Tak ako kedysi na gymnáziu... Ovplyvnená rodičmi, dobou a okolím som verila, že sa dostanem na dokonalú vysokú školu, získam dobre platenú prácu, byt a po tridsiatke hádam aj nejaký ten seriózny vzťah. Svadbu a potom dieťa. Ako sa hovorí, človek mieni, pánboh mení. A ja som aj tak vždy vedela, že tento klasický stereotyp a nalinajkovaný život nie je nič pre mňa.

To moje vysnené štúdium sa nakoniec premenilo na neľahké hľadanie miesta v zahraničí, kam som utiekla hneď po maturite. Vybrala som si Francúzsko, a to napriek tomu, že mi francúzština až dovtedy nič nehovorila. Romantika. Paríž. Croissanty. Takúto mylnú a naivnú predstavu o tejto krajine som mala aj ja. Namiesto toho tam však nájdete kopu turistov, neporiadok na uliciach, nekončiace sa rady ľudí vo vychýrenom Disneylande, samé štrajky a manifestácie či kopu zbytočných papierovačiek na úradoch. Ja som zakotvila v krásnom meste Bretónska – Rennes – a po príchode som bývala v úžasnej rodine, kde som pracovala ako aupairka. Strávila som u nich dokonalý rok a Francúzsko a jeho kultúru som si vďaka cestovaniu obľúbila natoľko, že som sa rozhodla ostať tam nastálo. Samozrejme, ako býva zvykom, netrvalo dlho a zamilovala som sa. Princa na bielom koni som stretla v parku. Bolo to také obyčajne neobyčajné zoznámenie, ktoré som vôbec nečakala, a odvtedy sme boli nerozlučný pár. Trávili sme spolu každú voľnú chvíľu a po spoločnom roku sme sa nasťahovali do podnájmu. Celý vzťah sa vyvíjal rýchlo, no úplne spontánne a krátko nato sme začali plánovať spoločného potomka. Čoskoro sme sa dočkali našej vytúženej malej Mie, ktorá sa síce na tento svet vypýtala o niekoľko týždňov skôr, no počas mesiaca stráveného v nemocnici nám všetkým ukázala, že je veľká bojovníčka.

Krátko po narodení malej sa všetko rýchlo zmenilo. Materská vo Francúzsku trvá iba šesť týždňov, takže som si to namierila raz-dva do práce a malá smerovala k opatrovateľke. Tam je to v podstate bežné. Matky chodia do práce na plný úväzok a deti neraz končia v jasliach či u milej panej, ktorá ich v podstate vychováva, keďže pracovná zmena trvá zvyčajne od deviatej do osemnástej hodiny. Lenže ja som na to nebola pripravená. Predsa len, naša konzervatívna výchova, keď pri deťoch pomáha maximálne babka a dedko a matky sú na materskej dlhé tri roky, zanechala na mojej psychike výrazné stopy. Nahovárala som si však, že takto to funguje v krajine, ktorú som si vybrala, a mám predsa krásne dieťa a muža, ktorý ma miluje. Sen o dokonalej rodine, práci a vzťahu trval presne rok a potom sa zosypal ako domček z karát. Z pozorného a zo starostlivého chlapa sa zrazu stal poriadny grázel a kla- már a po krátkej dovolenke na Slovensku som sa vrátila do prázdneho bytu. Po vete: „Neviem, čo chcem, potrebujem byť mesiac sám,“ som sa zrazu ocitla vo veľkom byte len s ročnou dcérou. Ako bonus – 1 700 kilometrov od rodiny. Nesťažujem sa ani sa neľutujem, vybrala som si predsa sama. Vtedy sa však začal môj neľahký každodenný boj slobodnej matky o prežitie, ktorý pozná nejedna z nás.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE!

A starostlivosť o malú... Toto boli moje problémy, ktoré som musela sama každý deň zvládnuť. Moji najbližší mi vraveli, aby som sa vrátila na Slovensko, veď doma je predsa najlepšie. Ja som sa však rozhodla zostať a nejako sa s tým všetkým popasovať. V neľahkom životnom období som mala podporu od rodiny, no aj priateľov, ktorých som si tam už za ten čas našla. Najťažšie na tom všetkom však nebola precízna vojenská organizácia dňa či únava, keď som večer padala do postele, no fakt, že moje dieťa nebude mať úplnú rodinu. Myslím si, že každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie. Dlhé roky som si hlúpo myslela a mala falošnú predstavu o tom, že pre to moje to je najmä kompletná rodina. Pochádzam z prostredia, kde sú rozvody tabu a slobodné matky sú obyčajné „prespanky“. Veď aj v kultovom filme Pásla kone na betóne sa hovorí: „Nemáš chlopa, nemáš pravdy.“ Navyše mať dieťa s černochom v mojom okolí bola hotová katastrofa. 

