Danka Vilhanová

Šesťdesiat. To je počet džínsov, ktoré sa vo svete predajú za sekundu. Áno, za jedinú sekundu. V skratke to znamená 50 miliónov ročne len v krajine, ako je napríklad módou posadnuté Francúzsko. Bodaj by nie, keď tento kultový kúsok, ktorý má v rodnom liste zapísanú naozaj bohatú minulosť, nosia všetci. Od detí cez študentky, manažérky a, áno, na obyčajné texasky prisahajú aj páni ministri či prezidenti. Pretože sú čosi ako naša druhá koža. A záchrana, keď nevieme, čo na seba. Úprimne, spočítali ste si niekedy ich počet vo vlastnej skrini? Však ich tam máte minimálne päť kusov, a to som ešte určite nezarátala tie, ktoré nosíte len na doma, prípadne sa do nich chystáte schudnúť, však mám pravdu? Na tom by nebolo nič zlé, pretože dobre padnúci model džínsov je skutočne must have každého šatníka, len keby nemali taký katastrofálny dosah na planétu. Na výrobu jediného kusa sa spotrebuje 10-tisíc litrov vody a k tomu treba prirátať tony chemických látok a farbív, ktoré končia v ovzduší aj v spodných vodách. A čo tá katastrofálna uhlíková stopa? Keďže naše milované rifle sa v drvivej väčšine šijú v ázijských krajinách, jeden jediný kus precestuje šialených 65-tisíc kilometrov, kým skončí v našej skrini. Tak čo, ešte stále máte chuť kúpiť si ďalšie slimky? „Módni dizajnéri aj výrobcovia si tento ekologický vplyv uvedomujú už roky, ale až teraz sa s tým konečne začína niečo robiť. Dokonca je to téma niekoľkých mesiacov, že si módne značky začínajú uvedomovať zodpovednosť k životnému prostrediu a prichádzajú s alternatívami, ako to zmeniť,“ vysvetľuje Pascaline Wilhelmová, riaditeľka módneho veľtrhu Premiére Vision, kde nakupujú látky a materiály všetky svetové značky.

Môže za to čoraz väčší tlak verejnosti, ktorej už nie je jedno, čo sa deje s našou planétou, a tak sa zákazníci začínajú čoraz viac pýtať. Odkiaľ sú texasky z novej kolekcie, kto ich šil a či sa pri nich nezašpinilo viac vody, ako je únosné. Preto sa dizajnéri snažia vymýšľať spôsoby, ako tradičnú výrobu džínsov nahradiť ekologickejším riešením. Napríklad Maje, francúzska značka, na ktorej fičia najmä tínedžeri, pred pár týždňami predstavila kapsulovú kolekciu First Stone z recyklovaného denimu. „Našťastie, dnes výrobné techniky a procesy vo vývoji tak pokročili, že rifľovinu vytvárajú oveľa šetrnejšie ako kedysi. Spotrebuje sa pri tom oveľa menej vody aj chemikálií, ktoré sa používajú pri farbení bavlny,“ vysvetľuje Judith Milgram, kreatívna riaditeľka značky Maje. U nich to robia tak, že látku nepláchajú vo vode, ale používajú na to ozón, ktorý pomáha aj pri farbení indigom. Tento plyn sa potom mení na vzduch, takže sa stáva biologicky ľahko odbúrateľným a pri výrobe sa tým ušetrí až 95 percent vody, 50 percent farbív a chemických produktov.&nbsp;

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane.</strong>

Ak je reč o džínsoch, nepotrebujeme červený diplom z biochémie, aby sme vedeli, že sa šijú najmä z bavlny a elastanu. Tieto prvotné materiály sú nielen ľahko dostupné, ale aj sa v prírode ľahko rozkladajú a dajú sa znovu zrecyklovať. Pri výrobe texasiek sa dá použiť aj špeciálny polyamidový materiál, ktorý má základ v ricínovom oleji, a teda patrí tiež k tým, ktoré sa v prírode rozložia rýchlejšie. No netreba zabúdať ani na špeciálne farbivá, ktoré spotrebujú oveľa menej vody, na ich výrobu sú odborníci najmä v Japonsku. Všetci síce vieme, že organická bavlna má veľmi zlé renomé, lebo jej pestovanie si vyžaduje hektolitre vody, napriek tomu jej spotrebuje až o 50 percent menej ako bavlna klasická, a preto treba dať palec hore každej iniciatíve, ktorou sa značky snažia znížiť dopad výroby na planétu. A hoci to tak možno nevyzerá, aj mnohé zahraničné fabriky v Ázii už prichádzajú s novými nápadmi a vstupujú si do svedomia. „Prvými lastovičkami sú malé rodinné firmy v Bangladéši, ktoré síce šijú oblečenie pre svetové módne reťazce, ale začínajú si uvedomovať dôležitosť ekologického správania pri výrobe,“ naznačuje istú dávku optimizmu Pascaline Wilhelmová.&nbsp;

