Veľa žien sebalásku prejavuje tým, že od ostatných vyžadujú, aby ich brali také, aké sú. Zabúdajú pritom na svoje „tiene“, ktoré môžu ostatným ubližovať, a tu už sa sebaláska môže zamieňať za neempatiu, bezcitnosť a samoľúbosť. Je podľa mňa veľmi dôležité vedieť sa na seba pozrieť z nadhľadu a dovoliť si vidieť aj svoje nedostatky.

Ak sa človek pristihne pri tom, že je napríklad príliš výbušný a okolie týmito jeho prejavmi trpí, tak namiesto toho, aby začal vykrikovať, že „takýto ja som a&nbsp;musíte ma takto brať, nič sa s&nbsp;tým nedá urobiť“, je lepšie vstúpiť do seba a&nbsp;urobiť maximum, aby pre okolie nebol toxický. Vždy sa dá niečo robiť, pátrať po príčinách a&nbsp;vyliečiť staré rany, ktoré toto správanie vyvolávajú. Skúsiť hľadať spôsoby, ako svoje emócie spracovať tak, aby iným neubližovali. Svoje nedostatky alebo, ak chcete, „tiene“ s&nbsp;láskou prijať, popracovať na nich a&nbsp;byť tak lepšou verziou seba. A&nbsp;zároveň sa na seba nehnevať, ak to nejde hneď.

Vždy musíme začínať od seba. Naučiť sa dostať do nadhľadu a&nbsp;uvedomiť si, že ak hľadáme jazero a&nbsp;nenájdeme ho, nie je to chyba jazera. Ak sa nás niečo dotkne, či už nejaká poznámka, alebo situácia, hľadajme, prečo sa ma to dotklo, a&nbsp;nehádžme hneď vinu na ostatných. Za mňa absolútny prejav nesebalásky je aj to, ak niekto druhému dovolí, aby ho ponižoval, ubližoval mu, zostáva, trpí, vloží sa do roly obete a&nbsp;zostane tam príliš dlho. Prejavov lásky k&nbsp;sebe môže byť nekonečne veľa a&nbsp;každý musí nájsť ten svoj spôsob. Na začiatok stačí, ak sa na seba prestaneme pozerať príliš kriticky a&nbsp;umlčíme v&nbsp;sebe nemilosrdného kritika/matku/otca a&nbsp;začneme sa k&nbsp;sebe správať aspoň tak, ako sa správame k&nbsp;iným, keď urobia nejakú chybu. Keď k&nbsp;vám príde kamarátka, ktorá niečo naozaj domrvila, ak ju máte rada, neodsúdite ju, ale podáte jej pomocnú ruku, podržíte ju a&nbsp;pomôžete. Je načase začať sa takto s&nbsp;láskou správať aj k&nbsp;sebe!

„Miluj blížneho svojho ako seba samého“ neznamená ani to, že máme ostatných milovať viac, dávať ich na piedestál a&nbsp;uprednostňovať pred sebou. Ale máme sa na seba pozerať takými láskavými a&nbsp;zhovievavými očami, ako sa pozeráme do očí milovaným ľuďom. Starať sa o&nbsp;seba aspoň tak, ako sa odovzdávame ostatným. A&nbsp;to je len začiatok na ceste za sebaláskou a&nbsp;spoznávaním tej najbližšej bytosti, ktorá bude s&nbsp;vami navždy – seba samej. A&nbsp;ja vám na tejto ceste veľmi držím palce. Sama som ňou začala pred niekoľkými rokmi kráčať a&nbsp;viem, že je miestami nepríjemná, bolestivá a&nbsp;náročná, ale garantujem vám, že stojí za to. A&nbsp;treba tiež prijať fakt, že sa nikdy neskončí a&nbsp;nebude hotovo.

S&nbsp;láskou, vaša Miriam

Viac fotiek nájdete v našej <a target="_blank" rel="noopener" href="https://emma.pluska.sk/gal/svetova/nehadzme-hned-vinu-ostatnych-pise-miriam-kalisova-liste-ktory-venovala-citatelkam-emmy">FOTOGALÉRII</a>.

„Nehádžme hneď vinu na ostatných“, píše Miriam Kalisová v liste, ktorý venovala čitateľkám EMMY

Výber pre vás