Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Kristína stavila na Swarovského krištáliky

Už ako dieťa rada kreslila, obklopovala sa krásnymi vecami, ťahalo ju to k umeniu a móde. A keďže mama a babka ju naučili šiť, vyšívať, háčkovať, dokonca aj paličkovať, s ručnými prácami doslova vyrastala. Lenže keď skončila vysokú školu, ktorá s umením nemala nič spoločné, zamestnala sa v malej marketingovej firme a koníčky išli bokom. Až raz… „Milujem slnko, leto, cestovanie a vždy som mala problém s tým, kde si kúpiť plavky. Nemám úplne konfekčnú veľkosť, ani dizajn sa mi v obchodoch až tak nepáčil. Keď som zistila, že v zahraničí stále vládne trend háčkovaných plaviek, jedny som si sama vyrobila. Prišla som na to, že to má veľa výhod. Že si môžem sama vybrať farbu, strih a vytvoriť si model presne podľa svojich predstáv.“ A keď podobné háčkované modely od nej chcela sestra aj kamarátky, zistila, že prišiel čas vytvoriť si vlastnú značku. Aj preto dnes môže hrdo povedať: Volám sa Kristína Tučeková a som Lacrostine. „Vedela som, že chcem niečo špeciálne a originálne, udržateľné a nadčasové, tak som si začala vytvárať vlastný dizajn aj vlastné postupy. K modelom som postupne pridávala perly a neskôr Swarovského krištáliky, ktoré sa stali ich poznávacím znamením. Každý model vytváram ručne a niekedy mi trvá aj niekoľko dní, kým dostane finálnu podobu. Ale Lacrostine je slow fashion a chcem, aby moje kúsky boli nadčasové a vydržali niekoľko sezón. O to viac, že háčkovaná čipka je tak trochu bohémska, ale najmä nestarnúca,“ vysvetľuje majiteľka značky, ktorú vytvára tak, aby zostala jedinečná a exkluzívna. Aby si jej zákazníčky mohli povedať, že majú na sebe originálny kúsok.

Ako to vyzerá, keď Kristína tvorí? „Najčastejšie ma inšpiruje príroda a kvety, takže na papier vždy skicujem stovky nápadov. Špeciálne si dávam záležať na výbere materiálu, ktorý si musí udržať dlhú životnosť, farbu, lesk aj pevnosť a po dlhom používaní by mal zostal bez žmolkov. Potom prichádza ručná práca, čiže čas skúšania a párania. Veľmi ma baví, keď vidím, ako pod mojimi rukami doslova z ničoho vznikne nositeľný kúsok. Teším sa, keď vidím, ako sa žena v mojich plavkách doslova rozžiari a stúpne jej sebavedomie.“ No aby to všetko nevyzeralo ideálne, ani jej začiatky neboli ľahké. Všetko si totiž robila sama. Logo, modely aj byrokratické papierovačky, ktorými sa nenechala odradiť. „Vždy som bola na seba prísna a na svoju značku som ešte prísnejšia, takže mi záleží aj na takom detaile ako dokonalé balenie. Vedela som, že ak chcem ponúkať luxusné modely, musí byť latka nastavená vysoko.“ Oplatilo sa, veď v jej háčkovaných efektných kúskoch sa predviedli aj finalistky českej súťaže Miss, onedlho sa začnú predávať vo Viedni a na spadnutie je spustenie e-shopu. „Mám stále veľa nápadov, takže si povolím menej voľného času a radšej pracujem. Občas idem do prírody a veľa plávam alebo cvičím, pretože plavky sú skvelou motiváciu, aby som v nich vyzerala dobre,“ smeje sa rodáčka zo Zvolena, ktorá síce v sebe nezaprie šopoholičku, no nepotrebuje každý nový výstrelok, skôr v móde rada experimentuje a kombinuje. „A taká je aj Lacrostine. Nepodlieha času, určuje si vlastné pravidlá a nebojí sa robiť veci inak. Po svojom.“

