Patrik, vyrastal si v Liptovskom Mikuláši obklopený kopcami, mal si vďaka tomu vybudovaný silný vzťah s prírodou už v detstve?
Som si istý, že ma ovplyvnilo prostredie. Z rodiny ma k prírode síce nikto neviedol, ale z kuchyne sme mali výhľad na Baranec v Západných Tatrách, ktorý ma fascinoval. Vždy som mal predstavu, že je to len kúsoček, ale keď som sa raz k nemu vydal, skončil som veľmi rýchlo v neďalekom poli celý od blata. Na základnej škole som s kamošmi začal snoubordovať a vďaka tomuto športu som sa dostal do hôr najskôr v zime a následne som tam začal chodiť na turistiku i v lete.
Fotenie prírody, zvierat a túžba zachytiť ideálny moment trvá zrejme kopu času. Spomínaš si na nejaký konkrétny záber, kvôli ktorému si sa najdlhšie načakal alebo najďalej cestoval?
Časovo aj fyzicky najnáročnejšie je to určite so zvieratami. Človek do hôr vynáša často 30-kilogramový batoh, pričom tam aj nocuje a trávi celé dni v mraze. Natrápil som sa poriadne s vydrami, trvalo mesiac, kým som ich dostal pred kameru. Hlucháňa sa mi podarilo nájsť po dvoch týždňoch pochodov a nocovania v lesoch. Na druhej strane, vďaka výnimočnosti týchto stretnutí sú moje pocity a zážitky veľmi intenzívne.
Bežne prespávaš pod holým nebom, kým čakáš na správny záber alebo sa túlaš po horách. Často celkom sám. Vôbec sa nebojíš divej zveri?
Našťastie som sa v noci nikdy nedostal do nebezpečnej situácie spôsobenej zvieratami. Majú z nás väčší strach než my z nich. Sú to skôr milé stretnutia, napríklad keď raz na mňa takmer stúpil jeleň počas toho, ako som spal vo vysokej tráve. Alebo sme jedno ráno podľa stôp v snehu zistili, že si nás bol v noci obzrieť rys.
Intenzívne sa už niekoľko rokov zaoberáš aj ochranou prírody. Do tvojej iniciatívy Z lásky k Slovensku sa zapojilo veľa ľudí. Čo ťa k tomu nakoplo?
Nebol za tým žiadny konkrétny zážitok, skôr celkové znechutenie. Mám rád, ako sa sociálne siete dajú využívať aj na prospešné veci, a tak som sa niekoľko rokov snažil prostredníctvom nich ľudí mobilizovať do jarného upratovania našej krajiny. Navyše, je to vždy skvelý pocit, keď človek z lesa vynesie vrecia smetí. Že niečo aj on spravil pre prírodu.
Stále zbieraš na svojich potulkách v prírode odpadky alebo si zistil, že je to boj s veternými mlynmi?
Dúfam, že jedného dňa príde situácia, že už nebudem musieť.
Celý rozhovor s Patrikom o jeho práci, živote aj vzťahu k prírode nájdete v aktuálnom vydaní magazínu EMMA.
Viac nádherných Patrikových fotiek prírody nájdete v našej FOTOGALÉRII.
