Danka Vilhanová

Vo chvíli, keď som večer vykladala nákup z potravín. Veď to poznáte. Pečivo, banány, mandarínky, paradajky, brokolica. Ovocie skončilo v košíku, zelenina v chladničke a mne zrazu zostalo v ruke sedem prázdnych igelitových vrecúšok. Viete, také tie tenké priesvitné tašky, do ktorých si určite aj vy v supermarkete nakladáte rožky či žemle.

<a href="https://www.pluska.sk/emma/carovna/prestante-kupovat-handry-za-par-eur-preco-oplati-investovat-do-udrzatelnej-mody.html">Prestaňte kupovať handry za pár eur: Prečo sa oplatí investovať do udržateľnej módy?</a>

A čo s nimi? Dobre, občas do nejakej dcére zabalím desiatu, ale aj tak, sedem plastových vreciek z jediného nákupu? A to iba preto, aby potraviny prešli cestu z obchodu do mojej chladničky? Trochu choré, nie? A to radšej ani nechcem myslieť na všetky tie tégliky z jogurtov, ktorých sa u nás len za týždeň tiež nahromadí celkom slušná kopa. A tak mi napadlo, že s tým skúsim niečo urobiť. Áno, v našej domácnosti sa odpad triedi už roky. Plast do jednej tašky, papier do ďalšej a potom veľké modré vrece na ten zvyšok. A už zopár rokov mám v kabelke pribalenú aj plátennú tašku, aby som nákupy nemusela nosiť v igelitke. Lenže naozaj to stačí?

A tak som si len tak zo zvedavosti klikla na internet a začala pátrať. A s každým ďalším kliknutím ma oblievala hrôza. Väčšia a väčšia. Zrazu mi na mobile vyskakovali zábery na plastové ostrovy, ktorými je doslova zamorený Tichý oceán. Tie ostrovy, vytvorené len odpadom z prázdnych PET fliaš, sú 14-krát väčšie ako celé Slovensko a každý deň sa rozširujú. Alebo som natrafila na fotky mŕtvych vtákov, ktoré majú v tele kopu plastu, pretože ten im svojím pachom pripomína jedlo. A tak čajky či kormorány zomreli preto, lebo zhltli kopu vrchnákov z fliaš a igelitových vrecúšok.

Mimochodom práve vrecúška vo vode pripomínajú medúzy aj korytnačkám, ktoré ich prehltnú a potom sa dusia. Poviete si, že my na Slovensku more nemáme, čiže to nie je náš problém? Dobre, more nemáme, ale kto si raz pozrie video, kde biológovia vyťahujú korytnačke z nosa plastovú slamku, akou bežne popíjame letný drink niekde na terase baru, pochopí, že toto už nie je zábava. Že planéta má vážny problém, ktorý sa týka každého.

Zero waste, čiže nulový odpad. Tak sa dnes hovorí trendu, ktorý by už ani nemal byť trendom, ale životným štýlom. Či doslova našou povinnosťou, ak teda nechceme, aby nás odpad jedného pekného dňa zaplavil. Lenže ako sa to dá? Žiť tak, aby po nás zostalo čo najmenej smetí? Petra Slezáková, ktorá si spočítala, že jej zmesový komunálny odpad za dva mesiace sa pohodlne zmestí do skleného pohára z horčice, hovorí, že je to jednoduché. Len treba začať. „Aj ja som bola iba priemerná žena, ktorá sa síce snažila zdravo žiť, ale záležalo mi skôr na zdraví mojej rodiny. Zdravie planéty som až tak neriešila, recyklovala som papier, sklo, plasty a myslela som, že to stačí. Lenže potom som natrafila na dokumentárny film Story of Stuff, ktorý hovorí o ekológii a o odpade tak polopate, až ma trochu vydesil. Začala som si o tom hľadať viac informácií, narazila som aj na trend zero waste, čiže nulový odpad, a pochopila som, že niet cesty späť.

