Redakcia EMMA

Silvia mala tridsať rokov, keď sa jej svet obrátil naruby. Jej manžel Michal, statočný hasič, pri zásahu tragicky zahynul. Jediným spomienkovým mostom na ich lásku jej zostali dve deti – šesťročný Martin a trojročná Eliška. „Michal bol mojím oporným pilierom. Spolu sme plánovali budúcnosť, deti boli našou radosťou, a zrazu som bola sama,“ spomína Silvia s jemným úsmevom, za ktorým sa skrýva bolesť.

Po Michalovej smrti sa Silvia ponorila do rutiny dňa. Vstávať, pripravovať raňajky, nosiť deti do škôlky a školy, vybavovať nekonečné papiere. Jej život sa zúžil na povinnosti. No jedného dňa, v miestnej kaviarni, jej do života vstúpil Julo – muž, ktorého osud tiež nešetril. Július bol vdovec. Jeho manželka zomrela na rakovinu, keď ich dcéra Kristínka mala iba päť rokov. „Silviu som si všimol hneď. Mala v očiach smútok, ktorý som poznal až príliš dobre,“ hovorí Julo, ktorý osamelé rodičovstvo zvládal s rovnakým odhodlaním ako Silvia.

Ich prvé stretnutie bolo obyčajné, až banálne. Pri káve a koláči sa pustili do rozhovoru o deťoch, škole a každodenných problémoch. No medzi riadkami tohto rozhovoru vznikalo niečo hlbšie. Silvia a Julo si rozumeli na úrovni, ktorú by medzi sebou mali len ľudia prepojení podobnými stratami. „Nikdy som nečakala, že by som ešte niekoho mohla stretnúť,“ priznáva Silvia. „Julo bol iný. Nebál sa môjho smútku, ani toho, že mám deti. Naopak, rozumel, ako veľmi mi Michal chýba.“

Julo sa s Kristínkou čoskoro stal pravidelnou súčasťou ich života. Deti si k sebe našli cestu tak prirodzene, akoby boli odjakživa súrodencami. Martin a Eliška našli v Kristínke nielen kamarátku, ale aj spolupútnika na novej ceste. Po pol roku spoločného randenia sa Silvia a Julo rozhodli spojiť svoje životy a vytvoriť si nový domov. Nebolo to bez výziev – každé dieťa si nieslo svoj vlastný smútok a každý dospelý svoje vlastné rany, no láska a trpezlivosť sa ukázali ako ten najlepší liek.

Dnes žijú Silvia, Julo a ich tri deti v jednom dome plnom smiechu, ale aj spomienok. Fotografie Michala a Julovej manželky majú svoje čestné miesto na poličke v obývačke, ako pripomienka, že minulosť je súčasťou ich cesty, nie prekážkou. „Naučili sme sa, že život prináša smútok, ale aj nové začiatky,“ uzatvára Julo. „Spolu sme silnejší, a hoci na svojich partnerov nikdy nezabudneme, našli sme šťastie tam, kde sme ho už nečakali.“ Silviin a Julov príbeh je dôkazom, že aj z popola bolesti môže vzísť niečo krásne – druhá šanca na lásku.

Druhá šanca na lásku: Nikdy som si nemyslela, že sa v 30tke stanem vdovou

Výber pre vás

Druhá šanca na lásku: Nikdy som si nemyslela, že sa v 30tke stanem vdovou

Súvisiace články

Užívajú si SWINGERS! Manželia z Bratislavy prezradili, ako sa oddávajú tajuplnému vzrušeniu

FOTO Pozrite na to TELO! Najkrajším mužom sveta sa stal Slovák Kevin Mruškovič

Andrea VADKERTI prehovorila o ROZVODE: Domáce NÁSILIE a... AHA, čo jej robil manžel! FÚHA

Výber pre vás