukážkovo, sa napokon môže stať vedkyňa. Skvelá inšpirácia a&nbsp;povzbudenie pre deti, ktoré v&nbsp;škole neexcelujú. Počúvala v&nbsp;detstve často od okolia vetu: Z&nbsp;teba nikdy nič nebude? „Na škole som naozaj mala problém s&nbsp;bifľovaním. Nie som typ, ktorý sa dokáže naučiť všetko naspamäť. Potrebujem veciam rozumieť, musia mi dávať logiku. Mám pocit, že slovenský vzdelávací systém pre takýchto študentov nemá podporu. Tú som necítila v&nbsp;škole ani pri svojom záujme o&nbsp;chémiu, ktorú som milovala odmalička. Robila som doma pokusy s&nbsp;octom a&nbsp;so sódou bikarbónou a&nbsp;dokonca som si raz prepálila vrecká, keď som experimentovala s&nbsp;hydroxidmi. Našťastie od svojich blízkych som nikdy nepočula, že by zo mňa nemohla vyrásť vedkyňa. Vo výbere školy nám rodičia nechávali priestor,“ spomína Lucia, no priznáva, že po relatívne neúspešnom roku štúdia chémie si aj sama začala myslieť, že na to nemá. Pritom po prvom roku štúdia na univerzite v&nbsp;Edinburghu získala dokonca the Dennis Aw Prize pre najlepšieho študenta celej katedry biologických štúdií v&nbsp;ročníku. „Požiadala som aj o&nbsp;grant a&nbsp;dostala som cez centrum pre filantropiu sumu od neznámeho donora, čo mi pomohlo. A&nbsp;dokonca sa mi podarilo získať pracovný pobyt cez IAESTE v&nbsp;Ghane. Letenku mi zaplatila univerzita. Ak žiak počuje, že z&nbsp;neho nikdy nič nebude, tak ja verím, že opakovaná nepravda sa pravdou stane. Každý z&nbsp;nás je dobrý v&nbsp;inej oblasti a&nbsp;tie treba objavovať. Je dôležité podporovať vnútorné motivácie. Bez podpory učiteľov by som nebola tam, kde som,“ konštatuje. Ako najlepší študent v&nbsp;ročníku ukončila bakalára na Napier University v&nbsp;Edinburghu, každý ročník svietila medzi piatimi percentami najlepších študentov. Pokračovala v&nbsp;magisterskom štúdiu, odbor imunológia, na Glasgow Strath­clyde University.

Dnes Lucia pracuje ako vedkyňa v&nbsp;oblasti imunológie pre biotechnologickú spoločnosť, kde vyvíjajú nové imunologické testy. Zároveň je líderkou pre udržateľnosť v&nbsp;biologických laboratóriách aj členkou výboru pre zdravie a&nbsp;bezpečnosť. „V&nbsp;práci ma baví prepojenie vedy z&nbsp;laboratória na aplikovanú vedu v&nbsp;lekárskej praxi. Napríklad pracujem s&nbsp;‚čerstvými‘ tumormi z&nbsp;operácie namiesto využívania zvieracích tkanív. Pre výskum je to omnoho relevantnejšie. Zisťovala som, že napriek jednému typu rakoviny má každý úplne iný rakovinový ‚mejkap‘ a&nbsp;dáva zmysel pristupovať k&nbsp;týmto vzorkám individuálne. V&nbsp;imunológii môže byť tých rozdielov veľa. Hovoríme o&nbsp;10- až 100-tisíc parametroch, ktoré sa prelínajú a&nbsp;závisia jeden od druhého. Verím, že k&nbsp;rakovine je naozaj potrebné pristupovať čo najviac personalizovane, ale hlavne sústrediť sa na prevenciu,“ s&nbsp;nadšením opisuje svoju prácu. Predsa len, pre nadšenkyňu lezenia to v&nbsp;laboratóriu nie je nuda? „Ak by som nerobila aj R&amp;D (reseach and development) a&nbsp;nepracovala na zlepšení udržateľnosti laboratórií, asi by som sa unudila. Ja mám však potrebu hľadať nové a&nbsp;nové vedomosti a&nbsp;vidieť pozitívne zmeny v&nbsp;praxi.“

