V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

„Chcel som vidieť veľké zvieratá, ktoré som dovtedy sledoval len na obrázkoch, tak som sa vybral do Juhoafrickej republiky. Dosť som si to však zidealizoval a&nbsp;šiel som tam s&nbsp;naivnou predstavou, že celý svet je taký bezpečný ako Ázia a&nbsp;Oceánia, kam som posledné roky cestoval najčastejšie. Hneď po prílete do Johannesburgu som dostal ľadovú sprchu a&nbsp;do Kapského Mesta som už vôbec neplánoval ísť. Chcel som prejsť do susednej Botswany a&nbsp;potom do Namíbie. Lenže práve začal zúriť omikron, hranice sa zatvorili a&nbsp;nakoniec som sa do toho Kapského Mesta vybral. No a&nbsp;tam som stretol svoju Namíbiu,“ začína rozprávanie plné osudových náhod Kysučan Aleš, ktorého môžete poznať aj vďaka úspešnému cestovateľskému blogu Photo and Traveling.

A&nbsp;potom tu máme krásnu učiteľku Raunu z&nbsp;Namíbie, rovnako vášnivú cestovateľku, ktorá mala namierené do Kapského Mesta, aby si splnila sen a&nbsp;vyskúšala tam bungee jumping. Aj u&nbsp;nej sa plány každú chvíľu menili pre pandémiu a&nbsp;už to vyzeralo, že namiesto do JAR pocestuje do Botswany. Osud aj Raunin meškajúci let to však napokon zariadili tak, že sa títo dvaja stretli pred hostelom v&nbsp;Kapskom Meste, kde sa Rauna trápila pri bráne s&nbsp;obrovským kufrom v&nbsp;momente, keď tam prichádzal Aleš. „Pomohol som jej a&nbsp;na recepciu sme dorazili naraz. Recepčný sa spýtal, či sme spolu, a&nbsp;ja som mu zo žartu odpovedal, že ešte nie, ale neskôr budeme. Zobral to doslovne a&nbsp;pridelil nám tú istú zdieľanú izbu,“ spomína Aleš.

Okamžite sa dali do reči, podnikli spolu niekoľko výletov a&nbsp;veľmi rýchlo zistili, že im je spolu dobre. Ibaže Aleš sa po čase musel vrátiť do Európy a&nbsp;Rauna späť domov do Namíbie. Ich cesty sa rozdelili, no ostali v&nbsp;intenzívnom kontakte na diaľku. Každý deň si písali, viedli dlhé videohovory a&nbsp;po pár mesiacoch si už chýbali tak veľmi, že si naplánovali opätovné stretnutie a&nbsp;rovno spoločné leto. Po nejakom čase sa Aleš konečne vďaka usmievavej Afričanke dostal aj do vysnívanej Namíbie, ktorú precestovali spolu a&nbsp;kde ho Rauna zoznámila so svojou rodinou.

Rauna má štyroch súrodencov. Jej rodina je síce tradičná, no nie radikálna. Od mnohých domorodých postupov upustili a&nbsp;veľa vecí vnímajú a&nbsp;robia moderným spôsobom, no určité zaužívané africké pravidlá u&nbsp;nich stále platia. „Všetci piati sme boli vychovaní v&nbsp;rôznych domácnostiach rôznymi členmi rodiny. Mňa od dvoch rokov vychovávala moja teta. Je nevysloveným pravidlom, že ktokoľvek ťa vychováva, je tvoj rodič, preto sme ju všetci, ktorí sme v&nbsp;tej domácnosti vyrastali, volali mama. Dodnes jej tak hovorím. Moja biologická matka bola vždy prítomná v&nbsp;mojom živote, hoci ma nevychovala. V&nbsp;podstate môžem povedať, že mám šťastie, že mám dve matky,“ vraví Rauna s&nbsp;tým, že vyrastala v&nbsp;plnom dome, ako je v&nbsp;Afrike zvykom.

POKRAČOVANIE ČLÁNKU NA ĎALŠEJ STRANE...

