Všetko sa začalo, keď v šestnástich presvedčila rodičov, aby ju pustili do sveta. Pustili, a tak sa Marieta z malej Novej Bane ocitla vo veľkej Amerike. Ibaže pobyt v štáte Delaware nevypálil tak, ako dúfala. „Bola som pod veľkým tlakom, nehovorila som dobre po anglicky, stále som bola chorá a aj moja host mother, čiže náhradná matka z hosťovskej rodiny, mala psychické problémy. Potom ma preložili do novej rodiny vo Virgínii. Skončila som v malom meste, kde líšky dávali dobrú noc. Cítila som sa opustená a mala som pocit, že mi nikto nerozumie. Za ten rok som pribrala skoro tridsať kíl. Domov som sa vrátila zmätená a rodičom som povedala, že do Ameriky sa už nikdy viac nevrátim.“

Lenže pravidlo nikdy nehovor nikdy sa v jej prípade naplnilo do bodky. To už študovala právo na vysokej škole v Banskej Bystrici a rozhodla sa, že USA dá ešte jednu šancu. Vyrazila tam cez prázdniny na letný pobyt Work and Travel a zrazu bolo všetko iné.

„Sama som si mohla nájsť brigádu, slušne som zarobila a, čo bolo najlepšie, mohla som cestovať. S kamarátmi sme si urobili výlet zo San Diega k Veľkému kaňonu, prešli sme Las Vegas, San Francisco a celú Kaliforniu. A ja som zrazu mala pocit, že môžem lietať. Že sem patrím, lebo je tu všetko možné. Vtedy som sa do Ameriky tak zaľúbila, až sa mi odtiaľ nechcelo vrátiť. Tie možnosti a pocit slobody, ktoré mi ponúkala, ma presvedčili, že toto je to pravé miesto pre mňa. Veď mať dvadsať rokov, laptop kúpený za vlastné, vo vrecku štyritisíc dolárov za tri mesiace práce, to na Slovensku nebolo bežné.“

A tak Marieta odletela za veľkú mláku aj ďalšie leto, po roku opäť, až kým vysokú školu neskončila. A rozmýšľala, čo ďalej. „Vždy keď som sa na konci leta z Ameriky vracala na Slovensko, mala som pocit, že z domu odchádzam. A tak som si povedala, že tam začnem študovať. Najskôr angličtinu a potom právo. Diplom zo Slovenska by tam totiž nikoho nezaujímal,“ pokračuje Marieta, ktorá sa prihlásila na niekoľko amerických vysokých škôl. Snívala najmä o Northwesternskej univerzite v Chicagu a tajne dúfala, že to možno vyjde.

„Motyka vystrelila a mňa prijali. Musela som si na školné vziať veľkú pôžičku, ktorú stále nemám splatenú, ale keď sa spätne pozriem na toto rozhodnutie, nič neľutujem. Škola bola síce ťažká a dala mi poriadne zabrať, ale musela som to vydržať.“

S ďalším vysokoškolským diplomom v ruke sa mladá Slovenka odsťahovala do New Yorku, lebo dúfala, že vo veľkom meste si prácu nájde rýchlejšie. No nešlo to tak ľahko, ako si predstavovala. Bolo treba splácať pôžičku aj bývanie, ktoré je v New Yorku drahé, a bez stáleho príjmu to jednoducho nejde. Marieta si myslela, že keď skončí americkú univerzitu, bude za vodou, no to sa trošku sekla. „Asi rok som si nemohla nájsť prácu a medzitým som sa učila na advokátske skúšky Bar exam, bez ktorých by som žiadne slušné právnické miesto nedostala. Advokátske skúšky majú tri kolá, trvajú niekoľko dní, komisia pri nich zisťuje aj to, či ste niečo nespáchali, a celý proces trvá aj rok. Jasné, že mi to večné bifľovanie išlo na nervy, ale ak som sa raz rozhodla, že budem advokátkou, nemohla som sa na to vykašľať. Bolo treba zaťať zuby a zase len makať. Nad knihami som denne presedela aj štrnásť hodín.“ A keď ju konečne prijali do advokátskej komory, medzitým jej vypršali dočasné víza.

