Už z toho začínam mať fakt nervy. V telefóne mu priemerne každých desať minúť cinkne niečo, nad čím sa záhadne usmieva, občas k tomu pridá aj záchvat smiechu a ja sa nestačím čudovať. Lebo so mnou si tak intenzívne môj zákonitý nikdy nepísal, a to sme už spolu čosi preskákali.Keby som bola nejaká hysterická fúria, možno mu v návale zlosti ten mobil šmarím o zem. Najmä keď mu v ňom správy blikajú aj o polnoci a mňa pri každom tom pípnutí vystrelí z postele. A ak by som si na tisíc percent nebola istá, že môj chlap je na ženy, tak normálne začnem žiarliť. Pretože takto si vypisovať s kamošom, no neviem, vám to príde normálne? Aby si jeden muž donekonečna vypisoval s kamarátmi, preposielal im infantilné videá a bláznivé memečka? Ktoré sa síce tvária, že sú vtipné, ale prisahám, že ja som sa pri nich v živote nezasmiala?

Romanca s kamošom? Áno, aj v Bielom dome

A áno, presne toto robímôj chlap. Posiela si správy s kamošom, niekedy aj s viacerými naraz a vždy, keď má v rukách mobil a začne sa tak čudne až prihlúplo tváriť, viem, koľká bije. Že jeho infantilná konverzácia je v plnom prúde. A čo je ešte horšie, nemám nijaké právo protestovať, lebo veď on predsa nerobí nič zlé. S nikým ma nepodvádza, alebo predsa? „Niekedy tým povestným rivalom nemusím byť iba žena, ale tiež kamarát alebo kamaráti. A takýto súper je náročnejší, lebo si myslíme, že na neho nemáme právo žiarliť,“ tvrdí psychologička Elena Brozmanová. Mimochodom, tento pocit nie je žiadny môj výmysel a rozhodne nie som jediná, ktorá to vníma podobne. Odborníci na vzťahy mu dokonca vymysleli meno. Bromance. Táto skomolenina anglických slov brother a romance znamená vzťah s kamošom, ktorý je naozaj len dobrý kamoš, nič viac. Len pre zaujímavosť, takýchto bratských romancí je plný šoubiznis, veď si spomeňte na rapera Jay-Z, ktorý nedá dopustiť na svojho hudobného „bráška“ Kanya Westa, alebo na Matta Damona, pre ktorého je herecký kolega Ben Affleck čosi ako dvojička. A čo trebárs vydarená dvojka Brad Pitt a George Clooney, ktorí sa poznajú od roku 2001, keď spolu nakrúcali film Dannyho jedenástka a odvtedy sa stali nerozlučnými priateľmi?

Spája ich nielen to, že sú obaja na zozname áčkových celebrít, ale aj rovnaký zmysel pre humor a ich špeciálny vzťah už roky pozná celý svet. Jednoducho, „bromanca“ ako vyšitá. A asi netreba pripomínať, že aj Hollywood tieto vzťahy miluje. Stačí pripomenúť bláznivé komédie, v ktorých hrajú Vince Vaughn či Owen Wilson, prípadne kultový seriál Priatelia, kde sa kamoši Joey a Chandler tiež bez seba neurobili ani krok. A čosi podobné sa pred rokmi dialo aj v Bielom dome, keď tam šéfoval Barack Obama a okolie si všimlo, že svoju brother romance tam hlava štátu prežíva s vtedajším viceprezidentom Joe Bidenom. Mladá novinárka Claire Levenson, ktorej ich blízky priateľský vzťah neunikol, o ňom napísala, že medzi dvoma silnými mužmi je síce dvadsaťročný vekový rozdiel a tiež výrazná rozlišnosť pováh, ale vraj im to nebránilo dávať si najavo vzájomné sympatie „Obama vždy bol pokojný a rozvážny, zatiaľ čo Biden spontánny a plný vášne, no aj napriek tomu strávili osem rokov v Bielom dome tak, že si prejavovali náklonnosť často aj fyzicky. Existuje množstvo ich spoločných fotiek, kde vidieť dvoch mužov, ako sa objímajú, tľapkajú po ramenách, jeden na druhého sa usmievajú. Tento druh náklonnosti u mužov často nevidieť, ale nežnosť, ktorú si navzájom prejavovali, vysielala silné posolstvo. Že človek môže byť mocný, možno aj najmocnejší muž Ameriky, a predsa nemusí skrývať svoje emócie. Práve naopak, je to signál, že vnútri zostáva citlivý.“

