Ako sa z bežného dievčaťa, ktoré žije v Liptovskom Mikuláši, stane špičková snoubordistka? Predsa len, mala si iba šestnásť, keď si na majstrovstvách sveta juniorov získala bronz vo freestyle...

Odmalička som bola také živé dieťa. Nikde som neobsedela, lozila som po stromoch, potom ma naši prihlásili na gymnastiku. Mala som asi štyri roky, keď ma prvýkrát postavili na lyže. Žijem na Liptove, kde lyžuje každý, takže som sa to naučila veľmi rýchlo. A potom som chcela skúsiť niečo nové. Chcela som prekonávať samu seba, tak som sa v desiatich skúsila postaviť na dosku. Najskôr som jazdila na svahu, potom po žľaboch a keď som si našla partiu kamarátov, ktorí ma ťahali dopredu, už nebolo cesty späť.

Snoubord však stále však mohol byť len tvojím koníčkom, tak kedy si si povedala, že by si to mohla robiť aj súťažne? A reprezentovať v ňom Slovensko?V tomto športe každý ide za seba, ale zároveň reprezentuje svoju krajinu a svojich sponzorov. Aj ja som spontánne začala chodiť na rôzne súťaže po Slovensku, potom do Česka a v šestnástich som sa vybrala na Nový Zéland. Na juniorské majstrovstvá sveta. Tento výlet mi zaplatili rodičia, aj firmy, ktoré mi chceli pomôcť a keď som skončila tretia, napadlo mi, že to skúsim robiť profesionálne. Trénovala aj súťažila som popri škole a keď som konečne zmaturovala na gymnáziu, zrazu som mala na šport viac času. Odvtedy sa mu venujem naplno.

Dá sa to vôbec? Pretože to večné cestovanie za snehom asi ide do peňazí…

Dá, ale len preto, že si ma našli sponzori. Keď som sa dostala medzi top dievčatá vo svetovom ženskom snoubordingu, začali na podporovať a napríklad zdravotná poisťovňa Dôvera ma finančne mi pomáha už roky. Pri zimných športoch je to ešte ťažšie, lebo sneh máme len pár mesiacov v roku, takže som večne na cestách. Vlastne, skoro jedenásť mesiacov z roka som preč z domu. Najviac času trávim na Novom Zélande,v kempoch v Rakúsku či vo Švajčiarsku a veľmi mi sadlo aj Colorado. Aj keď dnes sa už časy zmenili a trénovať môžem aj bez snehu.

To sa dá ako, prosím ťa?

Sezóna sa mi končí v máji, ale aj medzitým každý deň chodím do fitka, behávam, behávam, plávam alebo hrám tenis. A chodím aj do špeciálneho centra v Rakúsku, kde trénujem nasucho. Na trampolíne aj na umelých plochách, kde pri skákaní nepadám na zem, ale do vankúšov, ktoré sa podobajú na airbagy. Je to bezpečnejšie, ako skúšať to na svahu. Pretože vo freestyle, ktorý robím ja, ide najmä o hlavu.

Soubordový freestyle nepatrí práve k bezpečným športom, bojíš sa viac lavíny alebo tvrdých pádov?

Lavíny som sa vždy bála a aj dnes mám pred ňou rešpekt. A keď s partiou jazdím mimo svahov a cez žľaby, vždy si so sebou nosím protilavínovú výbavu. A pády? Keď sa mi tie skoky a rotácie vryjú pri tréningoch do svalovej pamäti, potom už ani na snehu veľmi nepadám. Našťastie, zranenia sa mi zatiaľ vyhýbajú, doteraz som si nič nezlomila, dokonca ani modriny nemávam.

A čo rada robíš, keď práve nemusíš trénovať?

Ak som doma, stretávam sa s partiou kamarátov, ideme do kina, zahráme si tenis, lebo ja neobsedím a stále sa musím hýbať. Aj keď som v tréningových kempoch, od rána do tretej som na svahu. Snoubord nerobím len kvôli súťažiam, ale chodím si zajazdiť len tak pre radosť. Sama pre seba. Najväčší relax pre mňa je, keď sa môžem dobre vyspať. Alebo si pozriem dobrý seriál a idem vyhriať do sauny.

Na kopcoch si vždy zababušená do zimného oblečenia, ale čo nosíš v súkromí? Ako žena sa s módou kamarátiš?

Športové oblečenie dostávam od sponzorov, v tom som naozaj len na svahu, ale v súkromí sa obliekam podľa nálady. Nosím skôr klasiku ako tričká, tenisky, džínsy, ale v lete milujem šaty o občas dostanem chuť aj na podpätky. Len v nich veľmi neviem chodiť.

Máš dvadsaťpäť rokov, zatiaľ ťa živí snoubording, dokedy môžeš vrcholovo súťažiť?

Mohla by som jazdiť, dokedy chcem, ale vo freestyle aj v U rampe idú mladí chalani aj baby výkonnosťou veľmi rýchlo hore. Až tak, že sa ich jazdy začínajú meniť na gymnastiku. Najstaršia snoubordistka, ktorá súťažila na olympiáde, mala tridsaťpäť rokov, ale dnes konkurencia silnie. Najmä z Japonska prichádzajú mladé dvanásťročné dievčatá, ktoré pre vek ešte nemôžu jazdiť na Svetovom pohári, ale už ich pozývajú na X Games. Ja som mala šestnásť, keď som sa do Aspenu dostala prvýkrát.

Ale pár rokov kariéry ešte pred sebou máš, aké sú tvoje športové sny?

Nad tým veľmi nerozmýšľam. Keď sa mi podarí vyhrať nejakú medailu, teší ma to, ale vždy mi ide o to, aby som pri jazdení mala dobrý pocit. Aby ma to tešilo. Samozrejme, bolo by fajn stáť na stupienku napríklad na súťaži X Games alebo sa dostať na ďalšiu olympiádu.

A čo nejaké zadné dvierka pre prípad, že raz končíš so športom?

Verím, že tam hore je niekto, kto dáva na mňa pozor a kto to nejako zariadi.

Snoubordistka Klaudia Medlová sa vie vyblázniť na svahu aj v móde: Má rada šaty a podpätky

Výber pre vás

Snoubordistka Klaudia Medlová sa vie vyblázniť na svahu aj v móde: Má rada šaty a podpätky

Súvisiace články

Slovensko v Hollywoode i vrcholovom športe: Tieto svetové hviezdy majú slovenský pôvod

Zo svahu do kúpeľov: Hľadáte dokonalé športové a zážitkové vyžitie? Toto mesto vás dostane!

OTESTUJTE SA: V akom zimnom športe sa nachádza váš skrytý talent?

Gigi má ďalší super džob: Od športovej značky a „jej“ tenisky chce každá fashionistka

Výber pre vás