Čo teda úspešnú vedkyňu nabáda riskovať život a&nbsp;loziť po skalách? „Asi pred ôsmimi rokmi sa ma kamarát opýtal, či chcem ísť liezť. Vtedy som o&nbsp;tomto športe skoro nič nevedela, ale rada skúšam nové veci. Vzal ma na útes pri mori. Na mieste mi ukázal, ako sa istí. Bolo to tradičné lezenie na dvoch lanách so zakladaním. Najskôr to vyliezol on, mňa poháňal prichádzajúci príliv, nemala som veľa možností. Myslela som si, že to nezvládnem. Ale pocit, keď som útes zdolala, bol neskutočný. Po roku sa mi náhodou posťažovala známa, že musí ísť liezť na lezeckú stenu so svojím 13-ročným synom. Ponúkla som sa, že ho zoberiem. Takže som začala liezť s&nbsp;ním,“ vracia sa Lucia k&nbsp;svojim začiatkom a&nbsp;tvrdí, že lezenie je pre jej myseľ relax. „Keď sa chytíte prvých úchytov, vyčistí sa vám myseľ. Nepremýšľate o&nbsp;tom, čo vás čaká doma, ako sa majú deti a&nbsp;čo budete variť. Je to pre mňa únik z&nbsp;reality, ktorý ma robí aj fyzicky silnejšou. Lezecká komunita, do ktorej som sa dostala, je pre mňa veľmi dôležitá. Zo sociálneho hľadiska sú mi lezci veľmi blízki. Ide tam aj o&nbsp;dôveru, ktorú si musíte k&nbsp;svojmu lezeckému partnerovi vybudovať. Vytvárajú sa silnejšie vzťahy a&nbsp;putá.“ V&nbsp;tejto komunite sa Lucia zoznámila aj so svojím terajším priateľom Paulom, pri ktorom sa naučila veľa lezeckých techník. „Keď moja mamka videla niektoré fotky, bála sa, že sa mi niečo stane, ale časom si zvykla, že sa z&nbsp;hôr vraciam nielen živá a&nbsp;zdravá, ale aj šťastná. Sama si dokonca vyskúšala zlaňovanie. Mala strach, ale prekonala ho. Moji súrodenci sa zasa často tešia na naše stretnutia, že znova pôjdeme niekam na vzrušujúci výlet.“ &nbsp;&nbsp; Najväčším Luciiným hobby je športové a&nbsp;tradičné lezenie, no i&nbsp;ľadolezenie, zimné lezenie či horolezectvo. „Mám za sebou dva zoskoky z&nbsp;lietadla, rada plávam v&nbsp;Severnom mori, rada šnorchlujem. Rada tiež bicyklujem, lyžujem, kempujem. Skúsila som si aj canyoning, čo je splav rieky, ale iba vlastným telom vo wetsuit, prechádzaním rieky, šmýkaním, skákaním a&nbsp;zlaňovaním. Zlaňovanie do jaskýň je takisto moja srdcová záležitosť. V&nbsp;jaskyniach je tak ticho,“ nadšene opisuje svoje obľúbené aktivity. Na vyváženie adrenalínu cvičí jogu a&nbsp;má rada tanec. „Ak mám po výstupe ešte dosť síl, oslávim ho svojím obľúbeným tancom v&nbsp;štýle techno. To sa mi podarilo aj na vrchole Aconcaguy. Milujem aj cestovanie. Bola som v&nbsp;Austrálii, Ghane, Burkine Faso, Portoriku, Culebre, Nepále, Argentíne, v&nbsp;USA v&nbsp;Massachusetts a&nbsp;Maine, prešla som viacero krajín EÚ.“

