Predstavte si, že sa s vami nečakane rozíde priateľ. Máte chuť plakať, kričať alebo sa len schúliť pod perinu a nevyjsť z bytu aspoň týždeň. Lenže nemôžete. O hodinu vás čaká dôležitý pracovný míting a vy tam skrátka musíte vojsť v plnej sile, s rozvahou a ešte aj s úsmevom na tvári. A vy to zvládnete, potlačíte všetky negatívne pocity, aj keď v hĺbke duše trpíte. Z krátkodobého hľadiska je táto naša superschopnosť na niečo dobrá, no v dlhodobom meradle môže ovplyvniť naše zdravie zo psychickej, ale aj z fyzickej stránky. Ututlané emócie, ktoré nemali možnosť vyjsť na svetlo sveta, totiž bývajú príčinou mnohých ochorení, dokonca súvisia s rakovinou.

Emócie, či už pozitívne, alebo negatívne, sú prirodzenou súčasťou života. Vďaka nim udržiavame vzťahy s ostatnými ľuďmi a sú to práve vzťahy, ktoré dávajú životu tú správnu esenciu. „Zároveň máme emócie aj na to, aby nás chránili, upozorňovali na potenciálne riziká a spustili naše obranné mechanizmy. Často však emócie potláčame, pretože ich prežívame ako bolestivé, pričom intenzita emocionálnej bolesti nie vždy vyplýva zo samotných emócií, ale z našich asociácií s nimi,“ vraví psychológ Marek Madro, riaditeľ občianskeho združenia IPčko.

Ďalším z dôvodov, prečo ich dusíme v sebe, je podľa neho tendencia vyhnúť sa výbušným a silným prejavom, ktoré sa považujú za spoločensky neprijateľné. Ak nevieme, ako inak dať najavo takéto emócie, tak ich radšej potlačíme. Svoju rolu zohrávajú aj očakávania okolia a čoraz väčší tlak na výkon v práci, v partnerských vzťahoch alebo v rodine. „Keď vidíme, ako naše okolie reaguje na ľudí, ktorí hovoria o svojich emóciách alebo ich dávajú najavo, a vnímame, že k nim vysielajú posmešné a stigmatizujúce reakcie, tak sa prirodzene stiahneme, pretože nechceme byť označovaní za citlivky. Ak sa stretneme s negatívnou reakciou, máme tendenciu nasadiť si na tvár masku a hrať rolu, ktorá je pre naše okolie prijateľná. U ďalšej skupiny ľudí, ktorá prežila niečo náročné a traumatické, je to spojené s tým, že tieto minulé skúsenosti považujú za príliš ťažké na spracovanie a neveria, že ich dokážu zvládnuť. Je to akási ochrana pred bolestivými situáciami,“ dodáva psychológ.

To, či bude pre vás v dospelosti prirodzené emócie vyjadrovať alebo ich potláčať, súvisí aj so zážitkami z detstva. Ak bolo vo vašej rodine normálne hovoriť o pocitoch, rodičia vás povzbudzovali, aby ste sa o ne podelili, nekritizovali, nesúdili a nezľahčovali ich a zároveň rešpektovali svoje pozitívne a negatívne emocionálne zážitky, dnes zrejme nemáte problém dať im voľný priebeh. Ak bola vaša skúsenosť v detstve iná, prejaví sa to na vás aj v dospelosti. „Potláčanie emócií alebo to, že ich nedáme najavo vhodným spôsobom, môže spôsobiť ďalšie ťažkosti, ako napríklad úzkosti, depresie, poruchy príjmu potravy, závislosti, narušenie vzťahov a správania, nervozitu, pocit otupenia, neprimerané reakcie na otázky, ktoré sa týkajú nášho prežívania a pocitov, zábudlivosť, stres či podráždenosť, ktorá neskôr môže viesť k veľkému výbuchu hnevu,“ vymenúva Marek Madro.

