Sú svoji už tri roky a majú toho veľa spoločného. Vyspovedali sme ich pre vás!

Priznali ste, že tretím právoplatným členom vášho vzťahu je gitara. Asi nie je iba jedna, však?

Ivan: Svoje gitary som nikdy nepočítal, môže ich byť okolo tridsať. Ale väčšinou v nahrávacom štúdiu, doma ich veľmi nedržím.

Anka: Ale máme ich dosť aj doma, minimálne šesť stojí v obývačke. Viem to, lebo z nich pravidelne utieram prach. Sú tam tak zľahka pohodené a žijú si vlastný život, ale mne to nevadí. Vedela som, do čoho idem, keď som si brala muzikanta. A tak, ako sa po našom byte povaľujú Ivanove gitary, občas zakopávame o moje topánky. Mám celkom slušnú zbierku ako typická žena.

A je nejaká vášeň, ktorú máte vy dvaja spoločnú? Ivan: Určite cestovanie. Súčasťou nášho života sú aj dva kufre. Je krásne zbaliť sa do nich a niekam vyraziť. Nedávno sme boli na cestách skoro tri mesiace. Videli sme Havaj, ostrovy Francúzskej Polynézie a bolo to skvelé.

Ste svoji už tri roky, ale každé manželstvo je aj o kompromisoch. Aký najväčší ste vo vzťahu museli urobiť vy? Anka: Ja som sa musela zmieriť s tým, že sa o svojho muža delím. S verejnosťou aj s fanúšičkami. Na začiatku to nebolo jednoduché, lebo som nevyrastala s tým, že raz budem pod takým drobnohľadom. Aj preto mi chvíľu trvalo, kým som si zvykla na to, že ak s Ivanom ideme niekam spolu, obzerajú si nás a hodnotia.

Ivan: Pre mňa bol najväčší kompromis v tom, že som trošku prehodnotil štýl v obliekaní a svoj šatník. Už si dám od Anky poradiť a asi to bola zmena k lepšiemu.

Anka. Áno, odkedy sme spolu, pribudli ti do skrine aj nejaké saká.

Hudobník a novinárka, ako to ide dokopy? Anka: Ide. Možno aj preto, že naše profesie sa tak trošku prelínajú, veď vďaka tomu sme sa my dvaja zoznámili. Keď som pracovala v rádiu ako redaktorka, Ivko tam prišiel na rozhovor. A preskočila iskra.

Ako sa ti dnes žije s nálepkou Táslerova manželka? Anka: Nechala som si aj svoje priezvisko, a tak mnohí ani netušia, že som jeho manželka. Vždy som mala svoj džob a som dosť cieľavedomá na to, aby som sa spoliehala iba na neho.

Takže keby sa raz vaše dieťa malo rozhodnúť,či muzika, alebo novinárska kariéra, čo by ste mu poradili? Anka: Asi skôr tú hudbu, tam sa predsa len dá zarobiť viac.

Ivan: Lenže musíš byť naozaj dobrý, ak chceš slušne zarábať. Poznám aj hudobníkov, ktorí až takí dobrí nie sú a nie sú ani dobre platení. Ja by som možno chcel, aby naše dieťa robilo niečo iné, napríklad nejaký šport. Ale keď to raz príde, určite ho necháme, aby išlo vlastnou cestou.

Ivan, o tebe sa hovorí, že si príliš temperamentný, možno až cholerik, funguje Anka aj ako utlmovač tvojich emócií? Skôr si myslím, že som taký bojovník za pravdu. Ak mám problém, dám to najavo. Nemám rád, že sa dnes ľudia boja povedať pravdu a radšej sú ticho, aj keď sa im niečo nepáči.

To sa ti ľahko povie, keď si sám sebe šéfom… Ivan: Ale to nie je o tom, či mám šéfa, alebo nie. Ak by ma aj odniekiaľ vyhodili, nič sa nedeje. Ja mám svoju gitarku, tak si s ňou sadnem a zarobím si. Ale je pravda, že Anka moje emócie tlmí. Vždy mi povie, aby som najskôr porozmýšľal, kým to budem riešiť zvýšeným hlasom. A asi to funguje, lebo keď som zvolil miernejší tón, pomohlo to a dosiahol som viac.

Anka: To som ani netušila, že mám v tvojich očiach taký imidž. Ja síce nie som výbušná, ale tiež si viem povedať svoj názor. A dokážem aj buchnúť do stola, moji kolegovia by o tom vedeli rozprávať.

Tak to si neviem predstaviť, ako potom vyzerajú vaše výmeny názorov. Alebo sa vy dvaja, nebodaj, nehádate?

Ivan: Jasné, že sa hádame. Nech mi nikto nehovorí, že existujú manželstvá, kde sa dvaja vo všetkom zhodnú. Ale u nás sú to skôr také výmeny názorov alebo malé „hádočky“.

Anka: A vtedy sa jeden druhého snažíme prekričať. Lebo aj ja mám celkom silný hlas. Ale naše hádky nikdy netrvajú viac ako pol hodiny. Ak máme problém, musíme si to vydiskutovať hneď. Niečo také ako tichá domácnosť by u nás nefungovalo.

Ivan & Anka Táslerovci: Prezradili nám svoje spoločné vášne!

Výber pre vás