Je bežný pracovný deň. Cestuješ verejnou dopravou alebo jednoducho kráčaš cez mesto a vtom uvidíš niekoho v rovnakom outfite, aký práve máš na sebe ty. V podobnej situácii existujú len dva druhy reakcie. Buď sa potešíš tomu, že niekto iný má rovnaký vkus ako ty, alebo budeš mať pokazený celý zvyšok dňa z toho, že tvoj štýl nie je jedinečný. Teraz si skús predstaviť, že pracuješ ako módna návrhárka pre luxusnú značku. Navrhuješ jednu zo svojich kolekcií, na ktorej pracuješ niekoľko mesiacov, a týždeň po tom, čo sa tvoje diela dostali na prehliadkové móla, uvidíš vo výklade niektorého z fast fashion reťazcov kúsok, ktorý vyzerá takmer na chlp rovnako. Náhoda?

Natalia Vodianova (2002) vs. Rihanna (2017).
Natalia Vodianova (2002) vs. Rihanna (2017).
Archív

Samozrejme, dnes čerpáme všetci inšpirácie z podobných zdrojov a tí najlepší umelci v určitom zmysle slova rozmýšľajú podobným spôsobom, ale často máva podobná situácia oveľa jednoduchší dôvod. Tým dôvodom je kopírovanie. Kopíruje sa totiž všade. Doslova. Či už ide o tvoju rigoróznu prácu na vysokej škole, alebo len o outfit, ktorý si odkukala z Instagramu. Hranica medzi inšpiráciou a bezhlavým kopírovaním takmer neexistuje. Módni tvorcovia to majú zložité. Na rozdiel od grafických umelcov alebo hudobných skladateľov trvá v ich prípade patentovanie určitého strihu odevu aj niekoľko rokov a keďže za ten čas už by bola daná vec dávno out, v reálnom módnom svete sa patentovaním a autorskými právami na oblečenie nezaoberá takmer nikto.

Veľmi rýchla móda

Ak kopíruje, pardon, čerpá inšpiráciu malá značka od veľkého módneho gigantu, nikoho to netrápi. Ak sa však podobná situácia stane v opačnom garde, začínajúce značky si to všimnú veľmi rýchlo. Rovnako to je v prípade nezávislých umelcov, ktorí pridávajú svoje diela na Instagram a v mnohých prípadoch sa stali obeťami fast fashion gigantov. Tie totiž musia čerpať inšpiráciu zo všetkých možných zdrojov a často na to doplatia najmä podobní umelci, od ktorých bez opýtania čerpajú námety, napríklad aj značky ako Zara, H&M a podobne.

Vinylová taška Mango, 17,99 eur vs. plastová taška Celine, 410 eur.
Vinylová taška Mango, 17,99 eur vs. plastová taška Celine, 410 eur.
Archív

V posledných rokoch sme mohli byť svedkami desiatok podobných súdnych sporov, ktoré, bohužiaľ, väčšinou končia v neprospech mladých umelcov, pretože tí si nemôžu ani zďaleka dovoliť takých dobrých právnikov ako korporátne firmy. Čo sa však stane, ak módny gigant ako Zara kopíruje napr. značku Gucci? Nič. V tomto prípade sú totiž obidve firmy zmierené s tým, že jedna módu diktuje a druhá sa ju snaží sprístupniť strednej vrstve, ktorá by si aj tak pôvodné produkty za stovky alebo aj tisíce eur dovoliť nemohla.

Kožená taška Mango, 59,99 eur
Kožená taška Mango, 59,99 eur
Archív
Kožená taška Balenciaga Bazar Shopper, 1190 eur
Kožená taška Balenciaga Bazar Shopper, 1190 eur
Archív

Najhoršie je na tom Louis Vuitton

Ak by som ti položil otázku, koľko kabeliek Louis Vuitton si už v živote videla, odpoveď by bola určite aspoň 100. Ak by som sa ťa však spýtal, koľko z nich bolo originálnych, odpoveď by bola blízka nule. LV je totiž bez pochýb jednou z najkopírovanejších značiek na svete.

V prípade ich ikonického monogramu, ktorý sa používa už od roku 1896, má síce táto značka registrovaných hneď 15 osobitných ochranných známok, či už na celý vzor monogramu, alebo na jeho jednotlivé časti, no ani to im nezabezpečuje úplnú ochranu. Továrne na fejky totiž produkujú tisíce produktov každý deň a aj keď samotná značka investuje nemalé peniaze zo svojich ziskov na ochranu trhu pred ich prívalom, vždy sa nájde nejaký pouličný predajca, ktorý takúto napodobeninu ušije v garáži.

