V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

Tina, Alan, keďže spolu robíme tento dvojrozhovor a&nbsp;máte už na konte aj niekoľko spoluprác, logicky sa natíska otázka, ako ste sa vy dvaja vlastne zoznámili.

T: Alana som prvýkrát zaregistrovala na Instagrame, keď mu koncom leta 2019 vyšla skladba Vypínam. Explodovala mi z&nbsp;nej vtedy hlava a&nbsp;hneď som ju považovala za jednu z&nbsp;mimoriadne zásadných pesničiek na slovenskej hudobnej scéne. Povedala som si, že toto je jeden veľký čávo a&nbsp;že ho určite niekedy stretnem. Aj som ho stretla na parkovisku pred štúdiom rapera ADissa a&nbsp;hneď som za ním vybehla so slovami: „Ahoj, ja som Tina a&nbsp;potrebujem, aby si so mnou robil!“ V&nbsp;podstate som mu to oznámila ako hotovú vec. Nebola to otázka ani prosba, bol to oznam. Krátko nato sme sa začali stretávať v&nbsp;štúdiu, chytať spoločný vibe a&nbsp;tam, v&nbsp;podstate na kolene za jeden večer, vznikla skladba Bejby Blue.

A: Keď sa niečo také prihodí začínajúcemu hudobníkovi, je to veľmi príjemná vec. Bol to priam šok. Pamätám si, že som pribehol za ADissom, či vôbec vie, že má na parkovisku Tinu. (Smiech.) Chvíľu mi trvalo, kým som to spracoval. V&nbsp;skladbe Bejby Blue som pritom pôvodne vôbec nemal byť, mala to byť pesnička iba pre ňu. Ale tým, že sme tvorili spolu a&nbsp;nahrával som nejaké hudobné linky, tak sa Tina rozhodla, že tam musím byť a&nbsp;bezo mňa to nevydá.

Mal si Tininu hudbu napočúvanú? Predsa len, bol si ešte dieťa, keď ona už žiarila na hudobnej scéne.

A: Tina je jednou z&nbsp;tých umelkýň, ktoré sa nedá mať na Slovensku nenapočúvanú. Je to mama tunajšej scény. Kráľovná! Aj ja som ju, samozrejme, evidoval. Raz som ju dokonca videl naživo vystupovať a&nbsp;úplne mám vyrytý v&nbsp;pamäti ten moment. Bola celá v&nbsp;žltom, dokonale zladené šaty, okuliare... Už vtedy som si hovoril, že je veľká osobnosť. Vtedy som sa ešte len začínal venovať hudbe, čo znamená, že sme si s&nbsp;kamarátom písali nejaké texty, robili amatérske nahrávky a&nbsp;vymieňali sme si to na prestávkach v&nbsp;škole.

Tak sa začala tvoja hudobná kariéra?

A: Nahrávali sme si kamošom skladby na telefón tak, že sme si z&nbsp;YouTubu pustili podklady a&nbsp;spievali do toho svoje texty. Ani jeden z&nbsp;nás nemal šajnu, ako robiť v&nbsp;nejakých programoch, takže sme sa museli vycvičiť natoľko, aby sme zaspievali tú pesničku na jeden šup a&nbsp;bez chyby. 

V&nbsp;jednej svojej skladbe spievaš, že z&nbsp;predavača sa stal barber a&nbsp;z&nbsp;barbera spevák. Prešiel si zrejme kadejakými povolaniami, kým ťa hudba začala živiť.

A: Áno, bol som chvíľu aj barber a&nbsp;mal rôzne brigády. Robil som sprievodcu na segwayoch po Bratislave, čašníka v&nbsp;bare, chvíľu som sa zaúčal ako realitný maklér. Bol som aj predavač v&nbsp;obchode s&nbsp;turistickými potrebami. Všeličomu som sa venoval a&nbsp;bolo to krátke, ale pestré obdobie. Hudbou som sa začal reálne živiť, až keď som sa vrátil zhruba pred dvomi rokmi z&nbsp;Londýna.

