Tina, Alan, keďže spolu robíme tento dvojrozhovor a máte už na konte aj niekoľko spoluprác, logicky sa natíska otázka, ako ste sa vy dvaja vlastne zoznámili.
T: Alana som prvýkrát zaregistrovala na Instagrame, keď mu koncom leta 2019 vyšla skladba Vypínam. Explodovala mi z nej vtedy hlava a hneď som ju považovala za jednu z mimoriadne zásadných pesničiek na slovenskej hudobnej scéne. Povedala som si, že toto je jeden veľký čávo a že ho určite niekedy stretnem. Aj som ho stretla na parkovisku pred štúdiom rapera ADissa a hneď som za ním vybehla so slovami: „Ahoj, ja som Tina a potrebujem, aby si so mnou robil!“ V podstate som mu to oznámila ako hotovú vec. Nebola to otázka ani prosba, bol to oznam. Krátko nato sme sa začali stretávať v štúdiu, chytať spoločný vibe a tam, v podstate na kolene za jeden večer, vznikla skladba Bejby Blue.
A: Keď sa niečo také prihodí začínajúcemu hudobníkovi, je to veľmi príjemná vec. Bol to priam šok. Pamätám si, že som pribehol za ADissom, či vôbec vie, že má na parkovisku Tinu. (Smiech.) Chvíľu mi trvalo, kým som to spracoval. V skladbe Bejby Blue som pritom pôvodne vôbec nemal byť, mala to byť pesnička iba pre ňu. Ale tým, že sme tvorili spolu a nahrával som nejaké hudobné linky, tak sa Tina rozhodla, že tam musím byť a bezo mňa to nevydá.
Mal si Tininu hudbu napočúvanú? Predsa len, bol si ešte dieťa, keď ona už žiarila na hudobnej scéne.
A: Tina je jednou z tých umelkýň, ktoré sa nedá mať na Slovensku nenapočúvanú. Je to mama tunajšej scény. Kráľovná! Aj ja som ju, samozrejme, evidoval. Raz som ju dokonca videl naživo vystupovať a úplne mám vyrytý v pamäti ten moment. Bola celá v žltom, dokonale zladené šaty, okuliare... Už vtedy som si hovoril, že je veľká osobnosť. Vtedy som sa ešte len začínal venovať hudbe, čo znamená, že sme si s kamarátom písali nejaké texty, robili amatérske nahrávky a vymieňali sme si to na prestávkach v škole.
Tak sa začala tvoja hudobná kariéra?
A: Nahrávali sme si kamošom skladby na telefón tak, že sme si z YouTubu pustili podklady a spievali do toho svoje texty. Ani jeden z nás nemal šajnu, ako robiť v nejakých programoch, takže sme sa museli vycvičiť natoľko, aby sme zaspievali tú pesničku na jeden šup a bez chyby.
V jednej svojej skladbe spievaš, že z predavača sa stal barber a z barbera spevák. Prešiel si zrejme kadejakými povolaniami, kým ťa hudba začala živiť.
A: Áno, bol som chvíľu aj barber a mal rôzne brigády. Robil som sprievodcu na segwayoch po Bratislave, čašníka v bare, chvíľu som sa zaúčal ako realitný maklér. Bol som aj predavač v obchode s turistickými potrebami. Všeličomu som sa venoval a bolo to krátke, ale pestré obdobie. Hudbou som sa začal reálne živiť, až keď som sa vrátil zhruba pred dvomi rokmi z Londýna.
Tam si študoval hudobnú produkciu a zvukové inžinierstvo. Dala ti tá škola veľa v rámci brandže, v ktorej sa teraz pohybuješ? A bolo ťažké sa tam dostať?
A: Tá škola bola pôvodne nahrávacím štúdiom, no chodievali za nimi ľudia a vypytovali sa, ako sa robí toto a hento. Tak vytvorili kurzy a následne aj univerzitný akreditovaný program, z ktorého som získal bakalársky titul. Konalo sa výberové konanie a musel som im poslať portfólio nejakých vecí, ktoré som spravil. Absolvoval som aj pohovor cez Skype, kým ma prijali. Chodil som v Londýne do školy dva roky, keď prišla korona a ja som chytil posledné lietadlo domov. Posledný rok som teda študoval online, čo mi vyhovovalo, lebo vtedy sa mi už začala rozbiehať kariéra na Slovensku a bolo fajn, že som tu mohol byť aj fyzicky prítomný.
POKRAČOVANIE ROZHOVORU NA ĎALŠEJ STRANE.