Z fyzickej stránky môže potláčanie emócií spôsobiť zdravotné ťažkosti spojené s vysokým krvným tlakom, ochoreniami srdca, bolesťami hlavy a zapríčiniť migrény. Môže sa to prejaviť aj tráviacimi ťažkosťami a bolesťami žalúdka, problémami so spánkom, objavuje sa aj strata energie až chronická únava, bolesť a napätie svalov, oslabená imunita, a tým vyššia náchylnosť na choroby. Poďme si to však rozmeniť na drobné, pretože rôzne emócie, ktoré sa hromadia v tele, sú prepojené s konkrétnymi orgánmi.

Pokračovanie článku na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Vedci v štúdii Trusted Source už pred desiatimi rokmi vytvorili celkom podrobný diagram ľudského tela, kde označili, ktoré časti organizmu cítime aktivované počas rôznych emocionálnych stavov. Výsledky ukázali, že hnev sa najintenzívnejšie prejavuje v hlave a v hrudi, znechutenie v ústach a v žalúdku, smútok v hrdle a v hrudníku, úzkosť v črevách, hanba v tvári a šťastie je rozptýlené po celom tele. Aj podľa tradičnej čínskej medicíny, ktorá sa praktizuje už vyše 2 500 rokov a jej účinky uznáva aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a inklinuje k nej aj celý zástup „západných“ lekárov, sú emócie a fyzické zdravie úzko prepojené.

Jedno ovplyvňuje druhé. Podľa nej je napríklad hnev úzko prepojený s pečeňou, ktorá sa stará o to, aby krv plynulo prúdila do celého tela. Reguluje tiež vylučovanie žlče, filtruje krv, zneškodňuje toxické látky a okrem tráviaceho traktu je spojená so šľachami, s nechtami a očami. Ak ste nahnevaná a tento pocit sa vo vás hromadí, môže to viesť k menštruačným bolestiam, bolesti hlavy, začervenaniu tváre a očí, k závratom. A nerovnováha v pečeni má za následok aj vaše búrlivé nálady. 

Pritom hnev, rovnako ako iné pocity, patrí k normálnym ľudským emóciám a každá z nás sa občas ocitne v situácii, keď ho pociťuje. Záleží len na tom, ako naň reagujeme. „Niektorí ľudia prejavujú svoj hnev verbálne v podobe kriku, hádok, nadávaním, u iných sú to fyzické prejavy. A sú aj ľudia, ktorí svoj hnev nevyjadrujú a potlačia ho, no nahrádzajú ho inými emóciami, napríklad pocitom viny, hanby, smútkom alebo popieraním svojich emócií, čo môže viesť k znecitliveniu až odpojeniu. Sú aj takí, ktorí sa síce snažia hnevu vyhnúť, ale začne sa u nich prejavovať pasívne agresívne správanie, napríklad sú kritickí, cynickí a posmešní,“ varuje psychológ. Zabaliť hnev do krajšej škatuľky teda nie je riešenie, môže mať dokonca ešte zničujúcejšie následky pre vás aj vaše okolie. Radšej si ho niekde poriadne vybite, pokojne aj na boxovacom vreci vo fitcentre. Uvidíte, že sa vám uľaví.

So smútkom a žiaľom sú zase podľa čínskej medicíny úzko prepojené pľúca. Tie okrem toho, že vďaka nim dýchame, zohrávajú dôležitú úlohu v našom imunitnom systéme a pomáhajú nám odolávať vírusom a baktériám. Ak nemáme možnosť dať žiaľu voľný priebeh, vyplakať sa a smútiť, prejaví sa to na únave, dýchavičnosti, nadmernom potení, ale zapríčiniť to môže aj chronický kašeľ, časté prechladnutia a chrípku, alergie, astmu a iné pľúcne stavy. Podeľte sa o svoje bremeno s blízkymi priateľmi alebo terapeutom a dovoľte si prežiť aj túto emóciu naplno namiesto toho, aby ste ju ignorovali. Ak jej dáte priestor, uvidíte, že sa časom rozplynie ako para nad hrncom.