Tam si študoval hudobnú produkciu a&nbsp;zvukové inžinierstvo. Dala ti tá škola veľa v&nbsp;rámci brandže, v&nbsp;ktorej sa teraz pohybuješ? A&nbsp;bolo ťažké sa tam dostať?

A: Tá škola bola pôvodne nahrávacím štúdiom, no chodievali za nimi ľudia a&nbsp;vypytovali sa, ako sa robí toto a&nbsp;hento. Tak vytvorili kurzy a&nbsp;následne aj univerzitný akreditovaný program, z&nbsp;ktorého som získal bakalársky titul. Konalo sa výberové konanie a&nbsp;musel som im poslať portfólio nejakých vecí, ktoré som spravil. Absolvoval som aj pohovor cez Skype, kým ma prijali. Chodil som v&nbsp;Londýne do školy dva roky, keď prišla korona a&nbsp;ja som chytil posledné lietad­lo domov. Posledný rok som teda študoval online, čo mi vyhovovalo, lebo vtedy sa mi už začala rozbiehať kariéra na Slovensku a&nbsp;bolo fajn, že som tu mohol byť aj fyzicky prítomný.

POKRAČOVANIE ROZHOVORU NA ĎALŠEJ STRANE.

Tina, na spoluprácu si Alana oslovila ty, ale stáva sa to aj naopak – chodievajú často mladí interpreti za tebou s&nbsp;tým, či s&nbsp;nimi nahráš dueto? Deje sa to?

T: Ja som na spoluprácu niekoho oslovila za celý svoj život možno dva-trikrát. Neoslovujem ľudí. A&nbsp;už vôbec nie niekoho cudzieho. Alan bol obrovská výnimka a&nbsp;zázrak. A&nbsp;keď niekto osloví mňa, tak to nie je, že odmietam, ale vždy uvediem ľudí do obrazu a&nbsp;dopredu im radšej poviem: „Nerob si to. Nerob so mnou. Nevyrábaj si tento problém, lebo budeš dlho čakať, budeš frustrovaný a&nbsp;prichádzaš tak o&nbsp;svoj čas a&nbsp;o&nbsp;nervy.“ My muzikanti žijeme paralelné vesmíry a&nbsp;tam platia iné zákony. U&nbsp;mňa čas plynie inak a&nbsp;ja im úctu prejavím tým, že im to nahlásim vopred, aby vedeli, že je to ťažké a&nbsp;na konci možno z&nbsp;toho ani nič nebude. 

A: Ale keď sa to podarí, tak to potom stojí za všetku tú lásku, čo prichádza v&nbsp;balíku spolu s&nbsp;Tinou.

T: S&nbsp;Alanom to malo úplne iný základ. My sme začali tvoriť pesničky pre mňa, ale vyšla z&nbsp;toho napokon spoločná.

Váš vzťah dnes už nie je len pracovný, ale aj kamarátsky, však?

T: Jasné, Alana vnímam ako kamoša. Občas si zavoláme cez FaceTime alebo chodievam k&nbsp;nemu domov, kde spoločne napríklad grilujeme, lebo mám veľmi rada aj jeho mamku a&nbsp;už sa cítim tak trochu ako súčasť ich rodiny. Alan je veľmi múdry človek a&nbsp;takých ľudí mám rada, lebo každý múdry človek ťa obohatí. A&nbsp;mňa Alan dosť obohatil a&nbsp;ani o&nbsp;tom možno nevie. Myšlienky z&nbsp;neho plynú tak prirodzene a&nbsp;neraz mi zaznie jeho hlas, ktorý mi pripomenie, ako som s&nbsp;jeho názorom stotožnená a&nbsp;aký mi dáva v&nbsp;danej situácii význam. Na to, že je medzi nami veľký vekový rozdiel, je mentálne veľmi ďaleko a&nbsp;má veľkú budúcnosť, lebo je nositeľ odkazu. A&nbsp;takých interpretov nie je veľa.