Vzrušujúco znie aj jej nápad pokoriť Everest. Ako jej to vôbec napadlo? „Milujem hory. Myšlienka, že by som vôbec mohla na niečo také pomýšľať, sa zrodila, keď som sa rozprávala s&nbsp;kamarátkou z&nbsp;Afganistanu. Ona už bola rozhodnutá vyliezť na Everest ako prvá Afganka. Začala som si robiť menší prieskum a&nbsp;zistila som, že žiadna žena zo Slovenska na vrchole sveta ešte nestála. Keď som sa o&nbsp;tom začala rozprávať s&nbsp;ľuďmi zo svojho okolia, tí ma v&nbsp;myšlienke veľmi podporili. Partner mi povedal: No tak by si to mala byť ty. Aj sestra ma povzbudila: Život ťa pripravil na ťažké veci, dokážeš ich prekonať. Takže, ak si mám predstaviť niekoho, kto by to mal zvládnuť, si to ty. Mamke som zasa musela vysvetliť riziká a&nbsp;ako ich chcem znížiť a ona mi nakoniec ponúkla, že sa postará o&nbsp;dcérku Adélku, kým budem na expedícii. Najkrajšia bola Adélkina reakcia, tá ma rozplakala, keď sama došla k&nbsp;záveru, že by som to mala skúsiť. No dala mi ultimátum, že nesmiem zomrieť,“ spomína na dojemnú situáciu.

S&nbsp;takouto podporou začala Lucia vypracúvať plán, ako na to. Čo musí urobiť, v&nbsp;ktorých oblastiach musí zabrať, aby sa čo najlepšie pripravila na výstup. „V&nbsp;rámci prípravy sa sústredím na kardio a&nbsp;vyšla som na Mont Blanc, Mera Peak v&nbsp;Nepále a&nbsp;na Aconcaguu, čo je najvyšší vrchol amerického kontinentu s&nbsp;výškou 6 961 metrov. Zainteresovaní ľudia hovoria, že pri lezení na Everest ide zo 60 percent o&nbsp;mentálnu odolnosť, 20 percent fyzickej kondície a&nbsp;20 percent o&nbsp;aklimatizáciu a&nbsp;výbavu. Ja sa napríklad pripravujem aj tak, že zaspávam pri zvuku víchrice, aby som si zvykla na hluk vetra. V&nbsp;nadmorských výškach telo reaguje úplne inak, takže mám aj dychové cvičenia. Pracujem s&nbsp;metódou pozitívnej vizualizácie, teda predstavovania si úspešného zvládnutia jednotlivých, najmä tých najťažších úsekov. Okrem toho pracujem na svojom kardiu. Ako športová lezkyňa som bola o&nbsp;osem kíl ľahšia. Som na proteínovej diéte a&nbsp;naberám svalovú hmotu,“ približuje drsnú prípravu. Počas nej i&nbsp;v&nbsp;priebehu náročných výstupov dochádza k&nbsp;vyhroteným momentom. Prišiel niekedy taký, keď to chcela vzdať? „Moja myseľ sa nikdy nechcela vzdať napriek tomu, že telo nevládalo. Nie som kompetitívny typ. Ja to skôr vidím, že premáham samu seba. A&nbsp;doteraz vždy úspešne. Ak hovoríme o&nbsp;výstupe na Everest, viem, že tam budú ťažké prekážky. Najnebezpečnejšou časťou je cesta cez Khumbu Icefall. Patrí medzi najsmrteľnejšie miesta na ceste hore. Je to ľadopád, ktorý sa môže pohnúť aj niekoľko metrov za deň a&nbsp;človek netuší kedy. Ak sa pohne práve vtedy, keď prechádzate cezeň po rebríku, môžete s&nbsp;ním spadnúť do priehlbín. Môžu tiež padať seraky. Hrozbou sú aj lavíny a&nbsp;prípadné zemetrasenie. Ale aj tieto riziká, okrem zemetrasenia, sa dajú znížiť. Musím pracovať aj s&nbsp;možnosťou, že mi šerpa povie, že sa musíme otočiť. Ak sa tak stane, určite tak urobím. Sľúbila som svojim blízkym, že na Evereste nezomriem a&nbsp;vrátim sa k&nbsp;nim domov,“ vraví odhodlane a&nbsp;zasväcuje nás do toho, ako bude približne 60-dňová expedícia prebiehať. Začína sa teraz v&nbsp;apríli, keď Lucia odlieta do Káthmandu. „Snívala som, že pôjdem zo severnej tibetskej strany. Ale po tom, ako som si vyhodnotila riziká, som sa rozhodla ísť južnou z&nbsp;Nepálu. V&nbsp;rámci úspešného dosiahnutia vrcholu, ale aj existujúcej infraštruktúry pre prípadnú záchranu je ideálnejšia. Takže zvolila som klasiku, idem s&nbsp;podporným kyslíkom, ktorý plánujem používať až nad výškou 7 300 metrov, a&nbsp;s&nbsp;vlastným šerpom. Pred samotným výstupom na Everest sa pôjdem aklimatizovať na Lobuche East. Je to nepálska šesťtisícovka, ktorú horolezci využívajú na aklimatizáciu pred Everestom. Zo základného tábora vystúpim do vyšších táborov a&nbsp;takto postupne sa budem aklimatizovať. Na samotný vrchol pôjdem niekedy začiatkom mája, keď to počasie dovolí. Náročné budú aj teplotné podmienky, keď môžu klesnúť až pod mínus 25 stupňov. A, samozrejme, hladina kyslíka, ktorá je na úrovni 6,8 percenta. Vrátiť by som sa mala začiatkom júna.“

