Cítila to tak odmalička. Keď zavrela oči a predstavila si samu seba v dospelosti, videla ženu. Peknú, šarmantnú a múdru. Fascinovala ju elegancia Madeleine Albright, pôvab Meryl Streep a nespútanosť Júlie Roberts. „Z každej som si niečo do svojej skladačky ukradla a žila s nehmotnou predstavou o sebe. Nikdy som nechápala, prečo to tak je, až kým som sa nerozhodla nasledovať pocity, ktoré boli mojím kompasom. Svojím spôsobom som nasledovala šťastie a krásu, ktorú som cítila vnútri. Takú tú ženskú energiu. A urobila som všetko pre to, aby mi nič nestálo v ceste, aby som ju mohla dať aj navonok.“
Už ako dieťa pozorovala s nadšením mamu, ako si nanášala rúž alebo maskaru, a túžila byť ako ona. „Ešte stále ju tak vidím. Tým, že sa líčila, oslavovala svoju ženskosť, v pozadí hrala Sade a mňa fascinovala jej energia. Tak ako každú inú dcéru. Lenže ja som o tom nemohla snívať, pretože som musela hrať rolu chlapca. Bol som statočná, roky som sa bila na karate, zo školy nosila samé jednotky a napĺňala predstavu, ktorá mi nebola vlastná. Až kým som si nepovedala dosť. Povedala som si, že sa musím oslobodiť a konečne sa stať tým, kým som. Svojím skutočným ja.“ A tak sa zrodila Liberty.
Modeling ako záchrana
Takmer pätnásť rokov sa pohybovala v prostredí, ktoré v otázkach rodovej identity nebolo vyhranené. Stretávala sa s kreatívnymi ľuďmi a tvorila spolu s nimi umenie. „Možno to trošku aj moju tranzíciu oddialilo, pretože sme svet vnímali slobodne. Asi navždy budem milovať ten moment, keď si s tímom vymyslíme, kým v ten deň budem, a potom spolu vytvoríme príbeh na fotke,“ hovorí úspešná modelka, ktorá pôsobila v Hongkongu takmer sedem rokov. Nielen modeling ju chytil za srdce, čoraz viac ju začína lákať moderovanie. „Je to možnosť, ako spoznať ľudí. Ja som veľa cestovala, spoznávala stále nových ľudí aj ich príbehy a doslova som si to zamilovala. Zbožňujem ich počúvať, predstaviť si, ako sa asi cítia vo svojej koži, a ak mi dovolia nazrieť do ich sveta, je to pre mňa veľká česť.“
„Viem, že v niečom je môj život veľmi smiešny, ale keď sa niekoho pýtame intímne otázky, je dôležité nezabúdať na slušnosť a na takt."
Jej ďalšou životnou križovatkou bolo Holandsko, a to nielen preto, že tam študovala čínsku politiku. Chcela sa o Číne dozvedieť čo najviac a byť v prostredí, ktoré umožňuje analyticky myslieť a nebáť sa povedať svoj názor. „Štúdium na Leiden University patrí medzi najkrajšie roky môjho života. S profesormi si tam študenti tykajú, nikto nikoho nesúdi a nie je výnimkou, že si náš krúžok po prednáške s učiteľom sadol na kávu a pokračovali sme v debate. Tam som sa naučila nebáť sa povedať, čo si myslím aj si za tým stáť. Ale naučilo ma to aj počúvať ostatných a prijať aj iný pohľad na problém.“
Práve v Holandsku sa prvýkrát stretla aj s transženami a na začiatku netušila, akou ťažkou cestou museli prejsť. „Boli prekrásne, úspešné a vyžarovala z nich elegancia a sila. Obdivovala som ich a pociťovala spojenie, ktoré sa nedá vysvetliť slovami. A to už bol iba krôčik k tomu, aby som si uvedomila pravdu, Že som jedna z nich,“ spomína na obdobie, keď začala rozmýšľať nad tranzíciou. Nad tým, že svoje mužské telo, do ktorého sa narodila, pomocou chirurgov zmení na to ženské.
Pokračovnie na ďalšej strane.