To cítiť aj z&nbsp;textov jeho skladieb. Píšeš si všetky texty sám, Alan?

A: Áno. A&nbsp;vnímam to ako dar, ktorý som dostal, že môžem robiť hudbu. A&nbsp;zároveň ako istú zodpovednosť. Verím, že je poslaním nás hudobníkov svojou tvorbou ľuďom pomáhať. Či už ich zabaviť, rozvíjať, alebo vyčistiť si nejaké myšlienky. Veľa sme sa práve o&nbsp;tom s&nbsp;Tinkou bavili, a&nbsp;ak jej môžem vrátiť kompliment, tak to využijem. Aj ona mňa veľmi posunula a&nbsp;dala mi na veci nové pohľady. Takisto veľakrát potvrdila, že si dokáže sama napísať geniálne pesničky. Ale je ťažké písať, keď nemáš veci zažité, uvedomené, pochopené či odpustené sám sebe. My hudobníci často rozoberáme životné témy cez naše vlastné skúsenosti a&nbsp;ako ľudia sa musíme niekam posúvať. Snažíme sa pochopiť seba aj iných ľudí. A&nbsp;vtedy sa vieme naplno otvoriť písaniu.

Ako ste tvorili dueto Do rúk? Každý z&nbsp;vás si napísal sám svoj part?

T: Ja nie som poetka, skôr ťažký prozaik. Viem spísať svoje myšlienky na papier a&nbsp;potom prichádza niekto, kto vie pracovať so slovami a&nbsp;upratať to do peknej poézie. Do rúk vznikla presne takto. Bolo to skoro ako terapeutické sedenie, keď som prišla za Alanom do štúdia s&nbsp;tým, že si nezaslúžim byť v&nbsp;tej pesničke, lebo on už mal svoju časť napísanú a&nbsp;ja som sa v&nbsp;tom období akosi nevedela ukotviť. Necítila som, že by som mohla dať svetu nejaký odkaz.

A: A&nbsp;tu presne prichádzame k&nbsp;tomu, že práve v&nbsp;takých chvíľach ten odkaz treba dať von. Aj sa to potvrdilo, ľuďom sa tá pieseň páči a&nbsp;tie slová potrebujú počuť.

T: Vďaka Alanovi si už viac dovolím vypustiť do sveta to, o&nbsp;čom by som kedysi nechcela spievať. Nakopol ma, že netreba potláčať emócie, lebo si tým iba škodíš. Treba ich dať von. A&nbsp;s&nbsp;touto víziou už pracujem na nových skladbách.

K&nbsp;skladbe Do rúk vznikol aj krásny videoklip. Natáčali ste ho však za extrémnych podmienok, čo vidieť aj na záberoch.

T: Som na hudobnej scéne už dlho, ale toto som veru ešte nikdy nezažila. Vraveli sme si, že na Bibione v&nbsp;Taliansku koncom jesene nebude veľa ľudí, budeme mať super zábery. Lenže pláž bola dva metre pod vodou. Na každom mieste, kde sme chceli točiť, bol nejaký problém. Padnutý strom, zaplavená cesta, zatvorená rampa, do toho silný vietor, stále sa niečo dialo. 

A: Presne! Pôvodne sme šli za slnečnou plážou, no napokon sme zažili vlny, búrku, nepríjemne fúkalo a&nbsp;bolo zima. Tie naše úsmevy v&nbsp;klipe sú z&nbsp;veľkej časti herecké výkony, ale úprimná emócia tam rozhodne bola, to počasie ju z&nbsp;nás vybičovalo. A&nbsp;geniálne bolo, že sme vlastne mali celé mesto pre seba, lebo v&nbsp;tom počasí nebolo vonku živej duše. Natáčalo sa veľmi hekticky, ale nakoniec ten klip má presne to, čo má mať.

