<h2>Krásny sen o šťastí</h2>
<p>Trpia ňou milióny žien na celom svete, paradoxne aj tie najkrajšie topmodelky, filmové hviezdy a najrozličnejšie missky. Podobne ako anorektičky majú poruchu vnímania vlastnej osoby a skreslene vnímajú svoje telo. Nestačia im komplimenty na ich adresu, lichôtky ani všeobecné uznanie. <strong>„Samy pred sebou strácajú hodnotu, nedokážu sa prijať také, aké sú. Majú zafixované, že sú škaredé, výzorom a ´nedostatkami´ sa dokážu zaoberať celé hodiny,“</strong> vysvetľuje psychiatrička Klaudia Stanislavová. Najhoršie je, že celý tento teror sa odohráva iba v ich vlastných hlavách. Akokoľvek by ste chceli, problém im nevyhovoríte, sú presvedčené o opaku. <strong>„Dysmorfofóbia je choroba podobne ako ako chrípka, infarkt, rakovina, alebo cukrovka. Dnešná doba prináša množstvo úžasných možností ako vyzdvihnúť prednosti a&nbsp;potlačiť nedostatky a&nbsp;zbaviť tak človeka komplexu. V&nbsp;žiadnom prípade však túto psychiatrickú diagnózu nemožno porovnávať so starostlivosťou o&nbsp;tvár alebo telo, ktorá je prirodzená a&nbsp;stará tak ako ľudstvo samo. Dve percentá ľudí, ktorí ňou trpia, nie je možné uspokojiť akýmkoľvek estetickým zákrokom, vidia totiž v&nbsp;zrkadle celkom inú osobu akou sami sú,“</strong> vysvetľuje dermatologička Alexandra Rozborilová z&nbsp;kliniky korektívnej dermatológie a laserovej medicíny Ethetic. Aj Miriam bola normálne dieťa, ani v&nbsp;puberte nemala problémy. Tie začali, až keď nastúpila do práce v&nbsp;kozmetickej firme, kde bol každý doslova posadnutý svojim výzorom. „<strong>Moje kolegyne niekoho neustále hodnotili, až som si časom začala pripadať ako ´šereda´. Prišiel prvý botox, vyplnenie vrások aj pier, potom foxy eyes, ktoré mi vyrobili mandľové oči. Zrazu ma ľudia nespoznávali a neustále sa ma pýtali, ako je možné, že tak dobre vyzerám. Cítila som sa ako nový človek,“</strong> pokračuje štyridsaťdvaročná Miriam, ktorá po čase nevedela bez skalpelu fungovať.</p>

<h2>Skalpel nelieči!</h2>
<p>„Vždy mi zákrok pomohol len na určitý čas. Potom prišla opäť pohnútka niečo vylepšiť,“ hovorí so smutným hlasom brunetka, ktorej by ste sotva uhádli vek. Situácia sa rapídne zhoršila nástupom mladej krásnej kolegyne. <strong>„Keď som uvidela, aká je prirodzene krásna, zrútila som sa. Manžel ma našiel plakať v&nbsp;kúpeľni na podlahe. Skončila som na psychiatrii.“</strong> Je škoda, že skôr ako za psychológom zájdu tieto ženy za plastickým chirurgom. Veria, že po operácii sa všetko zmení, no aj po zákroku sa opäť budú zaoberať nejakým nedostatkom, buď starým, alebo si nájdu nejaký nový. Tento vnútorný pocit nespokojnosti, sa však nedá odoperovať! „<strong>Nie je to o&nbsp;zákrokoch ale o volaní o&nbsp;pomoc, kedy sa choré vnútro snaží vonkajšou úpravou dať veci do poriadku. Touto formou to žiaľ nie je možné, preto by zákroky u&nbsp;takejto osoby nepriniesli očakávaný efekt. Bez odbornej pomoci psychiatra takýto človek zostane naďalej nespokojný,“</strong> hovorí skúsená dermatologička, ktorá sa počas svojej praxe stretla aj s&nbsp;takýmito prípadmi, a od zákroku ich odhovorila. Pocitmi nespokojnosti trpí aj dvadsaťdvaročná Jana. Je presvedčená, že má oči príliš blízko pri sebe a starosti jej robia aj nevýrazné lícne kosti. Deň čo deň si preto špeciálne tónuje mejkap, aby prekryla tento „obrovský“ nedostatok. To však nie je všetko, nepozdávajú sa jej ani silné stehná, tučný zadok a prevísajúce brucho. Hoci ju všetci presviedčajú, že vyzerá skvelo, nikomu neverí a všetok voľný čas a peniaze vráža do špeciálnych krémov, gélov či zázračných prístrojov v skrášľovacom centre. <strong>„Existuje skupina klientov, ktorí po prvej pozitívnej skúsenosti začínajú intenzívnejšie využívať výhody estetickej medicíny a&nbsp;strácajú mieru. To je však skôr otázka individuálneho vkusu, stále nie prejav choroby,“</strong> upozorňuje lekárka.</p>