Spoločne teda precestovali Rauninu rodnú krajinu a&nbsp;užívali si vzájomnú prítomnosť. Alešovi Namíbia učarovala. „Sú tu jedinečné miesta, ktoré som nevidel nikde inde. No a&nbsp;najlepšie na tom bolo práve to, že som cestoval s&nbsp;Raunou. Vďaka tomu som sa dostal aj na miesta, ktoré nepozná ani Google. Zobrala ma do odľahlých dedín a&nbsp;ukázala mi ten pravý domorodý život.“ Tam začal zamilovaný Slovák spriadať plány, ako svoju vyvolenú originálne požiadať o&nbsp;ruku. Prvý plán mu nevyšiel, pretože Rauna na poslednú chvíľu zmenila smer ich cesty, a&nbsp;tak počas šoférovania na iné miesto vymýšľal novú zásnubnú stratégiu.

„Vedel som, že o&nbsp;pár dní sa plánujeme zastaviť v&nbsp;meste duchov Kolmanskop. Tam je to tiež pekné. Tak si vravím, že sa tam budem motať, a&nbsp;keď nájdem nejaké vhodné miesto, tak idem na to. Dal som si košeľu, prsteň do vrecka a&nbsp;začal som hľadať. Rauna nič netušila. Keď sme objavili jeden opustený dom a&nbsp;ona povedala, že sa jej tam veľmi páči, pustil som našu obľúbenú pieseň a&nbsp;navrhol som, aby sme si zatancovali. Keď hudba dohrala, kľakol som si a&nbsp;spýtal sa, či sa za mňa vydá,“ spomína Aleš na moment, keď počul z&nbsp;úst svojej lásky vytúžené áno. Čakalo ho však ešte stretnutie s&nbsp;rodinnou radou, ktorú musel presvedčiť, že si svoju budúcu manželku zaslúži.

Hneď prvé stretnutie s&nbsp;jej rodinou prebehlo pekne zostra. Aleš musel pred jej členmi odpovedať na otázky, kto je, čo hľadá v&nbsp;Namíbii, prečo chce Raunu a&nbsp;čo s&nbsp;ňou má v&nbsp;pláne. Spomína, že to vôbec nebolo jednoduché ani príjemné. „Tých ľudí som videl prvýkrát v&nbsp;živote a&nbsp;mal som im rozprávať o&nbsp;svojich najúprimnejších pocitoch k&nbsp;žene, do ktorej som sa zamiloval. Nejako sa to však podarilo a&nbsp;všetko dobre dopadlo. Súhlasili s&nbsp;tým, že si ju môžem vziať za ženu, no zadarmo to nebolo, lebo podľa tradícií si musím ich dcéru vykúpiť. Boli však ku mne zhovievaví a&nbsp;dali mi najnižšiu cenu. Sľúbil som teda, že pred sobášom v&nbsp;Afrike im prinesiem jednu dojnú kravu a&nbsp;desať motýk. Tak znela dohoda. Vtedy by som súhlasil aj s&nbsp;tým, že tam pristanem s&nbsp;Boeingom 747,“ smeje sa Aleš, ktorý má v&nbsp;Afrike stále nesplatený dlh, keďže svadbu mal pár zatiaľ len na Slovensku.

Pytačky boli teda pre Kysučana drámou so šťastným koncom a&nbsp;do novej africkej rodiny Aleš rýchlo zapadol. Prijali ho za svojho a&nbsp;Rauna potvrdzuje, že jej rodina si ženícha obľúbila na prvý pohľad. „Mali naňho len samú chválu, i&nbsp;keď niektorí členovia rodiny boli mojím výberom prekvapení, keďže nie je len inej rasy, ale aj z&nbsp;inej krajiny. To však neznamená, že boli sklamaní. Ich obavy pramenili skôr z&nbsp;toho, že sa od nich odsťahujem a&nbsp;nebudú ma vídať tak často ako doteraz.“

Po roku a&nbsp;pol od zoznámenia sa teda Aleš a&nbsp;Rauna rozhodli zosobášiť, no to ešte netušili, že majú pred sebou dlhú cestu plnú výmoľov. V&nbsp;prvom rade musel Aleš túto novinku oznámiť doma. „Povedal som to rodičom aj blízkym kamarátom. Kamaráti mali z&nbsp;toho radosť. Teda až po tom, čo som ich presvedčil, že si z&nbsp;nich znova nerobím žarty. No a&nbsp;doma? Tam som veľmi nepochodil. Prepáč, nechcem to rozoberať, nemám na tie chvíle príjemné spomienky,“ odvetí Aleš, keď sa pýtam, či jeho rodina zareagovala rovnako pozitívne ako tá Raunina.