Kardashianky vs beauty priemysel

Rodina Kardashianok trávi pred kamerami a pred zrkadlom podstatnú časť svojho života, no ak by si patrila medzi jednu z ich sestier, pravdepodobne by si rovnaký čas trávila aj u právnika. Byť jednou z najbohatších a hlavne najpopulárnejších celebrít na svete totiž znamená, že sa musíš deň čo deň vyrovnávať s desiatkami ľudí, ktorí sa budú chcieť priživiť na tvojom mene. V niektorých prípadoch to však môže byť aj naopak a práve preto sa už Kim aj Kylie dostali pre svoje beauty línie do nejedného problému.

Kardashians
Kardashians
profimedia

V prípade Kim je aktuálne pred súdom obžaloba za údajné kopírovanie loga dánskej mejkapartistky Kirsten Kjaer Weis. Tá si totiž ešte v roku 2010 dala vytvoriť ochrannú známku na svoje beauty produkty pod značkou KW (Kjaer Weis) a s príchodom značky KKW (Kim Kardashian West) žaluje Kim hneď z dvoch dôvodov. V prvom rade ide o fakt, že zákazníci by si mohli pomýliť produkty KW s produktmi KKW (čo je však pri popularite Kim takmer nemožné). V druhom rade Kjaer Weis žaluje Kim za to, že s príchodom KKW vyzerá jej oveľa staršia značka kozmetiky ako kopírka, čo je naozaj pravda. Právoplatne rozhodnúť však môže len súd a na jeho mieste by asi v takomto spore nechcel byť nikto.

Sara Pope Temptation Neon
Sara Pope Temptation Neon
Archív

Kylie, respektíve jej firma Kylie Cosmetics, je na trhu už tri roky ale súdne spory sa na ňu začali hrnúť len nedávno. Ako
prvá sa s ňou začala súdiť umelkyňa Sara Pope, ktorá sa dožadovala autorského práva na jedno zo svojich diel menom Temptation Neon. To sa totiž až príliš podobalo na vizuál z ukážky reality šou Kylie Jenner, ktorý odvysielali v máji roku 2017. Sara Pope síce v tom čase nemala registrované svoje autorské dielo, no keďže podobnosť bola naozaj zrejmá, obidve strany sa dohodli na mimosúdnom vyrovnaní a spor bol ukončený.

Kylie Jenner
Kylie Jenner
Archív

O niečo zložitejšie je to v prípade aktuálnej obžaloby, ktorú vzniesla beauty firma Sheree Cosmetics proti Kylie v októbri
2018. Predmetom sporu je slogan firmy Sheree „Born To Sparkle“, ktorý sa zhoduje s názvom jedného z odtieňov tekutej maskary Kylie Cosmetics, a taktiež balenie palety očných tieňov Sheree, ktoré sa podobá na balenie palety od Kylie. Tento súdny spor zatiaľ nebol rozhodnutý, no vyzerá to tak, že firma Sheree ťahá za kratší koniec. Ich slogan sa
totiž v podaní Kylie nevyužil ako slogan. Ich zhoda je teda bezpredmetná. V prípade balenia palety očných tieňov ide
rovnako o veľmi slabú podobu, ktorá však nemusela byť úplne náhodná.

Rihanna vs Forever 21

Od debutu kolekcie Fenty z roku 2014 sa musela značka Puma vyrovnať s dvomi problémami. Prvým bol pochopiteľný
príval fejkového tovaru, ktorý sa šíril najmä z Rihanninho rodného Barbadosu, no jednoduchými právnymi krokmi ho dokázali zastaviť. Ak totiž kopírujete logo známej firmy na vlastný produkt, verdikt je vo väčšine prípadov jasný.
Druhý problém je však o niečo zložitejší a opäť zasahuje do spomínanej témy fast fashion predajcov. Luxusné značky
sa síce do boja proti nim pustia zriedka, no v prípade celebrít a športových značiek sú obžaloby na dennom poriadku.

Puma x Fenty
Puma x Fenty
Archív

Doposiaľ najväčší a zároveň najkomplikovanejší súdny spor ťahá Fenty voči firme Forever 21. Tá totiž opakovane
uviedla do predaja produkty, ktoré na prvý pohľad evokovali práve Rihanninu novú kolekciu a značka Puma žiadala
ich stiahnutie z predaja. Vtom sa firma Forever 21 ponorila do celého sporu o niečo hlbšie a začala tvrdiť, že dizajny,
ktoré považuje Rihanna za vlastné, už existovali dávno pred uverejnením jej kolekcie, a teda nie sú jej vlastníctvom.

Forever 21
Forever 21
Archív

Na základe tohto tvrdenia spochybnila firma Forever 21 aj autorské práva na niektoré z dizajnov topánok Fenty, pretože
už existovali v podobnej forme aj u iných značiek. Tak stačilo minimálne pozmeniť ich dizajn, napríklad zmenšiť výšku podrážky o pár milimetrov, a výsledná podobnosť by bola náhodná. Súdny spor sa takmer po dvoch rokoch ukončil výhrou fast fashion predajcu. Puma, respektíve Fenty Corp. a samotná Rihanna tak môžu teraz čeliť obvineniu za diskreditáciu firmy Forever 21.