Za posledné módne sezóny si štylisti, módni redaktori aj vyhlásení fashionisti všimli, že z pódií sa nenávratne vytratili hravé, veselé a crazy kúsky, ktorými nás ešte donedávna dizajnéri dopovali. O. k., niektoré ich módne výstrelky neboli práve nositeľné a poniektorí si klopkali na čelo pri pohľade na modelky navlečené do sietí či s myšacími uškami na hlave, ale aspoň to bolo vtipné. A bolo o čom hovoriť. No a dnes?

Každý model, ktorý sa objaví na móle, je praktický a nositeľný, lenže čo z toho, keď sa z prehliadok úplne vytratil zážitok? Keď minulý rok v októbri na parížskom týždni módy predstavovali značky kolekciu jar – leto 2015, módna kritička Vanessa Friedman si na nich parádne zgustla. Samé nositeľné kúsky. Samé kúsky, ktoré si môžete kúpiť a hneď v nich vyjsť z obchodu. Možno to stačí pre zákazníkov, ale inak je to veľká nuda,“ napísala odborníčka pre  New York Times.

Celine.
Celine.
profimedia.sk

Na mólach môžeme sledovať vačšinou nositeľné kúsky. Toto je konkrétne model od CELINE.

To isté sa udialo aj minulý rok, keď sa so svetom pret-a-porter lúčil Jean Paul Gaultier. Ten muž, ktorý celé roky šokoval módny svet svojimi šialenými kreáciami a bláznivými outfitmi, sa rozhodol, že už bude navrhovať len haute couture. A priznal aj dôvod.

„S módou som začínal v čase, keď návrhári pripravovali dve kolekcie do roka. Lenže móda je dnes biznis, a tak z roka na rok kolekcií pribúdalo. To šialené tempo práce mi prestalo dávať slobodu a ocitol som sa v situácii, že som vôbec nemal čas na inovácie a orirginálne nápady,“ vyjadril sa pre časopis Women’s Wear Daily.

Móda je len biznis

Aj kolekcie na sezónu jar – leto 2015 mali čosi spoločné. To luxusné pret-a-porter bolo až neuveriteľne dostupné. Žiadna extravagancia, žiadne nápadnejšie a výstrednejšie strihy, ani štipka šokujúcich kombinácií. A keby sa modelky vyzliekli priamo na pódiu, ich oblečenie by ste si okamžite mohli zavesiť do šatníka. A na druhý deň v ňom ísť do práce. Kde sa, prepánajána, z módy vytratila kreativita a nápad? Pohltil ich biznis, myslí si francúzsky módny kritik a špecialista na luxusnú módu Jean Jacques Picart.

Loewe.
Loewe.
profimedia.sk

„Čím viac nových trendov značka ponúka a čím viac je ‚niche‘, čiže mimo prúdu, tým menej predáva,“ tvrdí a jeho slová potvrdzuje aj Rebecca Osei-Baidoo, ktorá pracuje ako módny nákupca pre londýnsky obchodný don Browns. „Pre imidž obchodu je dôležité mať na figuríne aj exkluzívny kúsok ako šaty s perličkami, ktoré si vyžiadali tri týždne ručnej práce. Takýto model v predajni dobre vyzerá, ale pre zákazníčky je oveľa dôležitejšie to, aby si samy seba v tom oblečení vedeli predstaviť. A pre obchod zase to, aby si oblečenie aj kúpili. Návrhári tieto požiadavky musia premietnuť do svojich kolekcií, a tak veľmi nemajú na výber. Čísla a predaje sú na prvom mieste.“

Aj preto post šéfdizajnéra už dávno nie je tým, čo býval. A každý z nich sa ocitá medzi dvomi mlynskými kameňmi. Žiada sa od nich, aby boli kreatívni, ale aj to, aby ich oblečenie neviselo iba na vešiakoch. Ak naň zákazníčka minie tisíc či dvetisíc eur, je to signál, že svoju prácu robia dobre. Veď kto by si kúpil výstredné šaty, ktoré síce na prehliadke dostanú aplauz, ale tým sa ich sláva končí?

Yves Saint lairent.
Yves Saint lairent.
profimedia.sk

Aj náš kolega Lukáš Kimlička s tým má svoje skúsenosti. „Keď som ako módny návrhár začínal, chcel som, aby z mojich prehliadok všetci padali na zadok. Vymýšľal som bláznivé originálne kúsky a  bolo mi jedno, že sú nenositeľné. Lenže potom sa mi šaty začali hromadiť v skrini a keď som si spočítal, koľko peňazí ma stáli všetky tie látky, došlo mi, že takýto luxus si nemôžem dovoliť. U nás na Slovensku totiž nemáme žiadnu Lady Gaga, ktorá by si mohla kúpiť a nosiť extravagantné modely,“ vysvetľuje Lukáš, ktorý s výstrednými módnymi šou nadobro skončil. A keď pripravuje novú prehliadku, šije na ňu len nositeľné oblečenie, ktoré po nej aj predá.

Lukáš Kimlička.
Lukáš Kimlička.
archív L.K.

