Ako sa začal písať váš príbeh v Amerike a prečo ste sa rozhodli žiť práve tam?
Začal sa písať už doma, keďže Amerika ma fascinovala asi od deviatich rokov. Zažila som doma krásne detstvo, ale moja myseľ bola nastavená inak než myseľ okolia. Ťahalo ma to do Ameriky a chcela som zistiť, či je to naozaj také, ako sme to poznali z filmov a časopisov.

Keď žilinská firma, pre ktorú som vtedy pracovala, začala krachovať, nevedela som, kde inde na Slovensku by som pracovala. V 90. rokoch boli tie príležitosti dosť limitované, tak som sa rozhodla pre Ameriku.

Čo bolo v Los Angeles najťažšie?
Prišla som zo slovenskej dediny do Kalifornie, bol to dosť veľký šok a všetko bolo iné. Musela som sa prispôsobiť, robiť a vidieť veci inak, než som bola naučená. Najťažšie bolo uvedomiť si, že to, čo som sa doma naučila, je mi v Kalifornii v podstate na nič. Domáce práce neboli ocenené, lebo na to si ľudia objednávajú služby.

Kamarátov ani priateľa som neohúrila večerou, lebo radšej chceli jesť v reštaurácii, a verte, že som dobrá kuchárka. Keď som si ušila šaty, bola to slabosť, lebo žena podľa nich nemá šiť ani upratovať. Podľa nich to je práca pre mexických prisťahovalcov. Takisto som pocítila zákernosť našincov v Amerike, čo som na Slovensku nezažila. (pokračovanie na ďalšej strane)