Aha, takže tak ak tomu správne rozumiem, ja teda môžem byť rada, že mám doma citlivého chlapa. A vlastne by som sa mala tešiť, že má okolo seba skutočne verných kamošov, alebo minimálne jedného, na ktorého sa môže spoľahnúť v dobrom aj v zlom. Lebo ani to nie je úplná samozrejmosť. Písal sa rok 1978, keď známy psychológ Daniel Levinson vo svojom bestselleri The Season of a Man´s Life, čiže Obdobia mužského života, opisoval aj mužské priateľstvá. „ Typickí americkí muži len zriedka zažívajú skutočné priateľstvá s mužmi alebo so ženami. Väčšina z nich si ani nepestuje blízke vzťahy s osobami rovnakého pohlavia, presne také, aké kedysi zažívali v detstve a na aké s nostalgiou spomínajú,“ tvrdí známy psychológ, ktorého, mimochodom, preslávilo to, že „vynašiel“ termín midlife crisis, čiže kríza stredného veku. Ale hoci jeho kniha vyšla v osemdesiatych rokoch minulého storočia, zdá sa, že to platí aj aktuálne. Veď aj výsledky istej štúdie z roku 2015 potvrdzujú, že až každý druhý anglický chlap nemá ani dvoch kamarátov, a čo je ešte horšie, až každý ôsmy nemá vôbec žiadneho priateľa. Čo je dosť smutné zistenie a zrejme súvisí s vekom, pretože čím sme starší, tým ťažšie si svoje spriaznené duše nachádzame. Aj profesor psychológie Geoffrey L. Greif, ktorý prednáša na univerzite v Marylande, pre svoju knihu Buddy System: Understiding Male Friendship, čiže Porozumenie mužského priateľstva, robil prieskum a na túto tému sa pýtal 400 mužov a 120 žien. A vo svojich kapitolách opisuje mužské priateľstvo ako vzťah „rameno cez rameno“, zatiaľ čo nežné pohlavie je to skôr kontakt tvárou v tvár. „Muži radšej zdieľajú svoje aktivity bok po boku, aby sa cítili príjemne, na rozdiel od žien, ktoré si svoje priateľstvá užívajú tvárou v tvár, pretože potrebujú viac intimity. Bežný chlap totiž neodkáže len tak pohodlne sedieť, pozerať sa svojmu kamarátovi do tváre a len tak sa nezáväzne rozprávať. Oni sa medzi sebou počúvajú alebo podporujú najradšej pri nejakej aktivite, ideálne pri športe alebo pri fyzickej práci. Asi je to preto, že sa boja prílišnej intimity, lebo to nápadne pripomína homosexuálne správanie,“ zamýšľa sa odborník.

Muži radšej zdieľajú svoje aktivity bok po boku, aby sa cítili príjemne, na rozdiel od žien, ktoré si svoje priateľstvá užívajú tvárou v tvár, pretože potrebujú viac intimity. Bežný chlap totiž neodkáže len tak pohodlne sedieť, pozerať sa svojmu kamarátovi do tváre a len tak sa nezáväzne rozprávať. Oni sa medzi sebou počúvajú alebo podporujú najradšej pri nejakej aktivite, ideálne pri športe alebo pri fyzickej práci. Asi je to preto, že sa boja prílišnej intimity, lebo to nápadne pripomína homosexuálne správanie.