„Stále ma nikto nechcel zamestnať, a tak mi nezostávalo iné, len si založiť vlastnú firmu. Na to, aby som mohla v Amerike zostať, som potrebovala päť druhov víz a zistila som, ako v krajine funguje imigračné právo. A tomu sa dnes venujem. Moja firma Immigration- Biz pomáha ľuďom ako ja aj zahraničným podnikateľom, ktorí tu chcú založiť biznis alebo zlegalizovať svoj pobyt.“

Najťažšie vraj bolo začať. No a čo, že nemala žiadne skúsenosti? Všetko o marketingu, manažmente a biznise sa učila za pochodu, ale zistila, že keď si verí a myslí pozitívne, tak to klienti cítia a chcú s ňou spolupracovať. „Áno, urobila som veľa chýb, no posunuli ma ďalej. Ľudia dnes nekupujú servis, ale skôr osobnú skúsenosť, ktorú so mnou majú. Aj preto sa snažím byť sama sebou a s nikým nesúťažím. Klientom dávam viac ako len právnické služby a čím viac sa tak správam, tým viac sa mi darí,“ prezrádza svoje tajné know-how krásna tmavovláska, ktorá si spolu so slovenským biznispartnerom založila právnickú kanceláriu Navrat&Oslanec.

Dnes má pobočky v Bratislave, Prahe, New Yorku aj San Diegu, kde sa nakoniec usadila. „New York, kde som žila predtým, bol na mňa príliš hektický, ale v Kalifornii je to pokojnejšie. Všetci sú tu usmiati, aj v zime je stále slnečné počasie a to mi vyhovuje. Ale nebudem klamať, kto tu chce byť úspešný, musí naozaj makať. Táto krajina je ideálna pre ľudí, ktorí si veria, neboja sa a sú ochotní pre dosiahnutie svojho cieľa urobiť všetko. Ak niekto čaká pohodlie a ‚klídek‘, nech to radšej ani neskúša. Ale ak tvrdo pracuje, dostane sa tam, kde chce.“

Šikovná právnička však toho stíha oveľa viac. Napísala knihu Love ist the Law, čiže Láska je zákon, v ktorej opisuje svoj vlastný príbeh a chce ňou aj ostatných povzbudiť, aby našli odvahu zmeniť svoj život k lepšiemu. „V Amerike som ďaleko od rodiny, ale to ma naučilo spoliehať sa len na seba. Viem, kto som, čo chcem, a rada by som tento pocit odovzdala aj iným,“ vysvetľuje Marieta, ktorá si rýchlo zvykla aj na tunajší zdravý životný štýl. Každý druhý deň zabehne aspoň sedem kilometrov, cvičí jogu, medituje, veľa číta, stretáva sa s priateľmi.

„Musím si nájsť čas aj na seba, inak nie som vo svojej koži a nie som schopná pracovať. A ak nespím aspoň osem hodín, nefunguje mi mozog. Ako väčšina Američanov, aj ja som podľahla zdravým raw potravinám, no mojou veľkou slabosťou sú koláče.“

A hoci rodáčke z Novej Bane občas chýba rodina, nikdy vraj neľutovala, že sa rozhodla pre život na druhom konci sveta. A každému, kto by chcel podobnú cestu skúsiť tiež, radí – choď do toho a kontaktuj Marietu, pretože tým už prešla a môže ti uľahčiť začiatky. „Ale je jedno, kde človek žije, ak robí, čo ho baví, a má okolo tých správnych ľudí, môže byť šťastný kdekoľvek na svete. Aj na Slovensku. A ak to tak nie je, treba ísť ďalej. Ja som šťastná v Amerike, pretože tu žijem svoj sen.“