Že musím urobiť všetko pre to, aby som svoj odpad znížila na minimum,“ spomína Petra, ktorá to skúsila opatrne. Látková taška na nákupy, sieťky na zeleninu či antikorová fľaška na vodu v kabelke. „Všetko je to sila zvyku. Myslieť trošku dopredu a mať so sebou všetko potrebné, aby som mohla odmietnuť jednorazové veci. Ťažšie však bolo odmietnuť, pretože prvé pravidlá zero waste života sú o tom, že treba odmietnuť, čo nepotrebuješ, a zredukovať, čo skutočne potrebuješ. A je ťažké vysvetliť babke, že na meniny nechcem bonboniéru, lebo je v nej viac odpadu ako čokolády.“

Keď to dokázala Petra, prečo by som to nezvládla ja? A tak sa začal môj pokus vyskúšať život v štýle nulový odpad. V ten piatkový večer som pri nákupe banány nevložila do igelitového vrecúška a ani paradajky. Mandarínky sa mi kotúľali najskôr po košíku a potom aj po páse pred pokladnicou, ale nevadí. Za ten pocit, že som ušetrila pár plastových vrecúšok, mi ten malý pocit trápnosti stál.

Ako tvrdí Petra, každý si musí vybrať vlastné tempo. „Nie je správne hneď chcieť byť zero waste. Preto je lepšie dať si malé výzvy a púšťať sa do nich postupne. Ja som si najskôr vytvorila vlastnú nákupnú súpravu – látkovú tašku a sieťku na zeleninu aj pečivo, ktoré môže byť ušité trebárs z plátna alebo zo starej záclony. Prestala som piť balenú vodu a radšej si do vlastnej fľaše čapujem tú z vodovodu. A sprchovací gél či tekuté mydlo som vymenila za prírodné mydlo bez obalu,“ radí odborníčka, ktorá svoje rady a tipy rozdáva aj na vlastnom blogu zerowastslovakia.com.

Dobre, so zeleninou a s ovocím som sa pri svojom nakupovacom pokuse vyrovnala, tuším sa nechám nahovoriť aj na plátenný obal na chlieb, ale čo ďalej? Čo s plastovými obalmi z jogurtov, zo syra, čo s vrecúškami z rezancov či ryže? Riešenie sa volá bezobalový predaj potravín, ktorý sa postupne rozširuje po celom Slovensku. Trebárs v Stožku pri Detve dvaja mladí nadšenci už pred dvomi rokmi otvorili kamennú predajňu Bezobalu, kde si potraviny môžete naložiť do vlastných nádob. A tak si aj ja vkladám do kabelky zopár sklenených pohárov, aby som si do nich v malom bratislavskom obchodíku U Dobrožrúta mohla „zabaliť“ cestoviny a vločky. Uznávam, je to trochu nepohodlné, lebo kým doteraz som rodinný nákup vybavila v jednom supermarkete, teraz musím cestovať na druhý koniec mesta do špeciálnej predajne. Potraviny tu majú uskladnené vo veľkých papierových vreciach a keď si lopatkou sypem do pohára zrnká ryže, pripadám si ako vo filme pre pamätníkov. Ako v povojnových časoch, keď sa potraviny rozdávali na prídel. Ale vraj je to všetko iba otázka zvyku a majiteľka obchodu Dada Zvalová tvrdí, že aj ona začínala podobne ako ostatní. Tým, že do jedného igelitového vrecka natlačila všetku zeleninu.