Aby bolo jasné, ja skutočne nepatrím do kategórie žiarliviek, aj môj prah tolerancie je dostatočne vysoký, ale vás by to nevytáčalo? Že si chlap so svojím kamošom vymieňa správy, a to nepreháňam, aj tridsaťkrát za deň? A v čase karantény, sa tá frekvencia pípania telefónu ešte zvýšila, no stávalo sa to aj predtým. Trebárs cez víkendy. Alebo počas dovoleniek. Zistím to vždy veľmi ľahko. Že moja ctená polovička sa doslova vypne. Prestane vnímať svet okolo, lebo sa s pohľadom zaboreným do mobilu začne tak čudne tváriť. Má presne ten výraz, ktorému sa hovorí - škerí sa ako mesiačik a hnoji.Čo vám poviem, skoro ako manželský trojuholník, ibaže na tej tretej strane nie je žiadna milenka, ale chlap. Kamoš alebo celá partička. Lenže čo s tým? „Tu pomáha jediné. Otvorene sa o tom porozprávať, veď muž niekedy ani nemusí vedieť, že jeho častá komunikácia s priateľmi či priateľmi jeho partnerke prekáža. Ale určite nemá zmysel riešiť podobné situácie v štýle buď ja alebo on. Bola by to manipulácia, ba až vydieranie, pretože každý z partnerov predsa potrebuje aj svoj vlastný priestor, svoje koníčky aj okruh priateľov, kde ten druhý patriť nemusí,“ myslí si psychologička&nbsp; a pripomína, že tak ako pri každom vzťahovom problém, aj tu si treba určiť hranice. Teda to, že občasné vymieňanie esemesiek, memečiek či videí s kamarátmi je v poriadku, ak sa to nestáva štyridsaťkrát za deň, ale iba polovicu z toho času, a že trebárs po desiatej večer už takáto komunikácia patrí do no go zóny. Navyše, odborníčka pripomína, že takéto pevné kamarátstva prinášajú partnerskému vzťahu aj pozitíva. Veď kto si vypočuje naštvaného muža, ktorého v robote vytočil hlúpy šéf alebo jeho kolegovia? Tým uchom je najčastejšie jeho partnerka. Kto s ním ide od kina, keď chce štvrtýkrát za sebou vidieť obľúbené Hviezdne vojny? Opäť jeho partnerka. Ona je na prvom mieste a kamoši prichádzajú na rad až potom. A práve vďaka nim sa dokáže viac otvoriť aj rozprávať o svojich pocitoch, ako inak, zase svojej žene.

Vďaka chlapským priateľstvám sú muži vernejší

Krásne to vysvetľuje štúdia, na ktorú sa pred rokmi podujali vedci z Kalifornskej univerzity v Berkeley, keď začali skúmať priateľské vzťahy medzi potkanmi. Keď samcov zatvorili do jedného spoločného priestoru, tí sa k sebe správali agresívne, väčšinou medzi sebou bojovali o vodu aj potravu. Lenže keď ich vedci vystavili ľahkému stresu, potkany sa zrazu spojili, začali medzi sebou spolupracovať, pomáhali si navzájom a utešovali jeden druhého. A čo bolo najväčším prekvapením výskumu? Že tieto stavy im výrazne zvýšili v mozgu hladinu oxytocínu, ktorý tlmí stres, úzkosti aj depresie, a tiež znižuje pocit bolesti a urýchľuje proces liečenia.Aj preto odborníci takéto chlapské priateľstvá vo veľkom podporujú. Nielen zvieratám, ale aj mužským samcom totiž pomáhajú v mozgu uvoľňovať hormón lásky aj dôvery, a tí vďaka tomu žijú dlhšie a zdravšie. A sú dokonca vernejší, pretože oxytocín ich núti udržiavať väčšinu vzdialenosť od príťažlivej ženy pri prvom stretnutí. Takže nakoniec to vyzerá tak, že za podobné bromance by sme mužom mali byť vďačné, lebo to pomáha udržiavať pohodové vzťahy. A ktovie, možno na tom niečo bude, inak by som ja s tým mojím chlapom nevydržala už dvadsať rokov.

Môj chlap a jeho romanca: Aj ten váš má taký blízky vzťah s kamošom, až to je podozrivé?

Výber pre vás

Môj chlap a jeho romanca: Aj ten váš má taký blízky vzťah s kamošom, až to je podozrivé?

Súvisiace články

TOTO na nás muži neznášajú: MYSLIA SI O TOM SVOJE!

Joey z Priateľov je na najnovších fotkách iný človek!

Kristen Stewart sa ide vydávať: Za svoju priateľku, Hollywood čaká na netradičnú svadbu

OTESTUJTE SA: Akým dievčaťom zo seriálu Priatelia ste?

Známi muži, ktorí TAM DOLE nie sú príliš vybavení!

Výber pre vás