V perzskom kalendári je rok 1396, Iránci platia v obchodoch iránskymi rialmi, hovoria jazykom fársí a v školách sa žiaci prvých ročníkov povinne učia arabčinu, aby vedeli čítať Korán.

Poznať písmená svätej knihy moslimov a zároveň napĺňať jej obsah je dôležité pravidlo, ak chcú budúci zamestnanci na pracovnom pohovore uspieť. „Preto v prísne veriacich rodinách rodičia vštepujú deťom Korán odmalička. Čítajú im z neho namiesto rozprávky na dobrú noc a niektoré časti ich učia naspamäť. Na rodinných stretnutiach recitujú najmenší jednotlivé state ako básničku a rodičia sú na nich pyšní,“ vysvetľuje turistická sprievodkyňa Amineh Adelnia, ktorá na univerzite vyštudovala angličtinu.

Až donedávna pracovala ako učiteľka anglického jazyka v inštitúte, kam sa chodili vzdelávať väčšinou dospelí. Dôvodom zmeny zamestnania bol striktný šéf. „Po čase mu začalo prekážať, že hidžáb, čiže šatku na hlave, nenosím uviazanú dosť natesno a vidieť mi ofinu. Pritom vláda to takto povoľuje. Moslimské zvyklosti zakazujú aj nosiť pestré, vyzývavé či obtiahnuté oblečenie. Keď som si teda niekedy obliekla biele oblečenie, hneď som išla na koberček. So študentmi sme sa často rozprávali aj o západnom svete a tamojšom spôsobe života. Samozrejme, v rámci konverzačných hodín a po anglicky. Podľa neho to bolo neprípustné,“ hovorí tridsiatnička o dôvode, prečo sa vzdala predošlej práce a rozhodla sa pre oblasť turizmu.

<a href="https://www.pluska.sk/emma/carovna/foto-tieto-plaze-nachadzaju-europe-budete-citit-ako-karibiku-presvedcte-sami.html">FOTO Tieto pláže sa nachádzajú v Európe: Budete sa cítiť ako v Karibiku, presvedčte sa sami!</a>

Obmedzenia iného druhu zažíva v zamestnaní aj jej manžel Amir starší o dva roky. Hoci pracuje vo veľkej firme s medzinárodným zázemím, v tomto ázijskom kúsku zeme platia samostatné pravidlá. Fúzy sa považujú za niečo nečisté, no a čo, že mu pristanú. Keď mladý muž nechce prísť o prácu, tolerujú mu len nakrátko zastrihnutú bradu.

Vzali sa pred desiatimi rokmi, a to napriek tomu, že rodáčka z tretieho najväčšieho mesta Isfahán sa nikdy nechcela vydávať. Keď jej osud prihral do cesty Amira, nemusel ju dlho presviedčať, aby zmenila názor. Zoznámili sa ako väčšina mladých párov. „Moja sestra je vydatá za jeho brata. Amir si ma všimol v čase, keď jeho rodina začala k nám chodiť na návštevy, aby sa mohli naši súrodenci zosobášiť. Po jednej svadbe začal otec riešiť aj moju známosť. Najskôr prebieha debata medzi otcami detí, potom sa o mužovom záujme rozpráva celá rodina, a keď napokon súhlasí aj budúca nevesta, môžu sa začať prípravy. Dôležité je, aby muž zabezpečil a zariadil bývanie a mal auto. Žena prináša do domácnosti spotrebiče, periny či kuchynskú výbavu,“ pokračuje vyštudovaná učiteľka.

Ďalším najčastejším prostredím, kde sa mladí zoznamujú, je vysoká škola. Je to prvá príležitosť pre Iráncov stať sa súčasťou zmiešaného kolektívu. Základné a stredné školy sú totiž zvlášť pre chlapcov a dievčatá. Až v priestoroch univerzít majú možnosť väčšmi si všímať opačné pohlavie a študenti dvoriť vysokoškoláčkam. Po počiatočnom ošiali sa mnohí rýchlo hrnú do svadby aj bez toho, aby sa lepšie spoznali. Lebo ak chcú žiť spolu, inú možnosť ani nemajú. Bývanie pod jednou strechou bez manželského papiera sa v krajine nenosí. Možno práve preto však v posledných rokoch narastá v krajine rozvodovosť. A zrejme to má na svedomí neskúsenosť nielen v partnerskom, ale aj v sexuálnom živote.