<h2>Zrkadielko, zrkadielko…</h2>
<p><strong>„Celé dni som premýšľala, či sa mi z&nbsp;napichaných pier nevytráca kyselina alebo z&nbsp;čela botox. Bolo to ako nočná mora! Stále som visela na internete a sledovala dokonalé hviezdy a ženy na titulkách. Pripadala som si jako tá najnevydarenejšia osoba na svete. Bola som uzlík komplexov,“</strong> priznáva blondínka s&nbsp;dokonale vyžehleným čelom a&nbsp;nafúknutými perami, ktorá má najhoršie vďaka psycholiečbe už za sebou. „<strong>Mnohé ženy trpia pocitom menejcennosti, no nie všetky sa odvážia to priznať a trápia sa celý život. Veľakrát chorobu spustia posmešky spolužiakov v škole, inokedy za to môže impulz v práci alebo doma. Nasleduje opakované snaženie o&nbsp;vylepšenie vizáže, ktorou sa zamestnávajú celé dni, až to dospeje do štádia, kedy už o ničom inom ako o sebe&nbsp; nevedia rozmýšľať,“</strong> vysvetľuje psychiatrička Klaudia Stanislavová. Hoci je dysmorfofóbia typicky ženská diagnóza, ani muži proti nej nie sú imúnni. Liečba bigoretikov, ktorí si zdevastovali svoje telo nadmerným cvičením a otrávili organizmus anabolikami sa podobá liečbe narkomanov. Pohyb im nemôžete vziať, tak ako nemôžete vziať narkomanovi heroín. Všetko je v&nbsp;ich hlavách.</p>

<h2>Žarty bokom!</h2>
<p>Nevinná poznámka na ich adresu, a ženám so sklonom k&nbsp;dysmorfofóbii či prehnaným komplexom sa dokáže zo dňa na deň zrútit svet. Kým sa Petra nezoznámila s novým trénerom, bola úplne normálna. Veselá, spokojná s veľkosťou 38 a hlavne zdravá. <strong>„Túžba po mierach 90-60-90 ma takmer obrala o rozum,“ </strong>priznáva tridsaťpäťročná zdravotná sestra.<strong> „Všetko to začali vtipné poznámky na môj zadok, neskôr sa kritika stupňovala a ja som ju už nevedela uniesť. Vyriešila som to naozaj radikálne a naordinovala si tréning ako profesionálny športovec,“</strong> spomína. Cvičenie sa pre ňu stalo najdôležitejšou vecou na svete. „<strong>Prakticky som neoddychovala a naplánovala si tréningy, ktoré by boli veľa ja na koňa. Cvičila som, kým sa zo mňa nelial pot. Až potom som zo seba mala aký taký dobrý pocit. Aspoň na chvíľu.“</strong> Po pár mesiacoch z&nbsp;nej bola len kosť a koža a po roku driny sa jej organizmus dostal na pokraj kolapsu. Mala zničenú pleť, pery samý herpes a napriek kilám vitamínových doplnkov sa jej stav nezlepšoval. Verdikt lekára: nulová imunita a také oslabené srdce, že by už ďalšie cvičenie nemuselo vydržať! Internetové diskusie plné zúfaliek túžiacich po dokonalosti, stále pribúda a odborníci bijú na poplach. <strong>„Jedno je isté. Čím skôr tieto ženy navštívia odborníka, tým skôr môžu začať normálne žiť, bez neustáleho sledovania sa v&nbsp;zrkadle,"</strong> hovorí psychiatrička a pripomína, že ich je čoraz viac. Veď sa stačí pozrieť na sociálne siete.</p>
<p>&nbsp;</p>

Chcem byť dokonalá: Kedy to už preháňame so skrášľovacími zákrokmi?

Výber pre vás

Chcem byť dokonalá: Kedy to už preháňame so skrášľovacími zákrokmi?

Súvisiace články

Od 16-tich rokov si necháva zväčšovať pery: Dnes vyzerajú ako nechutné klobásky!

4 hviezdne ženy, ktoré vám dokážu, že kolagén je dôležitý v každom veku

Pleť v zime? Suchá pleť a popraskané pery nehrozia, ak dodržíte tieto BEAUTY rady

Krása podľa hviezd: Ako sa o seba starajú Levice, Panny, Vodnárky a ostatné znamenia?

Výber pre vás