Tina, keď porovnáš rozbeh Alanovej kariéry a&nbsp;svoj, keď si začínala, v&nbsp;čom si myslíš, že to má ťažšie a&nbsp;v&nbsp;čom ľahšie ako ty vtedy?

T: Asi poviem len to, čo tvrdí väčšina interpretov, že doba internetu veľmi zmenila hru a&nbsp;ja sama sa ju stále učím hrať. Všetko má svoje za a&nbsp;proti. Keď som vydala prvé albumy a&nbsp;chcela som niečo povedať fanúšikom v&nbsp;Nitre či v&nbsp;Michalovciach, tak som tam šla a&nbsp;rozprávala naživo v&nbsp;oblastnom rádiu pre celé mesto. A&nbsp;to sa už teraz nedeje, lebo si zoberieš do ruky telefón a&nbsp;spravíš live stream na svojom profile. My sme boli éra, keď sa vylepovali plagáty a&nbsp;podobne. Plusom tých čias však bolo, že ľudia mali väčší záujem, lebo toho nebolo tak veľa a&nbsp;také dostupné. Ľudia vtedy netušili, čo robím celý deň, nereagovala som na komentáre, nemohli mi niečo lajknúť alebo ma konfrontovať so svojím názorom. Fanúšikovia si viac vážili, že sme za nimi pricestovali, zahrali im naživo, mohli si s&nbsp;nami zaspievať. Tak si myslím, že sme mali väčšiu vzájomnú úctu, platilo to obojstranne. Teraz je všetkého všade veľa a&nbsp;je to vyčerpávajúce. Takže podľa mňa to teraz majú mladí umelci ťažšie, aj keď to tak možno nevyzerá.

Berieš svoju influencerskú rolu ako povinnú jazdu alebo ťa úprimne baví pridávať fotky a&nbsp;videá na siete?

T: Mám etapy. Niekedy ma veľmi baví prispievať, robiť pekné fotky, upravovať ich, byť kreatívna. A&nbsp;potom príde etapa, keď mám chuť sa na týždeň odpojiť a&nbsp;dať si pauzu. A: Aj ja to mám podobne. Teraz mám skôr etapu ticha. Veľmi uznávam ľudí, ktorí to vedia robiť dlhodobo. Mňa bavia live streamy, ale je to ako s&nbsp;písaným textom. Človek nemôže neustále písať pesničky, lebo najprv potrebuje niečo zažiť. A&nbsp;tak to mám aj s&nbsp;Instagramom. Snažím sa, aby to, čo tam zavesím, malo nejaký zmysel a&nbsp;hodnotu.

Tina v&nbsp;úvode spomínala, že ťa zaregistrovala vďaka skladbe Vypínam. Považuješ ju za najzásadnejšiu vo svojej doterajšej kariére? A&nbsp;o&nbsp;čom tá pieseň je?

A: Veľa ľudí spomína práve túto skladbu. Vypínam je o&nbsp;láske k&nbsp;domovu. Vždy som mal rád Slovensko a&nbsp;svoj domov, ale naplno som to precítil, až keď som odišiel sám do Londýna. Bol som v&nbsp;novom prostredí, čo bol super zážitok, ale uvedomil som si, aká hodnotná je pre mňa domovina a&nbsp;moji blízki. Spievam tam, že vypínam, začalo ma baviť byť doma. A&nbsp;tak to aj bolo, keď som sa vrátil. Nemal som chuť chodiť niekam na párty a&nbsp;podobne, ale byť doma s&nbsp;najbližšími. Každá skladba však má pre mňa hlboký význam a&nbsp;stojím si za ňou. Emotívny náboj majú hlavne tie rozchodové, najsilnejší asi skladba Prepáč. Tí, čo ju po­znajú, vedia prečo.

Ja mám tvoju hudbu celkom napočúvanú a&nbsp;musím sa ťa opýtať, čo máš s&nbsp;tou salámovou pizzou? Spievaš o&nbsp;nej v&nbsp;niekoľkých skladbách.