Každý deň som sa trápila pre pocit zlyhania a hlúpo si myl- ne vyčítala, že moja dcéra nebude mať súrodencov, nebude vedieť, čo znamená ísť na letnú rodinnú dovolenku, či to, že si ju budem musieť s niekým „požičiavať“ každý týždeň ako nejaký mech zemiakov. Roky som sa tak starala o malú, pracovala a naivne sa snažila za každú cenu zachrániť nefungujúci toxický vzťah, len aby mala moja dcéra normálnu rodinu. Po nekončiacich sa klamstvách, neverách, hádkach, urážkach a každodennom vyčerpávajúcom psychickom terore som stále hlúpo odpúšťala, čakala a dúfala, že veď ono sa to raz zmení. Nezmenilo. Dennodenné ponižovanie a poznámky, že nie som dobrá matka ani žena, ma ničili. Dusila som to v sebe a o mojich pocitoch a trápení nevedel nikto. Byť silnou pre malú a popri tom všetkom myslieť na to, ako zaplatiť nájom, opatrovateľku, ktorá sa o Miu neraz starala aj do noci, keďže som musela pracovať, nebolo vôbec jednoduché. V toxickom vzťahu som žila dlhé roky a vôbec som si neuvedomovala, že to nie je dobré ani pre mňa, ani pre Miu. Ničilo ma to, no ja som to vôbec nechcela vidieť. Dobré chvíle sa striedali s tými horšími a len som neustále ustupovala, verila a naivne ľúbila. Vtedy som ešte netušila, že tá prvá facka nebude posledná, ani to, že chlap nechodieva telefonovať s kolegami v noci do kúpeľne. Vlastne som to aj tušila, no nechcela som si to priznať. Pre moju hlúpu predstavu o dokonalej rodine... Časom som si začala nahovárať, že chyba je vo mne. Uviazla som v myšlienkach, že som asi naozaj škaredá, hlúpa či príliš tučná. Prestala som sa mať rada a stal sa zo mňa obyčajný robot bez emócií, ktorý len pracoval, staral sa o Miu a poslušne na všetko prikyvoval partnerovi. Ťažké vytriezvenie prišlo po dlhých siedmich rokoch, ktoré dnes už považujem za premárnené a stratené vinou človeka, ktorý si to vôbec nezaslúžil. Dostala som sa do bodu, keď som už nevládala, bola zo mňa úplná troska, no ja som v sebe našla ešte poslednú štipku sily a povedala som si dosť. Každý v mojom okolí sa snažil otvoriť mi oči, no ja som bola roky zaslepená. Láskou? Dnes už viem, že nie. Skôr len tým naivným snom o dokonalej rodine, domove a spoločných rodinných večeriach za jedným stolom. Pochopila som, že dokonalosť neexistuje. A hlavne viem, že pre moje dieťa nie je dôležitá kompletná rodina, ale šťastná rodina. Tú našu rodinu dnes tvoríme len my dve a sme šťastné.

Kamaráti mi niekoľkokrát povedali, že Mia je najšťastnejšia vtedy, keď vidí, že som šťastná ja. No a dnes vidím, že ono to naozaj funguje. Čoskoro oslávi ôsme narodeniny, a tak sme opatrovateľku vymenili za školu, gymnastiku a plávanie. Popravde, dnes sa už cítim skôr ako jej šofér než ako matka. Aj keď mi prekáža, že Mia ešte občas prilezie za mnou do postele, spoločné chvíle s ňou sa snažím užiť si na maximum. Dnes už mi nevadí, že v lete nechodíme na rodinné dovolenky, na aké ma brávali moji rodičia, ani že si leto neužívame na pláži v drahých hoteloch, lebo na to jednoducho ako matka samoživiteľka nemám. Viem, že pre svoju dcéru robím maximum, a vidí to už aj ona. To najťažšie obdobie plienok a prebdených nocí máme za sebou a zvládli sme to na jednotku. Viem, že neľahké obdobie dospievania nás ešte len čaká, no verím, že aj to my dve spolu nejako dáme. A možno sa mi dovtedy popod nohy zapletie aj skutočný princ, ktorý sa bude snažiť vo mne vidieť to dobré, nielen to zlé, ktorý ma bude úprimne ľúbiť takú, aká som. Ktovie... Myslím si, že dnes nie je ľahké byť slobodnou matkou. Mnohé z nás majú za sebou neľahký osud a verejnosť ich stereotypne odsudzuje, a to mnohokrát bez toho, aby poznala ich skutočný príbeh. Vedzte, že žiadna žena netúži byť slobodnou matkou a v každom vzťahu sú vždy dvaja ľudia. No je lepšie byť sama, ako sa trápiť a zotrvávať roky v nefungujúcom vzťahu, nebodaj vo vzťahu plnom násilia „len kvôli deťom“. Nebojme sa nálepky slobodnej matky, pretože byť matkou samoživiteľkou nie je žiadna hanba.

Ako (ne)byť slobodnou matkou? Každá z nás snívala o dokonalom princovi a ja...

Výber pre vás

Ako (ne)byť slobodnou matkou? Každá z nás snívala o dokonalom princovi a ja...

Súvisiace články

ROZCHOD?! Čo sa deje vo vzťahu Martiny Schindlerovej so známym právnikom?

Ďalší párik z "Love Island" hlási koniec: 9 týždňov NONSTOP spolu im nepomohlo!

Herečka z Mama na prenájom KONEČNE ukázala nového PRIATEĽA: Pozrite, akí sú spolu sladkí!

Kedy je lepšie sa rozísť a nenaťahovať to? TOTO je 5 znakov nefunkčného vzťahu!

Máte rady show Ružu pre nevestu? Otestujte sa v našom kvíze!

Výber pre vás