„U nás to nie je tak ako v niektorých indických kastách, že rodičia vyberajú ženícha pre svoje dcéry. My máme voľnosť. Keďže sa však mladí nepoznajú, nevedia spolu prekonávať prekážky, manželstvo sa končí rozvodom. Veľa párov sa snaží žiť aj v nefunkčnom zväzku, lebo pre Iráncov je dôležité, čo povedia ostatní. Na rozvedenú ženu, ktorá sa vráti k rodičom, prípadne by nebodaj žila sama, by sa susedia pozerali cez prsty,“ pokračuje Amineh.

S Amineh nastupujeme do taxíka a naším cieľom v Isfaháne je druhé najväčšie námestie na svete Nakš-e džahán. Niežeby ženy mali zakázané šoférovať. Dôvodom je to, že práve v tento deň majú v centre mesta zakázané jazdiť autá s párnym evidenčným číslom. Takýmto spôsobom mestská radnica reguluje znečistenie ovzdušia. Svoje skromné vozidlo môže preto využívať každý druhý deň. Tomu, kto zákaz poruší, podľa miestnych hrozí mastná pokuta. Policajti sú nekompromisní a účet vystavujú na 450-tisíc iránskych rialov, čo je asi desať eur. Pri priemernom plate približne 250 eur to nie je zanedbateľná suma. Preto objednáva takzvaného čierneho vodiča, aby ušetrila aj na taxíku.

„Neoficiálni taxikári majú svoju stránku, cez ktorú si ich možno zavolať. Sú to šoféri, ktorí si privyrábajú popri inej práci. Turisti o tomto spôsobe dopravy väčšinou nevedia, ale v každom hoteli im pomôžu. Na jednej jazde ušetria približne polovicu. Zásada však je zjednať cenu hneď pri nástupe do auta.“

Námestie bolo v minulosti len zelená lúka. Šach Abbás Veľký dal na nej postaviť korzo dlhé 510 a široké 165 metrov. Kedysi na ňom hrali konské pólo, no už roky je v jeho centre bazén s fontánou a vodometmi. Kone z námestia však celkom nezmizli. Ťahajú koče s turistami, ktorí chcú námestie obísť rýchlejšie. Nezáleží na tom, z ktorej strany naň návštevník zavíta, zrak mu padne na Imámovu mešitu. Stavali ju dvadsaťpäť rokov. Od dokončenia v roku 1629 vydržala takmer štyristo rokov bez ďalších zásahov. Minarety i hlavnú bránu zdobia kaligrafické ornamenty. Vnútri nechýba mihráb, čiže miesto, odkiaľ imám vedie modlitbu.

Je orientovaný smerom k Mekke a na kobercoch sa povaľujú hlinené doštičky. Používajú ich modliaci sa pri odriekaní svätého písma a dotýkajú sa ich čelom. Vyjadrujú tým, že človek je stvorený z prachu a na prach sa aj obráti. Ak je vonku horúco, svätostánky slúžia ako úkryt pred slnkom, a keď teplota vystupuje k štyridsiatim stupňom Celzia, pešia zóna je poloprázdna, pretože všetci sú v mešite. Iná atmosféra vládne po západe slnka. Na priľahlej zeleni je len málo voľného miesta, pretože Iránci milujú pikniky. Tie sú ich národným zvykom a na rozloženej deke nielen končia, ale aj začínajú deň. Okrem dobrôt, ktoré gazdiné uvarili, a chleba, ktorý kúpili na trhu, im nikdy nesmie chýbať čaj.

<a href="https://www.pluska.sk/emma/carovna/blaznive-japonsko-precitajte-si-tie-naj-cestovatelske-tipy-ktore-oplati-vidiet-aj-zazit.html">Bláznivé Japonsko: Prečítajte si tie NAJ cestovateľské tipy, ktoré sa oplatí vidieť aj zažiť!</a>

Život sa ani na chvíľu nezastaví na Veľkom bazári. Ide o kryté trhovisko, na ktorom sa história píše od ôsmeho storočia. Prejsť ho celý si vyžaduje takmer nadľudský výkon. Stovky obchodíkov ponúkajú tkané koberce, remeselníci predvádzajú umenie vyrývané do mosadzných tanierov a mnohé ženy obdivujú vo výkladoch výrobky zo vzácneho tyrkysu. Vlastniť šperk, ozdobnú misu či džbán je totiž v krajine prestíž. Ulička so zlatníctvami je plná najmä večer.