Pre Parížanku aj dievča z Kórey

Móda nie je módou, ak sa nedostane do ulíc, povedala kedysi Coco Chanel a jej slová sú aj po päťdesiatich rokoch stále aktuálne. A zjavne sa ich drží aj Nicolas Ghesquiere, ktorý bol vždy známy ako výstredný a tak trochu excentrický dizajnér. Bodaj by nebol, keď pätnásť rokov pod hlavičkou Balmain navrhoval komplikované sukne s riasením, nápadné saká s rukávmi a la vtáčie krídla alebo extravagantné futuristické kabáty. Tak, ako je možné, že sa jeho rukopis pri vstupe do Louis Vuitton tak radikálne zmenil?

„Chcem navrhovať veci, ktoré sa zaradia do bežného života. Nepotrebujem za každú cenu predvádzať, že som originálny,“ vyjadril sa Ghesquiere a zdá sa, že nie je jediný. Tie časy, keď módne prehliadky museli mať svoj rukopis tak, ako to robili Margiela, Yamamoto či Helmut Lang, sú zjavne minulosť. Akoby sa všetci držali hesla – čím menej je móda nápadná, tým väčšmi je čitateľná.

A je tu ešte čosi. Oblečenie s visačkou luxusných módnych domov sa musí predávať všade, od Hongkongu po Ameriku a svoj vysnívaný kúsok by si mala v kolekcii nájsť rovnako dievčina z Kórey, ako aj profesionálna štylistka z Paríža. Čo je už vopred misia takmer nemožná. Lebo ak sa kolekcia má páčiť všetkým, na bláznivé futuristické kombinézy ako z Marsu či punkerské šaty so šnurovaním môže návrhár rovno zabudnúť.

Bez nápadu

Poézia? Bláznivé výstrelky? Fantázia? Že sa to v móde už dávno nenosí, veľmi rýchlo pochopili nielen zvučné mená ako Michael Kors či Alexander Wang, ale aj mladí nováčikovia. Keď sa vlani v zime iba tridsaťročný Ír J. W. Anderson postavil na čelo značky Loewe, v jednom rozhovore sa zdôveril, ako vznikajú jeho nové výtvory.

„S celým tímom si sadneme za stôl, pozbierame všetky nápady aj rešerše a dáme to celé dokopy,“ povedal chalan s prezývkou Cool kid of fashion a vlastne mu vôbec nebolo trápne priznať sa k tomu, že žiadne veľké umelecké či dizajnové nápady v jeho módnej tvorbe hľadať netreba.
Módny kritik Jean Jacques Picart, ktorý svoju kariéru v módnom biznise odštartoval v sedemdesiatych rokoch po boku Christiana Lacroixa, však tvrdí, že kedysi to tak nebolo. „Keď módnym návrhárom povedali, že sa musia stretnúť s obchodníkmi, všetci mali hrču v krku. Báli sa, že to obmedzí ich kreativitu. Dnešná mladá generácia je úplne iná, oni zo slova biznis nemajú žiadny strach.“

A tak aj Frida Giannini, ktorá ešte donedávna šéfovala ateliérom značky Gucci, o sebe vyhlásila, že sa už dávno nepovažuje za umelkyňu. Že to, čo navrhne, sa musí predať a že ani jej kolegovia z brandže už nemôžu žiť v sklenenej veži. A my v EMME aj všetci tí, ktorí zbožňovali výstredné prehliadky Gaultiera, Galliana či Yva Saint Laurenta, si v duchu hovoria, že je to škoda. Veľká škoda. Móda si predsa vždy tak trochu tykala aj s bláznivými nápadmi.

ČO HOVORIA NÁVRHÁRI?

J. W. ANDERSON:

"Nikdy som módnu nevnímal ako umenie. Je to predovšetkým tvrdý biznis."

J. W. ANDERSON:
J. W. ANDERSON: "Nikdy som módnu nevnímal ako umenie. Je to predovšetkým tvrdý biznis."
profimedia.sk

FRIDA GIANNINI:

"To, čo ako módna dizajnérka vymyslím a navrhnem, sa musí predať. O tom je predsa móda a celý ten kolotoč okolo."

NICOLAS GHESQUIERE:

"Žena, ktorá nosí Louis Vuitton, nie je posadnutá najnovšími módnymi trendmi."

NICOLAS GHESQUIERE:
NICOLAS GHESQUIERE: "Žena, ktorá nosí Louis Vuitton, nie je posadnutá najnovšími módnymi trendmi."
profimedia.sk

LUKÁŠ KIMLIČKA:

"Šiť šaty, ktoré ohúria na prehliadke a potom mi skončia nenosené v skrini? Aký by to malo zmysel? Ja ich chcem vidieť na uliciach. Na reálnych ženách."

MICHAEL KORS:

"Trávim kopu času v obchodoch. Aby som počúval skutočné ženy a vedel, čo naozaj chcú."

PHOEBE PHILO:

"Oblečenie sa navrhuje a šije na to, aby ho ľudia nosili. V reálnom živote, nielen na jednej módnej prehliadke."

PHOEBE PHILO:
PHOEBE PHILO: "Oblečenie sa navrhuje a šije na to, aby ho ľudia nosili. V reálnom živote, nielen na jednej módnej prehliadke."
profimedia.sk

Čítajte viac:

Obuvník chodí bosý? Takto vyzerajú najvychytenejší módni návrhári