Užívame si toto všetko ešte teraz, v relatívnom kľude, pretože od stredy Taliansko otvára všetky regióny. Chcelo by otvoriť aj hranice so všetkými krajinami EÚ, ibaže tie sú voči nemu tak trošku skeptické, a tak ešte stále nevieme, ako to celé nakoniec dopadne. Sama občas pochybujem, či toto celkové „otvorenie“ nie je tak trochu unáhlené. Pamätám si na víkend pred totálnym zatvorením regiónov. Vtedy bola ako červená zóna vyhlásená Lombardia a ľudia z nej nočnými vlakmi utekali preč. V nedeľu sme mali na promenáde v Cecine rušno ako v auguste a hneď v pondelok vyhlásili stav pohotovosti, nariadili nám domácu karanténu, v ktorej sme boli dosť dlho na to, aby sme teraz mohli mať obavy, či to nedopadne opäť rovnako.

Chodník cez rieku, ktorú vybudoval toskánsky  “nonno”. Riadil tam potom celu “premávku”.
Chodník cez rieku, ktorú vybudoval toskánsky “nonno”. Riadil tam potom celu “premávku”.
Zdroj: Veronika Nováková

Posledné dni mi pripomínajú také zvláštne ticho pred búrkou. Na jednej strane radosť zo slobody, na druhej však občas vykukne aj také to „čo ak“. A práve vtedy je najvyšší čas ísť do prírody. V nedeľu poobede sme sa vybrali na malý výlet. Mali sme len taký predbežný cieľ a veľkú chuť túlať sa Toskánskom, do ktorého medzičasom prišlo leto. Po okrajoch ciest všade kvitnú červené maky, lúky sú zelené, malé dedinky sú počas siesty ešte viac ospalé, ale tá chuť objavovať a vidieť toto všetko je vždy veľmi silným motívom. Cestu z Ceciny do Volterry som absolvovala snáď stokrát, ale za každým sa neviem vynadívať na všetky tie výhľady a keď sa kľukatými cestičkami približujeme k mestu, cítim neopísateľný pokoj.

Zelená priezračná voda je balzamom na dušu.
Zelená priezračná voda je balzamom na dušu.
Zdroj: Veronika Nováková

Tentokrát sme však nepokračovali po ceste do Volterry, aj keď atmosféru tohto stredovekého mesta naozaj milujem. Vybrali sme sa naprieč zeleným lúkam a priestranstvám, kde tu sa občas objavili tradičné toskánske usadlosti, a pri rieke bola odbočka na miesto, o ktorom mi síce vravela kamarátka, ale nepovažovala som ho za nejak špeciálne výnimočné. Poľnými cestičkami sme sa dostali až do pasáže, kde sa už autom nedalo pokračovať, a tak naše malé „rally“ skončilo odparkovaním. Občas sa z lesa vynorili ľudia, tak sme nasledovali turistickú cestu aj my. Zrazu sme museli prejsť cez rieku, našťastie plytkú, kde jeden toskánsky „nonno“ pomocou skál vybudoval malý chodníček a riadil premávku. Zároveň to bolo aj také malé cvičenie s bojom o rovnováhu. Cesta však pokračovala cez les a cez lúku a za odmenu sme sa opäť ocitli pri rieke, tentokrát však smaragdovo zelenej a priezračnej a úzky kamenistý chodníček nás doviedol až k vodopádu, kde sa nejakí odvážlivci kúpali, kde tu sa niekto opaľoval alebo chlapci stavali z kameňov priehradu. Všade vládol pokoj a harmónia, a tak sme si posadali a užívali si toto celé. Tu a teraz. Na chvíľu som mala pocit, že som na Slovensku a už len samotná predstava mi darovala množstvo pozitívnej energie.

Toskánske lúky a Volterra v pozadí. Radosť šoférovať cez takéto cesty.
Toskánske lúky a Volterra v pozadí. Radosť šoférovať cez takéto cesty.
Zdroj: Veronika Nováková

Cesta k autu sa niesla v tónoch veselej nálady a to, že sme naozaj v Toskánsku sme si pripomenuli, až keď sme na polceste domov zastavili v miestnej trattorii. Pôvodne sme si chceli dať len pohár vína ako aperitív, ale nakoniec sme si nechali doniesť aj tanier so syrom, šunkou a výberom toskánskych salám. Bol už čas večere a reštaurácia čakala na svojich prvých hostí. My sme sedeli vonku, okrem nás tam nikto iný nebol, ale na to si pomaly aj zvykáme. Až by som povedala, že takéto miesta dokonca vyhľadávame. Teraz, kým je to ešte možné. Ale kto vie, čo bude o týždeň?

Prechádzky vo viniciach patria vždy k tým najkrajším.
Prechádzky vo viniciach patria vždy k tým najkrajším.
Zdroj: Veronika Nováková

Držte nám palce, nech toto otvorenie Talianska všetkým prinesie len príjemné záležitosti a že sa tým naozaj len vraciame do normálneho života. Nech to nie je len ticho pred búrkou, ale príjemné prežívanie pomalých dní, než sem opäť prídu turisti. Či už to budú miestni, Taliani zo všetkých regiónov, alebo ľudia z rôznych kútov sveta. Život ide ďalej a Toskánsko sa potrebuje prebrať po dlhom, trojmesačnom spánku.

Voda, les a svätý pokoj ako rozlúčka  s májom, a verím, že aj s celou karanténou.
Voda, les a svätý pokoj ako rozlúčka s májom, a verím, že aj s celou karanténou.
Zdroj: Veronika Nováková