Aj švédsky módny gigant H&amp;M, ktorý je kráľom fast fashion, už roky investuje miliardy dolárov nielen do výskumu, ale aj do šetrnejšieho spôsobu výroby oblečenia. Preto využíva do svojich kolekcií najmä biobavlnu, ktorá pochádza z recyklovaných zásob a môže sa pýšiť nálepkou ekologickej iniciatívy Better Coton. Značka má aj ďalší odvážny cieľ. Do niekoľkých rokov chce využívať až sto percent takýchto materiálov, pretože zatiaľ je iba na cifre 95 percent, čo je ďalší dôkaz, že ani takému módnemu kolosu ekologické problémy sveta nie sú ukradnuté. Podobne uvažuje módny reťazec Lindex, ktorý už pred šiestimi rokmi naštartoval cestu k šetrnejšej výrobe denimu a dnes na ňu používa recyklovanú bavlnu, recyklovaný polyester a špeciálne indigové farbivo, ktoré životnému prostrediu aj ľuďom škodia oveľa menej než tie bežné. „Lindex stále skúma, ako by mohol zákazníkom ponúknuť denim s čo najmenším dosahom na planétu. Preto už niekoľko sezón ponúka džínsy v štýle Even Better Denim, čo je iniciatíva, ktorá sa usiluje o udržateľnú výrobu. Kým napríklad obyčajné vypratie jedného páru džínsov pri bežnom spôsobe si vyžaduje okolo 50 až 70 litrov vody, Lindex to dnes dokáže iba s jedinou fľašou vody, čiže s dvoma litrami,“ vysvetľuje Anna-Karin Dahlberg, manažérka pre udržateľnosť. A darí sa jej to, pretože značka dnes pri výrobe denimových kúskov spotrebuje o 85 percent menej vody, o 70 percent menej energie a dokonca sa verejne zaviazala, že do roku 2025 chce šiť nové kolekcie iba z udržateľnej alebo recyklovanej bavlny.

Vo Francúzsku zašli ekologickí nadšenci ešte o kúsok ďalej, pretože tam ako huby po daždi vznikajú malé manufaktúry, ktoré sa špecializujú práve na „zelené“ džínsy. To je prípad značky 1083, ktorú jej zakladateľ spustil pred siedmimi rokmi. „Džínsy sú najpopulárnejším kusom oblečenia na svete, a tak som si uvedomil, že to musí byť pre planétu obrovská záťaž,“ vysvetľuje Thomas Huriez dôvody, pre ktoré sa pustil do tohto zelenšieho biznisu. Na to, aby vytvoril prvú kolekciu, zorganizoval v krajine kampaň, v ktorej hľadal ekologicky zmýšľajúcich sponzorov, a každú fázu výrobného procesu džínsov zverejňoval na sociálnych sieťach. „Výroba džínsov má osem rôznych etáp. Začína sa to pestovaním bavlny, potom príde na rad jej pradenie, farbenie, tkanie, dokončovacie práce, strihanie, samotné šitie a posledné pranie. Zákazníkom ochotne ukazujeme každú časť tohto procesu. Bohužiaľ, v západnej Európe sa bavlna nepestuje, ale aspoň hľadáme najekologickejšie zdroje. Okrem toho, že používame udržateľnú a biobavlnu, snažíme sa čo najviac využívať nosené modely džínsov. Posledné pranie sa u nás nerobí vo vode, ale laserom, ktorý využíva obnoviteľnú energiu zo solárnych panelov,“ pokračuje nadšenec, ktorý v blízkosti svojich dielní na juhozápade Francúzska založil školu džínsov. V nej sa učia budúce krajčírky aj mladí dizajnéri, ktorým téma udržateľnej módy nie je ukradnutá. Zdá sa, že ľady sa pohli aj vo svete luxusnejších značiek, veď len nedávno trebárs Stella Mc Cartney ohlásila spoluprácu s talianskou spoločnosťou Candiani. Tá patrí k najväčším výrobcom denimu v Európe, veď z jej dielní ročne odíde 30 miliónov metrov rifľoviny, ktoré zásobujú celú Európu aj USA.

Pýši sa aj nálepkou najekologickejší výrobca Talianska, pretože pri výrobe minie o tridsať percent menej energií, o sedemdesiat percent menej farbív a za posledné roky znížila na polovicu aj spotrebu vody. A čo má teda Candiani Denim spoločné so Stellou McCartney? Špeciálnu kolekciu, ktorá vznikla z denimu z organických priadzí na báze rastlín obalených prírodných kaučukom. „Dnes, keď je planéta doslova zahltená skládkami s&nbsp; použitým oblečením, je našou povinnosťou hľadať možnosti recyklácie, kompostovania a nachádzať obnoviteľné zdroje. Denim by mal na čele tejto revolúcie viať ako modrá vlajka. Preto som poctený, že s nami začala spolupracovať Stella McCartney, aspoň sme sa vďaka nej mohli podeliť so svetom o naše technologické inovácie. Pretože bez nich to už v módnom biznise nepôjde,“ tvrdí Alberto Candiani, šéf denimového rodinného klanu.

Dokonca aj exkluzívny dom Givenchy na sezónu jar/leto 2020 predstavil špeciálne modely šiat aj nohavíc ušité z použitých vintage texasiek, čo znie tiež optimisticky. Vyzerá to skoro ako dymový signál, že luxusným značkám nie je budúcnosť planéty ukradnutá, no aj tak je pred nami ešte poriadny kus cesty. Neviem ako vy, ale ja na to skúsim nezabudnúť. Špeciálne v tej chvíli, keď sa ma moje nákupné ja bude chcieť presvedčiť, že súrne potrebujem ďalší pár džínsov.

Green vlna v módnom biznise silnie: Na scéne sú zelené rifle!

Výber pre vás