Nezanedbateľnou otázkou je ženská stránka tejto neženskej aktivity. Muži to iste majú vo veľhorách jednoduchšie ako ženy. Líčidlá necháva Lucia doma, no v&nbsp;chladnom počasí to úplne bez kvalitných krémov asi nejde. Bez ktorej kozmetickej nevyhnutnosti sa do hôr nevypraví? „Už som vo vysokých horách neraz bivakovala bez prístreška, takže som zvyknutá na nehostinné podmienky. V&nbsp;základom tábore budeme mať kuchára, takže o&nbsp;kvalitné jedlo bude postarané, to si úplne vychutnávam. Budem mať tiež zabalené sušené expedičné jedlo a&nbsp;stravovacie doplnky. Na toaletu chodím pri zimných výstupoch podobne ako muži. Už aj pre ženy existuje pomôcka na vykonávanie potreby v&nbsp;stoji. Keďže som už zažila, čo je to mať omrzliny na rukách, kvalitné rukavice považujem za nevyhnutnosť. Na Everest si beriem veľa párov rôznych typov vysokokvalitných rukavíc. Dôležité je totiž nenechávať na sebe vlhké rukavice, lebo to je takmer istota omrzlín. Spomínam si na ten pocit, keď mi začali omŕzať prsty. Cítila som, akoby mi v&nbsp;nich praskali žilky. Asi pol roka som si necítila končeky prstov. Nie je to veľmi príjemné a&nbsp;verím, že sa mi to už nestane. Takisto si beriem rôzne krémy a&nbsp;pomády, aby som sa chránila pred radiáciou. Dokonca je potrebné dávať pozor na spálenie jazyka. Pilník na nechty musí byť, zrkadielko neodporúčam. Tam hore je každý na tej istej lodi,“ vraví s&nbsp;úsmevom odvážna žena, ktorú na výstupoch sprevádza ešte niečo výnimočné. „Najdôležitejšie je mať pri sebe niečo hrejivé od blízkych, napríklad u&nbsp;mňa je to náhrdelník od dcérky. Spája ma to s&nbsp;ňou a&nbsp;pomáha mi to prekonať ťažké chvíle.“

EMMA Lucii k fantastickému výkonu srdečne blahoželá!

<a rel="noopener" href="https://emma.pluska.sk/gal/svetova/neuveritelne-triumfalny-vykon-prva-slovenka-pokorila-everest-emme-poskytla-rozhovor" target="_blank">FOTO Lucie z hôr nájdete v GALÉRII.</a>

NEUVERITEĽNÉ: Triumfálny výkon, prvá SLOVENKA POKORILA Everest! EMME poskytla rozhovor

Výber pre vás

NEUVERITEĽNÉ: Triumfálny výkon, prvá SLOVENKA POKORILA Everest! EMME poskytla rozhovor

Súvisiace články

Z tých chutí ODPADNETE! Navarte si stredomorské delikatesy podľa receptov špičkového šéfkuchára

NEUVERÍTE ako sa zdobí pred pretekmi krásna Viktória Forster! Nechýba farebný mejkap a kamienky

PO ROZCHODE sa Schindlerová musela porúčať: Z luxusného domu sa vrátila do bytu

DESIVÉ Neuveríte, čo sa deje vdove Ivane Gottovej! Karel sa musí v hrobe obracať...

Priznala KŠEFTOVANIE: NEUVERÍTE, ako si podnikavá NORA KABRHEĽOVÁ ZARÁBA!

Výber pre vás