Keďže Slovensko a&nbsp;Namíbia nemajú vzájomné diplomatické vzťahy, partnerov čakal aj maratón byrokracie, papierovačiek, otázok a&nbsp;odpovedí a&nbsp;návštev všemožných úradov, aby sa mohli u&nbsp;nás legálne zobrať. Zaujímalo ma, či majú nejaký návod pre ľudí v&nbsp;podobnej situácii, ako boli oni, no Rauna len so smiechom odvetí: „Nikdy sa nezamiluj do cudzinca!“ Svoj veľký deň si vraj vždy predstavovala ako malý intímny obrad na pláži s&nbsp;výhľadom na oceán v&nbsp;spoločnosti rodiny a&nbsp;priateľov. „Namiesto toho, aby som sa stresovala plánovaním svadby, bála som sa, či vôbec nejaká svadba bude. Niektoré dokumenty, ktoré som musela predložiť, totiž nebolo možné získať, keďže ich moja krajina nevydáva. Keď sa nakoniec všetko vyriešilo, boli sme radi aj za malú svadbu bez oceánu, mojej rodiny a&nbsp;priateľov, ktorí nemohli prísť. Šaty, ktoré som mala na sebe vo svadobný deň, ani neboli svadobné. Kúpila som si ich ešte pred príchodom na Slovensko. Páčili sa mi, páčila som sa v&nbsp;nich aj sama sebe a&nbsp;vedela som, že s&nbsp;nimi bude náš obrad perfektný.“

Brali sa napokon na úrade v&nbsp;Kysuckom Lieskovci, kde má Aleš trvalý pobyt. „Boli tam len moji rodičia, kamarát s&nbsp;manželkou, ktorí nám šli zároveň za svedkov, a&nbsp;jeden ďalší kamarát. Bolo od nich veľmi milé, že chceli byť s&nbsp;nami bez ohľadu na to, či je naša svadba megalomanská alebo jednoduchá,“ dodáva Aleš. Druhú svadbu v&nbsp;Afrike zatiaľ neplánujú, jedna vraj stačí. No určite chcú pri najbližšej návšteve Namíbie pozvať blízku rodinu a&nbsp;priateľov na slávnostný spoločný obed. Aleš tam má predsa len ešte nejaké nesplnené resty, tak nech je všetko na poriadku, ako slovo chlapa a&nbsp;tradície kážu.

Manželia sa teda pred polrokom usadili na Slovensku, kde si otvorili fotoateliér. Takmer všetok čas trávia buď v&nbsp;ňom, alebo fotením rôznych podujatí, svadieb, osláv či konferencií. Rozhodne sa nenudia a&nbsp;postupne si aj Rauna zvyká na život v&nbsp;novej krajine. „Na prvý pohľad som bola ohromená tým, aké je Slovensko zelené. Niekomu sa to nemusí zdať zaujímavé, ale ja som z&nbsp;púštnej krajiny, kde stromy spočítate na prstoch rúk. Nikdy som nezažila taký krásny pohľad ako tu na jeseň. Toľko farieb, bola to nádhera. A&nbsp;keď som si myslela, že som už videla všetku krásu, napadol sneh a&nbsp;všetko zmenil na zázračnú zimnú krajinu. Sneh som predtým nikdy nevidela a&nbsp;spočiatku som sa naň veľmi tešila, no už môžem úprimne povedať, že zimu až tak rada nemám, bolo mi príliš chladno. Striedanie ročných období je však úžasné. Zažívam tu toľko nových vecí. Len mám trochu problém zvyknúť si na slovenské jedlo,“ vraví Rauna, ktorá si však obľúbila bryndzové halušky a&nbsp;chutil jej aj guláš, i&nbsp;keď neviem, či sa to dá považovať za tradičné slovenské jedlo.

Aleš jej za ten čas stihol ukázať pár pekných miest. Navštívili Čičmany, Terchovú, Bratislavu, Bojnice či Žilinu a&nbsp;zatiaľ sa všade stretla s&nbsp;pohostinnosťou, no ako doma sa tu vraj ešte necíti. „Ľudia na mňa občas zízajú, ale to sa dá očakávať. Doma som splynula, cítim tam spolupatričnosť a&nbsp;nezdráham sa baviť s&nbsp;cudzími ľuďmi. Tu vynikám a&nbsp;vždy som nervózna, han­blivá a&nbsp;úzkostlivá, keď som niekde bez manžela, najmä pre jazykovú bariéru. Okrem toho mi neustále pohľady pripomínajú, že som iná, nepatrím sem a&nbsp;že som v&nbsp;cudzom prostredí.“ S&nbsp;Alešom po boku sa však cíti dobre a&nbsp;bezpečne.