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane.</strong>

Žilinčanka Stanka Jaššová nikdy nechcela viesť vlastnú firmu ani sa živiť sama. Lenže keď ako vyštudovaná bankárka, ktorá má diplom z farmaceutického marketingu v Paríži, skúsila pracovať v týchto odboroch, vôbec jej to nesedelo. Zdalo sa jej, že tam nemôže prejaviť svoju kreatívnu dušu. „Vždy ma bavilo umenie, dizajn a odmalička ma fascinovali farby. Maľovanie som brala ako relax, dokonca som rozmýšľala, že by som sa mu mohla venovať viac. Ibaže lemonky všetko zmenili,“ hovorí o módnej značke, ktorá dostala meno po citrónoch. Vraj aby pripomínala niečo šťavnaté a letné. A prečo práve plavky? „Polovicu z roka žijem na Kanárskych ostrovoch, kde ich nosím naozaj často. Keď som začala vyrábať prvý kus, okamžite mi v hlave naskakovali ďalšie a ďalšie nápady, takže háčkovanie ma úplne pohltilo. Už sa to nedalo zastaviť a nová vášeň bola na svete,“ smeje sa a spomína, že jej začiatky neboli až také zložité. „Možno som mala naklonené hviezdy, možno som len vystihla správny čas, ale všetko išlo celkom hladko. Zapojila som do práce mamu, sestru, zopár&nbsp; kamošov s umeleckým cítením a pekne sa to rozbehlo.

Určite aj vďaka sociálnym sieťam, pretože lemonky si obľúbilo veľa známych tvárí,“ vysvetľuje fungovanie rodinného biznisu. Ten klape napriek tomu, že Stanka aj s priateľom sú často na cestách a pár mesiacov v roku žijú na ostrove Tenerife. „Dielňu však máme v Žiline, kde na všetko dohliada najmä moja mama. Bez nej by to nešlo, lebo vie šiť a jej rukami prejde každý kus, ktorý doladí ešte predtým, než sa pošle zákazníčke. Okrem nej a mojej švagrinej pre lemonky pracuje ešte niekoľko dievčat, no máme dobré vzťahy a to je pre každú firmu dôležité,“ pripomína „šéfka“, ktorá pracuje, aj keď má voľno. „Háčkovanie je môj koníček, takže vlastne tvorím a vymýšľam nové modely stále. Nie som však módna návrhárka, takže nápady neskicujem, len mi svetielkujú v hlave. Často sa mi stáva, že keď začnem háčkovať, konečný model je úplne iný, ako som si ho predstavovala na začiatku. Je to niečo podobné ako kreslenie, no ja pri tom používam háčik.“ Vytvoriť dvojdielne bikiny vraj trvá aj týždeň, pretože háčkovaný kúsok treba ešte podšiť, vystužiť, našiť logo či visačku a pekne zabaliť. A keďže narábanie háčikom dáva zabrať aj chrbtici, Stanka sa snaží pravidelne behať alebo cvičí vo fitku. Keď môže, vyráža na cesty, pretože to je pre ňu najlepšia inšpirácia. Ozaj a koľko plaviek značky Lemons Crochet Factory má v šatníku? „Plnú skriňu, môj priateľ by o tom vedel rozprávať. No väčšinou sú to nepredajné prototypy, podľa ktorých vyrábame ďalšie modely. Lemonky nie sú typické funkčné plavky, sú krásne a ak žena chce skákať do mora zo skál alebo s deťmi behať po akvaparku, asi si vyberie pohodlnejší model. Ale ja si potrpím na kvalitné materiály, takže naše kúsky sú naozaj odolné, neroztiahnu sa a dobre znášajú morskú aj chlórovanú vodu.“ Dnes ich hrdo nosí trebárs modelka Miška Kocianová, Karolína Chomisteková či moderátorky Saša Orviská alebo Diana Hágerová, futbalista Marek Hamšík svojej manželke dokonca kúpil tri druhy lemoniek. Bodaj by nie, keď sú veselé, farebné a len čo si ich oblečiete, fungujú ako nabíjačka dobrej nálady. Možno aj preto má Stanka so svojou značkou veľké plány a začalo sa jej dariť aj na španielskom trhu. Lebo keď niečo robíte s vášňou, nemôže to dopadnúť inak, iba úspechom.

