Danka Vilhanová

Vyspovedali sme ju, ako to vlastne je... Prečítajte si celý rozhovor a uvidíte!

Pôvodným povolaním ste psychiatrička, ale dnes liečite pacientov psychosomatickým prístupom. Čo si pod tým mám predstaviť?

Psychosomatika nie je iba nástroj na liečenie, je to aj uhol pohľadu. To, ako vidíme svet a ako v ňom vnímame sami seba. Lebo na chorobu sa nedá pozerať bez toho, aby sme sa pozreli na to, ako žijeme. Aj môj kolega doktor Hnízdil hovorieva: Zatvorme chorobopis a pozrime sa do životopisu. Tam nájdeme odpovede na to, prečo si vytvárame choroby. My sme tí najmocnejší a tak funguje psychosomatická liečba. Zaujíma sa o celkový život, o rodinu, vzťahy, v akých človek žije.

<a href="https://www.pluska.sk/emma/svetova/s-kozou-trh-demi-lovato-odhaluje-sukromie-popisuje-svoj-boj-drogami.html">S kožou na trh: Demi Lovato odhaľuje súkromie a popisuje svoj boj s drogami</a>

Naozaj sú tieto veci dôležité natoľko, že môžu ovplyvňovať naše zdravie? Veď trebárs vysoký krvný tlak alebo onkologické ochorenia môžeme mať zapísané aj v génoch...

Psychosomatika sa sústredí na päť častí, vďaka ktorým človek funguje. Bio, psycho, socio, energia a spiritualita. Pod biologickou podstatou sa skrýva všetko bunkové, čiže naše telo ako materiálna schránka, psychika – to sú myšlienky a emócie. A úzko súvisí aj so sociálnym aspektom, ktorý nám pomáha udržať si zdravie, ale aj naopak, vyrábať si choroby. Tie totiž odrážajú nezdravé vzťahy, v akých žijeme. Spiritualita nie je náboženstvo, skôr niečo ako hľadanie zmyslu toho, čo robíme. Veď to poznáte, keď nás čosi nebaví, doslova nás to ničí. Zo všetkých stránok. Posledným princípom je energia, ktorú potrebuje dostať každú bunka, aby dokázala fungovať. A sme opäť pri biologickej podstate, čiže kruh sa uzatvára.

Čo si z týchto informácií má zobrať bežná žena, ktorá len chce jednoducho viesť normálny život a byť zdravá?

Na začiatok odporúčam urobiť si revíziu v živote. Spýtať sa sama seba – mám vzťahy, v ktorých sa mi dobre funguje? Napĺňa ma to, čo robím? Cítim sa milovaná? Taká revízia je skvelá prevencia, ale nejde pri nej len o vzťahy. Často vidím, že ľudia majú dlhodobo problémy, na ktoré si už zvykli a celé roky trpia trebárs migrénou alebo ich bolia kĺby. Jednoducho sa zmiera s chorobami a zabudli, že môžu chcieť byť zdraví. No keď si žena urobí vzťahovú inventúru, začne chápať súvislosti, čo jej je a prečo je to tak. Že napríklad v puberte mala problém s matkou a potom trpela anorexiou, bulímia odráža nevyjasnené vzťahy s otcom, gynekologické ochorenia či chronické zápaly močových ciest sú odrazom partnerstva, večné angíny malých detí súvisia s ich poruchami sebavyjadrenia, v dospelom veku signalizujú neschopnosť prijať mužské princípy sveta.

A čo genetické záťaže alebo dedičné choroby? Prípadne deti, ktoré ochorejú už veľmi maličké?

Genetických záťaží nie je viac ako dve percentá, ale je určite ľahšie povedať si, že vysoký tlak máme v rodine, než zisťovať, kde je skutočný problém. A deti? Tie si v sebe nosia myšlienkové vzorce z predchádzajúcich generácií.

Tomu celkom nerozumiem…

Vezmime si príklad pacientky, ktorá trpí ochorením krvi. Keď sa začnem pýtať na jej život, zistím, že je dvakrát rozvedená, no až tak ju to netrápi. A mužov vlastne nepotrebuje, lebo sú aj tak nanič. To jej hovorila mama, ktorá to počúvala aj od svojej mamy. Lenže babičke v druhej svetovej vojne manžel zomrel, musela sa postarať o malé deti a zistila, že sa musí spoľahnúť len na seba. Vtedy jej ten vzorec pomohol, no keď sa prenášal do ďalších generácií, postupne strácal zmysel. A ak s týmto prístupom žije dnešná mladá žena, ničí si jeden vzťah za druhým, no aj jej telo to prestáva zvládať a na bunkovej úrovni začne krvácať. A potom zistím, že aj dcéra mojej klientky, ktorá je len tínedžerka, začína mať poruchy menštruačného cyklu, aj keď v jej živote to na prvý pohľad nedáva logiku.

