Redakcia EMMA

Celodenný pôst a zlaté prasiatko Medzi najrozšírenejšie tradície patrí celodenný pôst, ktorý sa dodržiava až do štedrovečernej večere. Tá sa začína, keď na oblohe zažiari prvá hviezda. Hoci dnes už tento pôst nie je vždy prísny, stále sa odporúča vyhýbať ťažkým jedlám a veľkým porciám. Povera hovorí, že kto vydrží nejesť, môže večer vidieť zlaté prasiatko.

Bohatá štedrovečerná hostina Po dni plnom striedmosti je štedrovečerná večera skutočnou oslavou. Pod taniere sa kladú peniaze a šupiny z kapra, ktoré majú priniesť hojnosť a šťastie v novom roku. Na stole nesmú chýbať tradičné jedlá – cesnak, jablko či chlieb. Pri prekrojení jablka sa hodnotí jadrovník – ak vytvorí hviezdu, rodinu čaká zdravie, ak krížik, mohla by ju postihnúť choroba. Hlava rodiny urobí každému členovi krížik medom na čelo ako symbol požehnania a láskavosti.

Na stole má byť „devätoro jedál“ – pokrmy symbolizujú vďaku za úrodu. Tradične sú to chlieb, vianočka, cesnak, orechy, jablká či misa ovocia – od čerstvých jabĺk a hrušiek po sušené figy a pomaranče, ktoré sú už novodobým doplnkom. Zvyšky z večere nesmú prísť nazmar – dávajú sa zvieratám, aby boli zdravé, alebo sa použijú na iné účely, pretože majú symbolickú hodnotu.

Toľko peňazí ako šošovice v hrnci Kapustnica, ktorá sa podáva ako súčasť večere, má mnoho variantov – od tej s hubami a slivkami až po verziu s údeným mäsom a klobásou. V niektorých regiónoch ju nahrádza šošovicová či hrachová polievka, symbolizujúca finančný dostatok, hovorilo sa „toľko peňazí, koľko šošovice v hrnci“.

Vydáš sa, nevydáš? Hoď topánku ku dverám Slobodné ženy môžu skúsiť tradičné veštenie. Obľúbeným zvykom je hádzanie topánky za hlavu smerom ku dverám. Ak sa špička otočí ku dverám, dievča sa do roka vydá. Iné veštby zahŕňajú písanie mien na papieriky a spaľovanie, pričom posledný neotvorený papierik na Štedrý deň odhalí meno budúceho ženícha.

Tanier navyše Pri večeri musí byť na stole prázdny tanier – symbol pohostinnosti pre náhodného hosťa, ale aj úcta k zosnulým členom rodiny. Od stola sa počas večere nevstáva, aby nikoho nepostihlo nešťastie. Rodinné nezhody sa musia vyriešiť ešte predtým, než si všetci sadajú k stolu.

Omrvinky boli posvätné Omrvinky zo štedrej večere sa nikdy nevyhadzovali. Boli určené pre duše mŕtvych, hospodárske zvieratá alebo ako liek. Medzi ďalšie tradície patrilo viazanie nôh stola reťazou na znak rodinnej súdržnosti či zákaz zametania počas sviatkov, aby sa nevymietlo šťastie z domu.

Orechové škrupiny a veštenie Pre páry je obľúbenou tradíciou veštenie pomocou orechových škrupín so sviečkami, ktoré sa púšťajú na vodu. Ak sa škrupiny k sebe priblížia, láska vydrží, ak sa rozdelia, pár čakajú problémy.

Vianočné tradície zo sveta V mnohých krajinách majú Vianoce svoje unikátne zvyky. Kým u nás darčeky nosí Ježiško, v Amerike je to Santa Claus, vo Francúzsku Pére Noël a vo Fínsku Joulupukki. Farby Vianoc – červená, zelená a zlatá – symbolizujú krv Krista, večný život a kráľovskú vznešenosť. Vianočné zvyky, povesti a tradície, ktoré sa zachovali až dodnes, sú neoddeliteľnou súčasťou našej kultúrnej identity a dôkazom, že duch Vianoc je večný.

Štedrovečerné zvyky a tradície, ktoré vám môžu priniesť šťastie či lásku!

Výber pre vás