A: Haha, áno, už asi v&nbsp;troch či štyroch! U&nbsp;nás v&nbsp;Záhorskej Bystrici, kde bývam, bola kedysi pizzeria, kde robili najlepšiu salámovú pizzu, akú som jedol. Chodil som tam veľmi často, až sa z&nbsp;toho stala tradícia. Začalo sa to pesničkou Život. Bola o&nbsp;mojom kamarátovi, ktorý mal smutné obdobie, a&nbsp;spolu sme na tú pizzu chodievali. Tak som tam spieval: „Doletím za tebou na pizzu bro, salámová je že úplný strop.“ Čím som mu chcel povedať neboj sa, všetko bude dobré. A&nbsp;ľuďom sa to zapáčilo. V&nbsp;ďalšej pesničke Srdce, takej rozchodovej, spievam babe, že už ju nikdy nezoberiem na salámovú pizzu, čo má pre mňa hlboký význam, lebo som tam chodieval len s&nbsp;veľmi blízkymi ľuďmi. A&nbsp;keď niekomu poviem, že už ho nezoberiem na pizzu, znamená to, že už nie je v&nbsp;kruhu mojich blízkych.

Koncom minulého roka si vydal debutový album Trueself. Predtým si však vydal veľmi veľa dobrých a&nbsp;úspešných singlov. Prečo si s&nbsp;albumom tak dlho otáľal?

A: Raz som dostal radu, aby som vydal album, až keď si ho ľudia začnú pýtať. A&nbsp;tak som začínal tromi EP-čkami, ktoré reprezentovali môj zrod na scéne. Aj sa tak volajú. Prvé bolo 15:23, ďalšie 23:10 a&nbsp;posledné 19:98, čo je čas, dátum a&nbsp;rok môjho narodenia.

Na albume sa však okrem Tiny objavila kopa ďalších zvučných mien našej hudobnej scény ako Kali, Rytmus, Ego a&nbsp;mnohí iní. Ako sa ti to podarilo a&nbsp;ako sa s&nbsp;nimi spolupracovalo?

A: Určite to bolo ľahšie tým, že sme sa už poznali. Bavili sme sa na akciách, festivaloch... Keď sa mi ozval Kali alebo Tinka, tak som bol, samozrejme, veľmi rád a&nbsp;prijal som spoluprácu s&nbsp;nimi, ale ja som až do albumu na spoluprácu nikoho na Slovensku prvý neoslovil. Chcel som počkať, kým budem na scéne aspoň trochu etablovaný, aby som sám voči sebe nemal pocit, že sa šplhám po niečom chrbte a&nbsp;chcem sa zviezť na jeho sláve. To by mi prišlo neprirodzené a&nbsp;nasilu, chcel som niečo najprv dokázať sám. A&nbsp;potom prišiel album a&nbsp;povedal som si, že teraz si splním sen, lebo ako si povedala, sú to obrovské mená a&nbsp;dnes už si dovolím tvrdiť, že aj moji kamaráti. Ľudia, ktorých si nesmierne vážim, vzhliadam k&nbsp;nim a&nbsp;rešpektujem. O&nbsp;to viac, že ich poznám aj ľudsky. Je skvelé mať ich pohromade na debutovom albume a&nbsp;ďakujem všetkým, že sa na ňom podieľali.

Považuješ sa viac za speváka alebo rapera?

A: V&nbsp;tomto trochu blúdim. Považujem sa za umelca, ktorý sem-tam zarapuje, sem-tam zaspieva. Mám rád oboje a&nbsp;často to prepájam. Baví ma objavovať nové polohy svojho hlasu, nové možnosti, kam až sa dá zájsť a&nbsp;čo sa dá spájať žánrovo a&nbsp;štýlovo. Myslím si, že to aj počuť v&nbsp;mojej tvorbe. Celkom novú polohu svojho hlasu som objavil aj pri pesničke Testy so Separom a&nbsp;PilC. Tam ma dokonca niektorí ľudia spočiatku ani nespoznávali.

