Veľmi jednoducho. Oni dvaja tie kabelky vyrábajú. Bastien má vo&nbsp;vrecku diplom z&nbsp;medzinárodných vzťahov a&nbsp;posledné dva roky školy si odkrúcal v&nbsp;Bratislave, Veronika je vyštudovaná učiteľka výtvarnej výchovy. A predsa sa každý deň zatvoria do&nbsp;svojej dielne, hodia na&nbsp;seba pracovnú zásteru a&nbsp;potom si medzi sebou už len vymieňajú šidlá, ihly, nožnice či kladivká, aby im pod rukami mohli vyrastať luxusné kožené poklady. A sú naozaj krásne. Keď vchádzam do&nbsp;ich malého ateliéru, už pri vstupe na&nbsp;mňa žmurká jedna kabelka krajšia ako druhá. Všetky sú dokonale vypracované a&nbsp;svieti na&nbsp;nich nenápadné logo Verbua.

„To je skratka môjho mena a&nbsp;Bastienovho priezviska,“ vysvetľuje Veronika, ktorá sa do&nbsp;šitia kabeliek pustila len vďaka svojmu budúcemu manželovi. Ten prišiel na&nbsp;Slovensko pred siedmimi rokmi ako študent, býval na&nbsp;vysokoškolskom internáte a&nbsp;tam po pár mesiacoch spoznal svoju lásku. „Už o&nbsp;rok sme spolu chodili a&nbsp;keď som skončil školu, chcel som zostať v&nbsp;Bratislave. Áno, kvôli Nike,“ hovorí krásnou čistou slovenčinou mladý Francúz, ktorý si po promócii našiel džob v&nbsp;medzinárodnej firme. Veľmi ho to tam nebavilo, ale možno by tam pracoval dodnes, keby…

Keby mu jeho otec Thierry Boisanfray neoznámil, že chce odísť do&nbsp;dôchodku. Ako remeselník dlhé roky viedol v&nbsp;normanskom mestečku Saint-Arnoult svoju dielňu Au Sellier, čiže U sedlára, kde vlastnoručne vyrábal <a href="https://www.kabelkynet.sk/kozene-kabelky/" target="_blank" rel="noopener">kožené kabelky</a>, aktovky, opasky a&nbsp;peňaženky. Tradíciu umeleckého brašnárstva si v&nbsp;tejto krajine veľmi vážia a&nbsp;remeselníkov tu považujú za skutočných majstrov. Aj preto, že mnohé francúzske dámy si radšej priplatia za šik kabelku ušitú na&nbsp;mieru, než za model z&nbsp;bežného obchodu.

„Už ako chlapec som sa motal u&nbsp;otca v&nbsp;ateliéri a&nbsp;v desiatich rokoch som vyrobil prvú koženú peňaženku. Lenže počas štúdia som domov chodil iba na&nbsp;prázdniny. Ale keď otec povedal, že ide do&nbsp;dôchodku, chvíľu sme nad tým s&nbsp;Veronikou rozmýšľali. A padlo rozhodnutie, že preberieme jeho dielňu.“ Tak si dvojica zbalila kufre a&nbsp;odišla na&nbsp;polročnú stáž do&nbsp;otcovho ateliéru. Presne ako tovariši, ktorí sa kedysi učili remeslu u&nbsp;majstra, aj z&nbsp;vyštudovanej učiteľky a&nbsp;magistra sa postupne stali profíci v&nbsp;brašnárskej brandži.

A ako je to dnes? Šikovná dvojica dielňu z&nbsp;francúzskej Normandie presťahovala do&nbsp;bratislavskej Cvernovky. Všetky tie kliešte, špeciálne ihly, šidlá, nitovacie mašinky a, áno, aj ťažké vyše storočné stroje a&nbsp;lisy, bez ktorých sa ateliér brašnárskeho remeselníka nezaobíde. Vlastný ateliér Verbua otvorili pred dvomi rokmi a&nbsp;priznávajú, že začiatky neboli jednoduché. „Našťastie, mali sme niečo ušetrené a&nbsp;vedeli sme, že bude chvíľu trvať, kým sa nám podnikanie rozbehne,“ pokračuje Veronika a&nbsp;vysvetľuje, že najradšej majú klientov, ktorí si k nim kabelku či tašku prídu kúpiť osobne.