<a href="https://www.pluska.sk/emma/carovna/moda-nemusi-ublizovat-ako-chodi-tovarnach-so-znackou-made-bangladesh.html">MÓDA nemusí ubližovať: Ako to chodí v továrňach so značkou Made in Bangladesh?</a>

„Ja aj manžel sme si uvedomovali tie kopy odpadu z jedla, s ktorým sme nemali čo urobiť. Preto sme začali hľadať iné možnosti,“ spomína na časy, keď postupne nabiehala na ekologickejší prístup. „Tento koncept je vo svojej podstate veľmi jednoduchý a prirodzený, len tam človek nemôže dávať slovíčko ale. Netvrdím, že nikdy nenakupujem aj v bežných potravinách, no keď vidím, že trebárs brokolicu alebo paradajky majú iba v igelite, jednoducho si ich nekúpim. Alebo počkám na nezabalený tovar, prípadne idem radšej na trh. To sú tie malé veľké kroky. Začať si uvedomovať, že takto to ďalej nemôže fungovať,“ vysvetľuje Dada a radí neísť do extrému. „Ide skôr o to, aby sme všetky tieto zvyklosti zaradili do bežného života a skúšali ich posúvať ďalej. Ako keď sa malé dieťa učí chodiť. Najprv sa posadí, potom skúša liezť, postaví sa a zrazu nájde odvahu a urobí prvé kroky. To isté platí aj pri zero waste. Napríklad my doma už kompostujeme biologický odpad, ale určite o tom nebudem presviedčať niekoho, komu to nie je blízke.“

Priznám sa, že na kompostovanie si zatiaľ netrúfam, ale s bezobalovou drogériou by som to skúsiť mohla. A tak doma nájdem prázdnu nádobu z aviváže, ktorú som už plánovala vyhodiť, a vyrážam do ekodrogérie Mydlinka. Kde majiteľka zákazníkom „čapuje“ nielen prací prášok, ale aj aviváž, prípravok na riad, na dlážku či odstraňovače škvŕn. Ako vyštudovaná farmaceutka má v malíčku všetko o škodlivých ftalátoch či parabénoch, a tak predáva iba ekologické čistiace prípravky, ktoré sú na deväťdesiatdeväť percent rozložiteľné. A teda oveľa šetrnejšie k prírode.

„Moji starí rodičia boli známi bylinkári, žili v súlade s prírodou, takže ani mne nie je jedno, ako fungujem. U nás v meste sme boli s manželom jedni z prvých, ktorí si domov kúpili čističku vody,“ vysvetľuje zanietene, kým si vyberám tekutý prací prášok. V ponuke je jedenásť druhov s rôznymi vôňami aj za rôzne ceny, takže si na skúšku vyberám klasiku v sume 3,49 eura za liter. Našťastie, fľašu mám vlastnú, inak by som za ňu musela zaplatiť takmer deväťdesiat centov. A pokojne s ňou môžem prísť aj nabudúce a dať si do nej nabrať ďalšiu dávku. Lebo princíp tejto predajne nespočíva len v ekologických prípravkoch, ale najmä v šetrení obalov. „Za plastový obal vlastne zákazník platí trikrát. Prvý raz v poplatku za smeti, ktorý každoročne musí uhrádzať mestu. Druhýkrát vtedy, keď si v obchode kupuje výrobok, v ktorom je už započítaná cena obalu, a tretíkrát zaň všetci platíme prírodou. Naše deti alebo vnúčatá raz budú žiť na planéte, ktorá skončí zasypaná obalmi a pochopia, aký bordel sme im tu po sebe nechali. A to je tá najvyššia cena,“ tvrdí Gabriela Augustínová.

Keď z jej obchodíku odchádzam s nákupom a s dobrým pocitom, že som práve planétu „ušetrila“ od jedného kusa plastu, som na seba hrdá. O to viac, že sa mi sem veľmi nechcelo, lebo ekodrogéria je pre mňa dosť od ruky. Ale pri zero waste to asi bez námahy nejde.