Samozrejme, lebo ak preskúmame pár generácií jedného ženského rodu, zistíme, že sa u nich opakuje nielen vzorec o nepoužiteľných mužoch, ale aj výskyt podobných krvných chorôb. Čiže myšlienkový vzorec súvisí so somatickými problémami. Tie sa v prvej či druhej generácii nemusia nejako výrazne prejavovať, ale keď sa tento rodinný mýtus vtláča do ďalších generácií, o to väčšou silou sa vtlačí aj do bunkového fungovania.

Znie až strašidelne, že moje správanie môže mať dosah na generáciu detí či dokonca vnúčat. Dá sa s tým vôbec niečo robiť?

Dá. Keď lekár pacientovi ukáže, že rôzne zaužívané vzorce z minulosti dnes už nemusia fungovať. A nie je nič zlé na tom, ak ho ja ako vnučka odmietnem. Vytvorím si iné chápanie sveta a nemusím trpieť tak ako kedysi moja babka alebo prababka. V rámci rodu sa totiž vyvíjajú predpoklady na choroby, čomu klasická západná medicína hovorí, že ide o dedičnosť, že to máme zapísané v DNA. Lenže podľa vedeckej genetiky dedične odovzdávaných chorôb existujú len dve percentá a aj tak sa to bezočivo tvrdí aj o ochoreniach, ktoré s genetickým zápisom nemajú nič spoločné. Napríklad problémy štítnej žľazy, reumatické ochorenia či cukrovka. No tu nejde len o choroby, ale trebárs aj o postoj k majetku, keď si ľudia hovoria – my sme boli vždy chudáci, my sme si museli všetko vydrieť, prípadne u nás boli všetci kardiaci. Ľudia to vnímajú ako ortieľ a nevedia, že cesta von existuje.

A ako vlastne spoznám, že by som sa mala liečiť psychosomaticky? Bežnú virózu či chrípku zvládnem aj vyležaním v posteli alebo alebo pomocou antibiotík...

Každá choroba je psychosomatická, ale nie každú treba takto liečiť a je zbytočné skúmať mentálne bloky pri nachladnutí alebo pri kašli. Pri nich stačí použiť zdravý rozum a ak chorobu potlačí bežná liečba, stačí sa na ňu spoľahnúť. Za mnou však chodia väčšinou ľudia s vážnejšími problémami, proti ktorým klasická západná medicína už nezaberá.

Čo ma teda čaká, ak prídem k vám do ambulancie, lebo ma trebárs tri mesiace chronicky bolí chrbát?

Určite nikomu nehovorím, čo má a čo nemá robiť. Skôr mu kladiem otázky, čo by robil, keby nemal tieto problémy. Pred čím ho choroba zachránila, čo vďaka nej nemusí? Aj to, do akej miery je ochotný zmeniť doterajší životný štýl. Lebo psychosomatika nie je pre každého.

Je predsa jednoduchšie nechať zodpovednosť na lekárovi než sa zamyslieť nad tým, či niečo nerobím zle. A je ľahšie brať tabletky než urobiť vo svojom živote nejaké zmeny, ktoré sú často nepohodlné a nútia nás vystúpiť z komfortnej zóny. Lebo aj keď sa to nezdá, choroba je šanca. Informácia o tom, čo robíme v živote zle a ako si ubližujeme.

Napríklad tým, ako žijeme, ako sa správame, aj tým, že do seba dostávame pseudopotraviny, ktoré sa len tvária ako zdravé, no v skutočnosti sú toxické.

<a href="https://www.pluska.sk/emma/carovna/dnes-je-trend-zit-zdravo-vedeli-ste-aj-z-toho-mozete-ochoriet-ten-strasiak-vola-ortorexia.html">Dnes je trend žiť zdravo, ale vedeli ste, že aj z toho môžete ochorieť? Ten strašiak sa volá ORTOREXIA</a>

Aké potraviny tým myslíte?

Tu platí pravidlo, ktorému hovoríme smrtonosná biela. Biela múka, biele mlieko, biely cukor sú naozaj nebezpečné veci, aj keď sa nám potravinári snažia povedať čosi iné. Veď si vezmime obyčajné mlieko. Pôvodne bolo určené mláďatám a deťom, aby rástli, lenže dospelý človek už nemá kam rásť. A je jedno, či pije kravské alebo kozie, takto dostáva do seba rastové hormóny, z ktorých bujnejú bunky. Ja stále tvrdím, že na jogurtoch a mliečnych výrobkoch by malo byť rovnaké varovanie ako na balení cigariet, že spôsobujú rakovinu. Aj cukor je telu cudzia látka a ani so sójou to netreba preháňať, pretože obsahuje síce veľa bielkovín, ale zachytáva v tele ťažké kovy.

Správa o jogurtoch znie trochu konšpiračne, existujú na to aj nejaké výskumy?

Samozrejme, sú to výsledky odborných štúdií, ale tých zahraničných.

Tak čo má potom človek jesť?