Chcú, aby si každý zákazník mohol vybrať farbu, kvalitu kože, zapínanie, jednoducho každý detail, ktorý z&nbsp;kabelky, peňaženky či puzdra na&nbsp;mobil robí luxusný kúsok šitý na&nbsp;mieru. Ale za takúto kvalitu a&nbsp;luxus si treba priplatiť. „Áno, často počúvam, že máme privysoké ceny, pretože niektoré kabelky stoja aj päťsto eur. Na začiatku som dokonca Bastiena nútila vyrábať jednoduchšie modely, aby sme ich mohli predávať lacnejšie, ale to sa nedá, ak chceme, aby naša značka zostala jedinečná. Ide o&nbsp;to, že každý kúsok vyrábame ručne v&nbsp;našom ateliéri a&nbsp;používame len najkvalitnejšiu kožu dovezenú z&nbsp;Francúzska,“ hovorí usmiata tmavovláska, zatiaľ čo jej budúci manžel pomocou šidla milimeter po milimetri zošíva červenú kožu na&nbsp;modeli, ktorý sa už začína podobať na&nbsp;kabelku.

Už na&nbsp;prvý pohľad je to poriadna piplačka, ktorá trvá dlhé hodiny, a&nbsp;to som ešte nevidela, ako sa každý kúsok kože musí rezať, lisovať alebo stenčovať. Ozaj, vedeli ste, že aj obyčajná peňaženka sa vyrába zo&nbsp;šiestich vrstiev kože, ktoré musia byť tenučké ako papier?

Ale kto by si myslel, že Veronika má v&nbsp;skrini zásoby luxusných modelov, bude sklamaný. Aj u&nbsp;nej platí porekadlo o&nbsp;kováčovej kobyle, ktorá chodí bosá, pretože má iba tri kabelky. „Dve mi daroval môj budúci svokor, tretiu som si vyrobila sama. Na to, aby som si ušila ďalšie, nemám čas.“ Pretože zákazníci ich už začínajú objavovať. Dvere malého ateliéru sú otvorené pre&nbsp;každého a&nbsp;kto sem vojde, Aj u&nbsp;mňa platí porekadlo o&nbsp;kováčovej kobyle, ktorá chodí bosá, pretože sama mám iba tri kabelky. zostane prekvapený, aké exkluzívne kúsky odtiaľto vychádzajú.

A čo ponorková choroba? U dvojíc, ktoré sú spolu 24/7, by to nebolo nič výnimočné, oni si však zatiaľ nejdú na&nbsp;nervy.“ „Asi preto, že my dvaja si rozumieme,“ vysvetľuje Bastien a&nbsp;jeho nežná polovička súhlasne prikyvuje. „Ponorkovou chorobou sme si prešli, ale zvládli sme to. Občas sa aj pohádame, takí dokonalí nie sme,“ tvrdí Veronika, ktorá si ho za budúceho manžela vybrala veľmi rýchlo.

Už pár mesiacov po tom, ako sa spoznali, vraj vedela, že on je ten pravý. Dátum svadby už majú naplánovaný, v&nbsp;máji budúceho roka z&nbsp;nich budú manželia. „Bastien nie je celkom typický Francúz. Veľa cestoval po svete, má otvorenú myseľ a&nbsp;vôbec mu neprekážalo, že bude žiť na&nbsp;malom Slovensku. Hovorila som mu, že ak sa chce vrátiť domov, pôjdem s&nbsp;ním, ale potešilo ma, keď sme zostali v&nbsp;Bratislave. Aj po slovensky sa naučil oveľa rýchlejšie ako ja po francúzsky. A to chodím do&nbsp;jazykovej školy a&nbsp;po večeroch si ešte robím domáce úlohy.“

A kto je šéfom v&nbsp;ich ateliéri? „Tu sme rovnocenní partneri a&nbsp;necítim sa ako jeho učeň. Ak niečo neviem, poradím sa s&nbsp;ním, ale každý z&nbsp;nás zvládne vyrobiť kabelku od&nbsp;prvého strihania až po posledné brúsenie. Iba ručné šitie nechávam na&nbsp;neho, v&nbsp;tom je Bastien frajer. Len mu občas musím pripomínať, aby sa viac usmieval. Niekedy je taký zachmúrený, až sa bojím, že nám odplaší zákazníkov,“ tvrdí budúca pani Boisanfrayová, ktorá už ručne šité a&nbsp;do detailov prepracované kabelky s&nbsp;nenápadným logom Verbua posielala aj do&nbsp;Nemecka, Holandska či do&nbsp;Francúzska aj Švajčiarska. Bodaj by nie, keď sú všetky vyrobené z&nbsp;lásky.

Love story s kabelkou: Veroniku a Bastiena spojila ich veľká vášeň

Výber pre vás