V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

Mladá 29-ročná žena, manželka a matka trojročných dvojičiek našla svoj domov na Slovensku. Prišla sem z Kábulu za svojím manželom Javeedom, ktorý u nás našiel útočisko už pred štrnástimi rokmi a dnes žije a vedie stánok s kebabom v Trnave. „Zoznámili sme sa ešte predtým, než Javeed odišiel do Európy. Chodievali sme spolu na zmrzlinu, do kina a sami sme sa rozhodli, že sa chceme zobrať. Dohodnuté manželstvá sú však v krajine bežné, patrí to k našej kultúre, ale predčasné alebo vynútené manželstvá v našej rodine neuznávame a nikdy u nás také ani neboli,“ vraví Farchonda, ktorá sa zasnúbila, keď mala šestnásť, a vydávala sa v dvadsiatke. Na Slovensku si váži najmä to, že tu môže žiť v mieri, jej manžel má prácu a dokáže zarobiť pre rodinu peniaze. „V Afganistane za prvej vlády Talibanu to tak nebolo. Takmer všetci boli bez práce a mohli robiť len to, čo Taliban dovolil. Vždy sme sa báli nepokojov a teroristických útokov. Na Slovensku môžem ísť s deťmi na ihrisko a nemusím sa báť, môžem sa prejsť s manželom po meste, ísť na kávu, stretávať sa s priateľmi,“ vymenúva mladá žena celkom bežné veci, ktoré v jej rodnej krajine vôbec neboli samozrejmé.

O období, keď krajinu ovládalo teroristické hnutie, vie najmä z rozprávania svojich rodičov, lebo bola vtedy ešte malá. „Do škôlky som chodiť nemohla, moja mama bola stále doma. Na ulicu, do mesta či do obchodu museli ísť ženy zahalené tak, že im nebolo ani oči pomaly vidieť, a iba v sprievode muža. Muži museli nosiť dlhú bradu a na hlave turban. Mohli vykonávať len určité zamestnania, neexistovalo povolanie ako kaderník, čašník, spevák či herec. Nemohli sme mať svadbu s hudbou a tancovať, ženy nesmeli pracovať vôbec,“ spomína na ťažké časy mladá mamička na materskej. Dodáva, že v televízii sa nevysielali žiadne normálne relácie, iba modlitby a správy. Keď Taliban stratil v krajine moc, situácia sa začala meniť k lepšiemu, ženy mohli študovať, nájsť si prácu a stať sa pokojne aj kaderníčkou, speváčkou alebo lekárkou. „Ak však bola žena lekárka, mohla ošetrovať len ženy, kaderníčka tiež. Keď chcela študovať, stávalo sa, že si musela dieťa zobrať do školy so sebou. Niektoré veci sa však nezmenili. Vodičský preukaz mali len niektoré a aj tie to museli tajiť,“ vraví Farchonda s tým, že ženy v jej krajine nešoférujú. Ona patrila k tým šťastnejším Afgankám, ktoré vyrastali v modernejšej rodine. Rodičia ju aj jej sestry podporovali v štúdiu a nezakazovali im stretávať sa s priateľmi. „Ale v susedstve sme mali veľmi ortodoxných veriacich a ich deti mali úplne iné detstvo. Bolo mi ľúto, keď som videla dievčatá za oknom plakať, že aj ony by chceli ísť do školy alebo sa hrať vonku s kamarátmi.“

Po piatich rokoch, ktoré strávila na Slovensku, sa s manželom aj deťmi vybrali toto leto prvýkrát navštíviť svoju rodinu v Afganistane. Dorazili však v období, keď sa už situácia v krajine vyostrovala. Preto trávili väčšinu času len v Kábule, na výlety nechodievali. Aby toho nebolo málo, všetci ochoreli na covid, čo bolo pri tamojšej zdravotnej starostlivosti úplné peklo. V auguste sa už pre Taliban nemohli pohybovať ani po uliciach Kábulu a keď sa situácia zhoršila, Javeed okamžite volal na ambasádu v Iráne. Tam im poradili, že majú ísť na letisko a čakať na lietadlo. „Tri dni sme chodili skoro ráno na letisko a tam čakali až do polnoci aj s deťmi. Bolo tam veľa ľudí, tlačili sa a trhali. Deti som mala na rukách a len kričala na manžela, aby sme sa nestratili. Keď sme zbadali vojačku so slovenskou vlajkou na pleci, manžel hneď zdvihol pasy, aby nás identifikovali. Prišli potom viacerí vojaci a v obkľúčení nás zobrali k lietadlu, inak by nás tam udupali. Veľmi som plakala, keď som odchádzala, lebo som vedela, čo čaká moju rodinu v Afganistane. Nie je pekný pohľad, keď opúšťaš svoju krajinu a vidíš po zuby ozbrojených chlapov, z ktorých priam srší hnev a zlo.“

A aký osud čaká ženy, ktoré odtiaľ odísť nemôžu? Farchondina matka už teraz prišla o prácu a jej švagriná, ktorá pracovala na súde, ani nevychádza z domu. „Keby zistili, že pomáhala pri rozvodoch, môžu ju aj zabiť. Nefunguje nič, ani banky. Ľudia si nemajú kde vybrať našetrené peniaze, celé mesiace nedostali výplatu a už nemajú čo jesť. Ceny potravín narástli aj päťnásobne. Žiaľ, už teraz to nie je ani zďaleka také, ako Taliban sľubuje. Že všetko bude iné, ako keď vládli predtým,“ so zármutkom v hlase vraví Farchonda, ktorá už má na Slovensku trvalý pobyt a jej manžel získal slovenské občianstvo. A hoci Afganistan považuje za krajinu s krásnou prírodou a kultúrou, nedokáže si v nej momentálne predstaviť život. Aj keď jej trhá srdce, že tam musela nechať svoju rodinu, ktorú čakajú veľmi ťažké časy.

Skutočný príbeh: Ušla som z Afganistanu v poslednej chvíli!

Autor článku

Anna Onderková

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Ušla som z Afganistanu v poslednej chvíli!

Autor článku

Anna Onderková

Súvisiace články

Wow, Jasmína Alagič má v rodine poriadne atraktívneho chlapa: Ale Rytmus to nie je!

ODHALENÉ: Jedna zo SuperStaristiek je tehotná. Počas vystúpenia to šikovne skryla!

Radostné VIDEO Cibulkovej: Malý Jakubko sa predsa len dočkal

Výber pre vás