Je tu, aby jej podal pomocnú ruku, vypočul ju a&nbsp;poskytol plece, o&nbsp;ktoré sa môže vždy oprieť. To má na ňom podľa vlastných slov najradšej. Aj to, že sa pri ňom smeje viac než kedykoľvek predtým. Jej manžel je vraj muž, ktorý si stojí za slovom, plní sľuby a&nbsp;nikdy nepovie niečo len tak do vetra, ak to nemá v&nbsp;pláne aj urobiť.

Slovami chvály na svoju manželku nešetrí ani Aleš. „Nikdy som príliš neuvažoval nad tým, že budem mať manželku a&nbsp;budem chcieť vlastnú rodinu. Lenže potom prišla Rauna a&nbsp;zmenila mi život ako nikto predtým. Od prvých dní sa mi na nej veľmi páči jej jednoduchosť. Nepretvaruje sa, na nič sa nehrá. Je, kto je. Priama, úprimná. Keď sme boli spolu prvé dni, spýtal som sa jej, čo je jej vysnívaná práca. Povedala mi, že by chcela pracovať pre organizáciu, ktorá pomáha deťom. Prišlo mi to veľmi obdivuhodné a&nbsp;zaujalo ma to. Vlastne taká je aj teraz. Taká, akú som ju spoznal v&nbsp;Kapskom Meste.“ Hoci svadbou sa spočiatku v&nbsp;ich živote vraj nič nezmenilo, po čase si Aleš predsa len uvedomil určitú zmenu. 

Rauna mu totálne otočila hodnotový rebríček a&nbsp;pohľad na vzťahy. „Keď som so ženami randil, tak som to bral na ľahkú váhu. Samozrejme, mal som radosť aj z&nbsp;tých vzťahov, boli pekné a&nbsp;niekedy boleli ako mnohé iné vzťahy. Teraz však vidím, že sa správam inak. Zrejme to bude aj vekom a&nbsp;skúsenosťami. Viac si cením čas, ktorý s&nbsp;Raunou trávim. Keď sa nahnevám, tak sa čo najrýchlejšie snažím dostať do normálu, nechcem plytvať náš čas tým, že sa budem hrať na urazeného alebo ofučaného. Jedného dňa by som mohol ľutovať, že som si nevážil ten čas, ktorý som mohol tráviť so svojou manželkou. Omnoho viac si dávam na veciach záležať a&nbsp;chcem budovať našu budúcnosť. Plánujem a&nbsp;myslím na to, čo urobiť lepšie, aby sme sa mali fajn aj o&nbsp;niekoľko rokov,“ vyznáva sa z&nbsp;pocitov stále pomerne čerstvý ženáč. 

Svoju blízku budúcnosť zatiaľ obaja vidia na Slovensku a&nbsp;je im tu dobre. No nebránia sa ani prípadnej zmene, obaja majú cestovanie v&nbsp;krvi a&nbsp;ktovie, kam ich nomádske kroky časom zavedú. „Obaja sa však zhodneme na tom, že je pre nás domov osoba, s&nbsp;ktorou žijeme, nie miesto, kde žijeme. Kým sme spolu, sme šťastní. Je jedno, či to je na Slovensku, v&nbsp;Afrike alebo na Marse.“

Africká LOVESTORY: Kysučan Aleš si musel manželku Raunu od rodiny vykúpiť. Tak káže tradícia!

Autor článku

Anna Onderková

Výber pre vás

Africká LOVESTORY: Kysučan Aleš si musel manželku Raunu od rodiny vykúpiť. Tak káže tradícia!

Autor článku

Anna Onderková

Súvisiace články

DOKONALÝ VZŤAH plný vášne? TIETO znamenia sú pre seba ako stvorené!

Kobielsky zverejnil SVADOBNÉ FOTKY: TAKTO vyzerali s manželkou pred 20 rokmi, nespoznáte ich!

EMMA Ballance: Ako využiť čas, ušetriť peniaze a získať zdravé telo? Máme pre vás SUPER TIPY!

POCISKOVÁ a Tůma si užívajú v EXOTIKE! Nela opäť predviedla DOKONALÉ TELO a AHA na Filipa...

MAREC bude ŠTASTNÝ mesiac, je označovaný za KARMICKÝ: Zažije niečo pekné aj vaše znamenie?

Výber pre vás