Ako súvisí potláčanie emócií s rakovinou sa dočítate na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Dlhodobý strach, obavy o budúcnosť a neistota zase môžu ovplyvniť vaše obličky, ktoré sú kľúčové pre udržanie života. Príznakmi ich nerovnováhy sú napríklad bolesť krížov, problémy so sluchom, predčasné šediny, vypadávanie vlasov či osteoporóza. Premôcť vás môže nekončiaci pocit únavy, ale aj nervozita a infekcie močových ciest. Pri stavoch, keď nás ovláda strach, robia zázraky dýchacie cvičenia a nápomocná pri uvoľnení týchto emócií je aj joga, ideálne jej relaxačný yin alebo restoratívny typ. Aj potraviny ako kapusta, petržlen či jahody majú dobrý vplyv na obličky, a teda na odbúranie emócií, ktoré spôsobujú ich nerovnováhu.

Veľa sa hovorí tiež o tom, či a ako súvisia emócie s výskytom rakoviny. Kalifornský program pre výskum rakoviny prsníka prišiel pred časom so zaujímavým zistením, že ženy, ktoré prejavili počas liečby svoj hnev, žili takmer o dva roky dlhšie ako tie, ktoré túto emóciu v sebe dusili. Podľa inej štúdie z Harvardovej a Rochesterskej univerzity zase došlo k 70-percentnému nárastu úmrtí na rakovinu u pacientov, ktorí dosiahli skóre nad 75 percent na škále skrývania emócií. I keď nie je dokázané, že by priamo potláčanie emócií mohlo za vznik rakoviny, môže spôsobiť iné ochorenia či oslabenie imunity, ktoré môžu následne viesť k vzniku tejto choroby alebo jej horšiemu priebehu. Preto sa u onkologických pacientov tak veľmi dbá na ich psychické rozpoloženie.

To, že existuje prepojenie medzi emocionálnym prežívaním a týmto ochorením, priznáva aj Marek Madro z IPčka. „Výskumy, ktoré skúmali vzťah medzi negatívnym emocionálnym potláčaním a emocionálnym stresom pri diagnostike a liečbe rakoviny, potvrdili, že pacienti, ktorí potláčali hnev a úzkosť, pociťovali silné psychické ťažkosti a viac emocionálneho stresu. Dlhodobá štúdia Národného inštitútu zdravia Slovensko z roku 2013 dospela k záveru, že potláčanie emócií môže predstavovať riziko skoršej smrti vrátane smrti na rakovinu.“ Namiesto toho, aby sme emócie, aj tie menej príjemné, potláčali alebo, naopak, nadmerne vyjadrovali, je vhodná cesta pre naše zdravie práve to, že ich prijmeme a budeme na ne reagovať.

„Zastavte sa a zamyslite sa nad tým, čo teraz cítite, prežívate, čo sa deje s vaším telom, čo vám naznačuje a čo v tejto chvíli potrebuje. Ak sa vydáme na túto cestu rozpoznávania a pripúšťania si emócií, budujeme si väčšiu toleranciu, čo nám pomôže v tom, aby boli pre nás znesiteľné a nemuseli sme ich potláčať,“ radí odborník. Urobíte svojej psychike aj svojmu telu dobrú službu, ak emóciám venujete náležitú pozornosť a budete si všímať, ako sa prejavujú na vašom tele. Skúste svoje pocity pomenovať a priraďte im slová. Uvoľnite potlačené emócie napríklad fyzickou aktivitou, spojte sa s niekým, no najmä nezostávajte na to, čo cítite, osamote.

Môže viesť potláčanie hnevu a smútku až k RAKOVINE? Odborníci dvíhajú varovný prst!

Výber pre vás

Môže viesť potláčanie hnevu a smútku až k RAKOVINE? Odborníci dvíhajú varovný prst!

Súvisiace články

Dominika Cibulková ŠOKUJE NOVOU FOTO: Taká ŠTÍHLA snáď nebola ani pred pôrodom! WAU

Tajomstvá karmických vzťahov: Ste skutočne predurčení byť spolu? Zistite to TERAZ!

Terapeutka Emočného kódu radí: Ako nájsť šťastie v 4 jednoduchých krokoch!

VZŤAHOVÝ HOROSKOP na august: Ktoré znamenie nájde pravú LÁSKU a ktoré zažije nespútanú VÁŠEŇ?

50 celebrít na záberoch, keď mali SLADKÝCH 21. To je ZMENA! Niektoré sú na nespoznanie

Výber pre vás