Študoval si niekedy spev?

A: Bol som na dvoch či troch sedeniach u&nbsp;hlasovej pedagogičky, a&nbsp;tá mi na konci vrátila peniaze a&nbsp;povedala, že to nemá význam. Že nemám spievať, lebo sa nikam neposúvame. Neviem, či to pre mňa nebolo skôr oslobodzujúce. Zrazu som mal pocit, že som opäť svoj a&nbsp;môžem to robiť podľa seba. Mne tie sedenia dali veľa a&nbsp;je to úžasná učiteľka, veľa ľudí naučila spievať, ale možno som ja nikdy nemal mať učiteľa a&nbsp;mal som si štýl hľadať sám. A&nbsp;som rád, i&nbsp;keď sa mi to zdá vtipné, lebo keby som sa zariadil podľa nej, tak dnes nespievam a&nbsp;nerobím to, čo milujem. To sú tie životné paradoxy.

Alan, dostal si od Tiny nejakú dobrú profesionálnu radu? Predsa len, je už v&nbsp;brandži zbehlá a&nbsp;pláva v&nbsp;nej ako ryba vo vode.

A: Pamätám si skôr jeden pekný moment, keď sme boli na fashion akcii, mali sme skúšku a&nbsp;pripravovali šou. Všetci sme tam boli smädní, ale nikto nás veľmi nevnímal. A&nbsp;potom prišla Tinka, a&nbsp;keď len tak medzi nami vyriekla, že je smädná, zrazu do dvoch minút priniesli kartóny vody. A&nbsp;ona mi vtedy s&nbsp;úsmevom povedala: „Drž sa ma, lebo toto sa potom začne diať aj ľuďom okolo mňa.“ Ona je veľkou predstaviteľkou toho, čomu hovoríme flow a&nbsp;mne sa to páči, že to robí podvedome, má to v&nbsp;sebe. Veľakrát možno nedáva na prvý pohľad zmysel to, ako ona veci robí, len tak pláva životom. Je v&nbsp;tom voľnosť. A&nbsp;najlepšou mierkou toho, že to asi robí dobre, sú jej deti, to, ako rozmýšľajú a&nbsp;reagujú. Ja s&nbsp;nimi netrávim nejako veľa času, ale to, aké sú výnimočné, veľa prezrádza aj o&nbsp;ich matke. Sú jej odrazom.

T: Ja som taký manifestujúci generátor. Mám veľa nezištných myšlienok a&nbsp;viem, že možno z&nbsp;toho nikdy nič nebudem mať, ale poviem si, aké by to bolo pekné, a&nbsp;zrazu sa veci dajú do pohybu a&nbsp;rýchlo sa zjaví niečo, čo to celé posúva. A&nbsp;som šťastná, že sa to deje mne aj ľuďom okolo mňa. 

A: To je jeden zo spôsobov, ako ma Tinka ovplyvnila v&nbsp;živote. Ona je určite človek, ktorý mi otvoril dvere v&nbsp;tomto smere a&nbsp;omnoho silnejšie sa aj mne začali diať pozitívne veci.

Máte teraz rozpracované nejaké ďalšie spoločné skladby? Robíte na niečom, čo vašich fanúšikov poteší?

T: Spoločné momentálne nie, ale určite to príde. Myslím si, že nielen my cítime ten náš vibe, ale aj ľudia sa vždy tešia, keď niečo vypustíme alebo nás vidia spolu na pódiu. Sme s&nbsp;Alanom už taká dvojica, s&nbsp;ktorou sa ráta.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://emma.pluska.sk/gal/svetova/tina-alan-murin-exkluzivnom-rozhovore-pre-emmu-sme-dvojica-ktorou-rata">VIAC FOTIEK NÁJDETE V NAŠEJ FOTOGALÉRII.</a>