Dnes je to naozaj zložité, pretože už ani zelenina v supermarkete vypestovaná v obrovských skleníkoch nemá nič spoločné s tou spred sto rokov. Chýba jej bioinformačná zložka. Určite je lepšie odtrhnúť si sám ovocie zo stromu a paradajku z kríka. Alebo zjesť ulovené či zabité zviera presne tak, ako to robili naši predkovia. Lebo pri tom netrpelo. Pre zdravie sú dobré aj chlorofylové potraviny, čiže zelené, ale aj zelený jačmeň alebo goji, ktoré pôsobia proti onkologickým ochoreniam.

Keď sme pri rakovine, aj s ňou si dokáže celostná medicína poradiť?

Až polovica klientov, ktorí za mnou chodia, sú onkologickí pacienti. Lenže rakovina vzniká na princípe autosugescie, keď sa bunky začnú kanibalizovať, čiže zožierať. Ak sa to prenesie na mentálne vzorce, čo je autoagresia? Sebaodmietanie, sebanenávisť, sebatrestanie, ale aj rola večného smoliara či večnej slúžky. Všetko pocity, že nie som ničoho hodný, takže sa cítim vinný a za vinu sa treba potrestať. A tak sa trestám tak, že sa likvidujem. Tento princíp nachádza psychosomatická liečba pri rakovine pravidelne.

Ale nikto neuverí tomu, že rakovina sa dá liečiť len rozprávaním a odhaľovaním mentálnych vzorcov. To naozaj vyznieva ako šarlatánstvo...

Aj medicína má svoje hranice a nedokáže pomôcť niekomu, kto má metastázy po celom tele alebo si nádory pestoval roky. Lekári, ktorí používajú psychosomatický prístup, však často zažívajú situácie, keď klient, ktorý sa lieči u nich a súbežne aj u onkológa, príde na kontrolu a povie: Nechápem, ako sa to stalo, ale nádor sa zmenšil. Z rakoviny sa za posledné roky urobil strašiak, a pritom zo psychosomatického pohľadu patrí medzi bežné ochorenia. A často človeka zomelie preto, lebo nevie zmeniť svoj psychický koncept života.

Čo všetko taká zmena obsahuje?

Všetko, čo som doteraz povedala. Stravu, životný postoj, vzťahy. Áno, je oveľa pohodlnejšie dať si vo fast foode niečo rýchle, aby sme zahnali hlad, alebo nakúpiť v supermarkete namiesto toho, aby sme išli na trh alebo si sami niečo vypestovali. Ale o to ide. Pohodlnosť sme pretavili do jednoduchších riešení. A často žijeme tak, že zabúdame na svoje potreby a snažíme sa vyhovieť iným. Keď takto človek nazrie do svojich vzťahov, aj tých rodinných, často nie je iná cesta ako ich opustiť. Lebo ak ide o život, musí si povedať, čo je preňho na prvom mieste.

Priznávam, teraz som trochu vydesená. Jednak z toho, že za choroby si vlastne môžeme sami, aj z toho, či svojím správaním neovplyvním v rodine nielen svoje dieťa, ale aj ďalšie generácie...

Áno, je pravda, že choroba sa začína v hlave a každý za ňu nesie zodpovednosť. To však neznamená, že by sa mal cítiť vinný. Mnohé životné vzorce preberáme nevedomky, a tak ani generácie nenesú vinu, skôr záťaž. Psychosomatika nechce obviňovať, skôr hľadá príčiny a súvislosti, prečo nám rodinný systém mohol ublížiť. Ani ako mamy by sme nemali prepadať panike, lebo ak sa nad sebou zamyslíme, najzásadnejším chybám sa môžeme vyhnúť. Žiadny rodič nemôže ochrániť dieťa pred všetkými škodlivými vplyvmi, a keby sme ho vychovali dokonale, vlastne by nemalo čo naprávať. Dajme aj jemu šancu, nech prežije dobrodružstvo svojho života. Dôležité je, aby deti od rodičov cítili lásku. Ak jej má človek dosť, vlastne mu nič nechýba.

<a href="https://www.pluska.sk/emma/carovna/cestovanim-ku-zdraviu-toto-su-miesta-kde-vas-caka-dokonaly-unik-z-reality.html">Cestovaním ku zdraviu: Toto sú miesta, kde na vás čaká dokonalý únik z reality!</a>

<a href="https://www.pluska.sk/emma/krasna/schizo-generacia.html">"Schizo" generácia: Trend zdravého životného štýlu nás dostal do úzkych</a>

<a href="https://www.pluska.sk/emma/carovna/spion-kabelke-preco-dobrovolne-nechavame-sledovat-smartfonom.html">Špión v kabelke: Prečo sa dobrovoľne nechávame sledovať smartfónom?</a>

<a href="https://www.pluska.sk/emma/carovna/chcem-zacat-setrit-podrobny-manual-ktory-vas-konecne-nauci-hospodarit.html">Chcem začať šetriť! Podrobný manuál, ktorý vás konečne naučí hospodáriť</a>

Choroba sa začína v hlave: Signalizuje, že niečo nerobíme dobre...

Výber pre vás