Iba v európskom epicentre nákazy Taliansku sa mesačne odhadom spotrebuje asi 1,5 miliardy jednorazových ochranných pomôcok, z ktorých časť skončí v prírode. Environmentalisti opäť bijú na poplach.

OSN odhaduje, že každoročne sa vyhodí do mora 13 miliónov ton plastov, pričom polovica z nich je určená na jedno použitie. V marci 2019 sa Európsky parlament v snahe o zníženie miery znečistenia morí dohodol na podrobnostiach o zákaze jednorazových plastov. Nariadenia sa týkali napríklad plastových príborov a riadov, igelitových tašiek, vatových tyčiniek, slamiek či miešadiel, s ktorými by sme sa mali rozlúčiť do roku 2021. Do roku 2029 malo byť 90 % plastových fliaš vyzbieraných prostredníctvom automatov a zberní. Pandémia COVID-19 však negatívne zasiahla aj do boja o čistejšie životné prostredie.

Aj dovoz jedla zvýšil spotrebu plastov

Situáciu s plastovým odpadom radikálne zhoršil dramatický nárast používania osobných ochranných prostriedkov z gumy a plastov, predovšetkým zdravotníckych rukavíc a ochranných rúšok. Najekologickejším riešením sú latexové rukavice, vyrobené z prírodného materiálu a teda biologicky odbúrateľné. S nitrilovými a vinylovými rukavicami zo syntetických polymérov si už príroda sama tak rýchlo neporadí.

Najdôležitejším materiálom na výrobu chirurgických rúšok je polypropylén, ktorý sa tiež využíva na výrobu ochranných odevov pre zdravotníkov. Viacvrstvové rúška či ochranné odevy bývajú vyrobené z viacerých rôznych materiálov, čo sťažuje ich recykláciu. Zo syntetických materiálov je aj množstvo ďalších jednorazových predmetov používaných v zdravotníctve, ktorých spotreba počas pandémie prudko vzrástla. Za všetky spomeňme striekačky, katétre či vrecká na krv.

K zvýšenej spotrebe plastu prispel aj zvýšený záujem o dovoz jedla a nakupovanie jedla so sebou, čo znamená viac použitých jednorazových obalov z polystyrénu a tiež plastových tašiek, v ktorých kuriéri jedlo odovzdávajú. Nemožno zabudnúť ani na dezinfekčné prostriedky v baleniach rôznych veľkostí od vreckových až po niekoľko litrové.
Jeden príklad za všetky – v Taliansku sa odhadom spotrebuje asi miliarda rúšok a pol miliardy jednorazových rukavíc mesačne. Ak by iba 1 % rúšok skončilo v prírode, je to viac než 10 miliónov kusov, ktoré za mesiac znečistia životné prostredie. Nehovoriac o tom, že vírus Sars-CoV-2 sa na ich povrchu môže držať aj niekoľko dní.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto.
Zdroj: shutterstock

Najväčším problémom sú jednorazové plasty

Krátko po prepuknutí koronavírusu obleteli svet fotky pláží s vyplavenými rúškami a zdravotníckymi rukavicami. Kým sa pozornosť sveta sústredila na šíriacu sa pandémiu, ochrana životného prostredia ustúpila ochrane ľudského zdravia. Environmentalisti naliehavo upozorňujú, že pandémia COVID-19 priniesla so sebou ďalšie obrovské znečistenie plastovým odpadom a ak sa okamžite nepodniknú zásadné kroky, koronavírus bude mať takto nepriamo ešte veľmi dlho negatívny vplyv na zdravie ľudí, zvierat aj na životné prostredie.

Úplne bez plastov žiť nedokážeme. Dlhodobým riešením je minimalizovanie používania jednorazových plastov. Jednou zo spoločností, ktoré aktívne bojujú proti ich nadprodukcii nielen počas pandémie koronavírusu je aj SodaStream. Spoločnosť plánuje do roku 2025 znížiť objem použitých plastových fliaš o takmer 67 miliárd kusov tým, že svoje sirupy začne baliť do jednoduchšie recyklovateľných kovových fliaš. Svetový líder v oblasti sýtenej vody odhaduje, že zároveň ušetrí aj okolo 200 miliónov jednorazových plastových fliaš tým, že každá fľaša SodaStream ušetrí niekoľko tisícok plastových fľašiek na jedno použitie. Izraelská spoločnosť takto v uplynulom roku ochránila životné prostredie pred odpadom z 5 miliárd jednorazových plastových fliaš. Pokiaľ aj vám záleží na životnom prostredí, používanie SodaStreamu je veľmi príjemný spôsob, ako nezaťažovať ekosystém ešte viac.