Najznámejšia propagátorka tohto životného štýlu Francúzka Bea Johnsonová ho dotiahla takmer do dokonalosti. Hoci má manžela, dve deti aj psa a s rodinou dnes žije v Kalifornii, netvorí takmer žiadny odpad. Presnejšie, za rok ho celá rodina vytvorí toľko, že sa zmestí do jedného zaváraninového pohára. A darí sa jej to vďaka tomu, že od nikoho neprijíma vizitky. Z konferencií si nikdy neberie perá, ktoré tam rozdávajú, z hotela si neodnáša vzorky kozmetiky. Svoj šatník zredukovala na miminum a väčšinou nakupuje oblečenie z druhej ruky. Tu zrazu narážam na problém. Čiže ak chcem žiť ekologickejšie, musí sa zo mňa stať askétka? Viem, že textilný priemysel planétu neskutočne znečisťuje, ale to sa teraz vážne mám začať obliekať iba v sekáči? A nesmiem si dopriať nové topánky alebo kabelku? „Zero waste neznamená asketický život, ale pravda je taká, že výroba oblečenia je hneď po ropnom priemysle druhým najväčším znečisťovateľom planéty. Stačí si len pri nákupe uvedomiť, že tričko stojí päť eur iba preto, lebo niekto iný zaň zaplatil krutú daň. A samej seba sa opýtať, či tú vec naozaj potrebujem a či ju budem potrebovať aj o mesiac. Ak je odpoveď nie, tak si to jednoducho nekúpim. Ak by bola odpoveď áno, potom je úplne v poriadku dopriať si aj novú kabelku. Ak ju žena bude nosiť a urobí jej radosť, nie je to plytvanie zdrojmi,“ vysvetľuje Petra Slezáková a mne tak trošku odľahne.

Predsa len, do „bezodpadového“ života sa netreba hrnúť bezhlavo, treba s ním začať postupne. Najskôr možno tým, že k novému svetru si nevezmeme aj ďalšiu plastovú tašku alebo tým, že jogurt si radšej kúpime v sklenenom pohári. Vraj sa stačí pozrieť do vlastného smetného koša a každý hneď zistí, čo by sa dalo urobiť lepšie. Na návrat k látkovým vreckovkám, aké sme používali ešte ako deti, si zatiaľ netrúfam, ale vzdať sa tých papierových obrúskov, do ktorých si na verejných toaletách utieram ruky, nie je taká veľká obeť. Aj desiatu by som viac nemusela baliť do alobalu, ale nejako ekologickejšie. A ktovie, možno sa časom nechám presvedčiť aj na elektrický kompostér, pretože až štyridsať percent odpadu v domácnostiach tvorí bioodpad. Začať totiž treba od seba. Lebo kto zmení seba, zmení celý svet. A tu to platí stonásobne.

Päť začiatočníckych bezodpadových krokov podľa Petry Slezákovej

Má 5 jednoduchých pravidiel, čiže 5 R. Ak ich postupne zavediete do každodenného života, svoj odpad výrazne zredukujete:

<a href="https://www.pluska.sk/emma/chic/hm-predstavilo-novu-kolekciu-wow-najdete-nej-saty-z-rybarskych-sieti-ci-doplnky-zo-starych-svietnikov.html">H&M predstavilo novú kolekciu: WOW, nájdete v nej šaty z rybárskych sietí či doplnky zo starých svietnikov!</a>

<a href="https://www.pluska.sk/emma/chic/saty-ako-princeznu-dizajnerky-vyhrali-ekologickym-materialom.html">ŠATY ako pre princeznú: Dizajnérky sa vyhrali s ekologickým materiálom</a>

<a href="https://www.pluska.sk/emma/chic/revolution-girl-miluje-modu-napriek-tomu-ma-skrini-par-kuskov.html">Revolution girl: Miluje módu, no napriek tomu má v skrini len pár kúskov</a>

<a href="https://www.pluska.sk/emma/carovna/chcem-zacat-setrit-podrobny-manual-ktory-vas-konecne-nauci-hospodarit.html">Chcem začať šetriť! Podrobný manuál, ktorý vás konečne naučí hospodáriť</a>

Život zero waste sme skúsili na vlastnej koži: Dá sa žiť tak, aby sme vyrábali čo najmenej odpadu?

Výber pre vás