„Manželia nakupujú spolu so svojimi partnerkami. Ak ich však chcú prekvapiť, kúpia im tabličku zlata rôznej hodnoty. Aj mňa si Amir získa skôr praktickými darčekmi. Šperk by mi neurobil takú radosť,“ smeje sa Amineh. Tovar v stánkoch však nie je len v tmavých farbách. Ženy žiaria pestrofarebným oblečením doma a na svadbách. Ak ide o sobáše, tie sa konajú viac dní a často je na nich pozvaných aj šesťsto hostí. Dĺžka veselice a počet svadobčanov však závisia od solventnosti rodiny. Večer pred svadbou sa na párty zabávajú zvlášť ženy a muži. Na ďalší deň pokračuje popoludňajší obrad a zábava, ktorá trvá asi do polnoci, a záverom sú takzvané dozvuky pre tých, ktorí ešte vládzu žúrovať. Svadba je jedna z mála akcií, na ktorej sa môžu ženy odlepiť od stoličky a tancovať. Inak tanec, spev ani hru na hudobnom nástroji na verejnosti nemajú povolené.

Za bránami iránskych domov a bytov však vyhráva muzika každý týždeň. Počet obyvateľov počas víkendov narastá v okrajovej časti Nak, kam Isfahánčania chodia víkendovať. „Záhrady majú väčšinou vysoké ploty, aby sme neboli nikomu na očiach. Nechceme sa skrývať, veď nerobíme nič zlé. Len chceme žiť bez obmedzení. A to najmä ženy – bez šatiek, v džínsoch a sukniach. Rodina je pre Iráncov základ, preto sa pravidelne stretávame, grilujeme, spievame a najmä sa veľa rozprávame,“ víta ma Mohamad Paknejad, ktorý takisto pracuje v turizme.

Nie je nič výnimočné, že turisti počas svojej cesty po Iráne aj každý deň nazrú, ako žijú domáci. Ľudia v celej krajine sú totiž mimoriadne pohostinní. Stačí, že na ulici vidia turistu s fotoaparátom na krku alebo s mapou v ruke a hneď sa nezištne pristavia, či nepotrebuje pomoc. Ak rodina práve obeduje na deke, ani nebudete vedieť ako a už vás pozvú na čaj a ocitnete sa s nimi pri jednom stole. No a čo, že ich angličtina nie je bohvieaká. Snaha, aby sa s vami dorozumeli a aby ste sa u nich cítili ako doma, to všetko vynahradí. A pokojne vás po desaťminútovom rozhovore zavolajú k sebe domov aj na večeru. Pohostinnosť totiž k tejto krajine patrí minimálne tak ako bazáre a stovky krásnych príbehov, ktoré vám domáci o Iráne budú ochotne rozprávať.

<a href="https://www.pluska.sk/emma/carovna/zijem-svoj-sen-krasna-slovenka-zacinala-taliansku-od-nuly-dnes-vedie-uspesnu-cestovku.html">Žijem svoj sen: Krásna Slovenka začínala v Taliansku od nuly, no dnes vedie úspešnú cestovku</a>

<a href="https://www.pluska.sk/emma/svetova/to-je-odvaha-odisla-z-prace-aby-so-6-rocnou-dcerou-precestovala-cely-svet.html">To je odvaha! Odišla z práce, aby so 6-ročnou dcérou precestovala celý svet</a>

<a href="https://www.pluska.sk/emma/svetova/digitalna-nomadka-silvia-pracuje-notebookom-kolenach-po-celom-svete.html">Digitálna nomádka: Silvia pracuje s notebookom na kolenách po celom svete</a>

<a href="https://www.pluska.sk/emma/svetova/zarabam-z-plaze-odvazni-slovaci-vycestovali-nasli-pracu-snov.html">Zarábam z pláže: Odvážni Slováci vycestovali a našli prácu snov</a>

Toto je svet spoza hidžábu: Skutočný príbeh mladej ženy žijúcej v Iráne

Výber pre vás