Nelu Slovákovú módny biznis nikdy špeciálne nelákal, ako dieťa chcela byť letuškou, ale nakoniec študovala na obchodnej akadémii. Potom sa prihlásila do reality šou Hotel Paradise a keď sa súťaž skončila, sama netušila, čo bude ďalej. „Ešte pred reality šou som pracovala v hostesingovej brandži, zaisťovala som do klubov hostesky, takže peniaze mi nechýbali. Nasledujúce leto som za dievčatami odišla na Malorku, kde si každé prázdniny zarábali tancovaním v nočných kluboch, a ja som to tiež brala ako super brigádu. Krásne tanečné kostýmy im šila miestna krajčírka a mne napadlo, že si u nej dám ušiť plavky. Keď som si po ne prišla, padla mi sánka a keď ich na mne videli kamarátky, okamžite chceli také isté. A tak na Malorke vznikol nápad na Neonky. Na moju značku plaviek,“ spomína na časy spred piatich rokov, keď ešte netušila, koľko energie a času ju to bude stáť. „Každý dnes vidí len pozlátku alebo peniaze, ale ja som sa v móde nikdy predtým nepohybovala, takže ma čakala poriadne dlhá cesta. Vtedy som si nevedela predstaviť, čo za výrobou jedného kúsku plaviek stojí. Na začiatku sme museli vyrobiť strihy, podľa ktorých dnes krajčírky šijú. To bolo asi najťažšie. Všetko do detailov doladiť, prekresliť, nastaviť rôzne veľkosti. Každý kus plaviek potrebuje špeciálne nite, chemlóny, gumičky, podšívky či visačky. Keď som potom zistila, že gumička sa vplyvom chlóru či soli po niekoľkých kúpaniach začne vlniť, že látky nie sú také kvalitné, ako si predstavujem, zase som bola na začiatku a mohla všetko robiť odznova. Našťastie, po tých rokoch je už výroba perfektne nastavená a šitie beží, ako má,“ hovorí o „svojich“ plavkách, ktoré sa šijú zásadne v českých dielňach.

„Neonky sa dobre rozbehli aj vďaka reality šou Hotel Paradise a vďaka tomu, že meno Nela Slováková veľa dievčat poznalo. Asi im robím dobrú reklamu. Na začiatku som dostávala stovky objednávok, dnes mesačne predáme niekoľko tisíc kusov. Je to neskutočné, neuveriteľné a robí ma to šťastnou,“ teší sa pekná blondínka, ktorá na začiatku svojej podnikateľskej cesty najskôr „úradovala“ vo vlastnom byte. Postupne si prenajala kanceláriu, potom sklad a dnes má okrem e-shopu kamenný obchodík v Brne, svoju Neonkáreň. To preto, aby si zákazníčky mohli plavky prísť aj vyskúšať. „S predajom, balením či komunikáciou mi pomáha sesternica, ale inak všetko riešim sama. Pracujem aj vtedy, keď som na dovolenke. Stále mi zvoní telefón, cezo mňa prechádzajú všetky platby, robím objednávky, dovoz látok či materiálu a kopu ďalších detailov. Ale nevadí mi to, lebo Neonky beriem ako svoje dieťa, na ktoré som veľmi pyšná. Pozor, nie je v tom žiadna namyslenosť, len viem pochváliť samu seba, lebo za mojou značkou je naozaj veľa práce.“ Neline plavky si najčastejšie objednávajú dievčatá z Česka a zo Slovenska, ale bežne ich posiela do Rakúska, Nemecka či Spojeného kráľovstva, do Ameriky aj do Austrálie. „Aj ja sama mám veľkú zásuvku svojich modelov. Už niekoľko rokov som iné plavky na sebe ani nemala, pretože Neonky naozaj pristanú každej. Nešijeme ich len pre štíhle postavy, dobre v nich vyzerajú aj dievčatá s krivkami, dokonca aj plnšie slečny,“ presviedča temperamentná rodáčka z Brna, ktorá má k Slovensku veľmi blízko. Randí totiž so slovenským hokejistom Lukášom Kozákom. „Milujem cestovanie, nákupy, kino a najmä neskutočnú pohodu, ktorú si s Lukášom užívame vždy, keď nám to čas dovolí. Ak ma niekedy život zavedie do Bratislavy, určite tam malú Neonkáreň otvorím.“

3 úspešné Slovenky, ktoré milujú svoj džob: Ich biznis sú palvky!

Výber pre vás