"Nechceli sme postaviť len dom, ale domov. Domov pre nás, pre našu rodinu a priateľov, s ktorými tu radi trávime čas," vysvetľuje Micha, ktorá je majiteľkou umeleckej školy pre deti. Jej manžel Peter pracuje ako manažér v stavebnej firme a aj vďaka tomu si dvojica dokázala vytvoriť takéto netradičné bývanie. My sme tam boli len na návšteve, ale zimomriavky z dokonalého mixu rôznych štýlov cítime doteraz.
Symbióza štýlov
Na svoj vysnívaný dom si museli chvíľu počkať. Všetko chceli mať dokonale navrhnuté, a preto im zariaďovanie trvalo takmer tri roky. „Keď sme sa do domu začali sťahovať, presne sme vedeli, kam patrí konkrétny obraz, stolík, tabuľka. Peťo je inžinier architekt a vždy sa mu páčil chladný pánsky industriálny štýl. Mne ako žene a umeleckej duši je však bližší vidiecky tradičný štýl. Spoločne sme ich pospájali tak, aby sme sa v dome cítili obaja dobre. Nepoznáme nudu a tú sme nechceli mať ani doma,“ smeje sa sympatická umelkyňa.
Čítajte viac:
Bývanie s atmosférou: Sviežosť nového s charizmou pôvodného
Drevo manželia považovali za najdokonalejší materiál a bolo pre nich jasnou voľbou. Pôsobí príjemne teplo, čo podporilo vidiecku atmosféru, no zároveň zútulnilo chladný industriálny štýl. Zapojili všetku kreativitu a využili každý detail. A možno na taký, ktorý by ste ani netipovali.
„Staré trámy sme využili aj na výrobu stolíka pod televízor. Hľadali sme niečo jednoduché z dreva, ale nič vhodné sme nevedeli nájsť. Trámy zo starého krovu nám mokli v záhrade, a tak sme sa rozhodli, že z nich vyrobíme hand-made stolík,“ opisuje Micha.
Drevo naimpregnovali tak, aby nezanikla jeho štruktúra, a ešte ho zalakovali, aby bol ich nový nábytok umývateľný. V dome už majú takmer všetko hotové a v najbližom čase ich čaká dokončenie záhrady, na ktorú sa veľmi tešia.
Vlastnými rukami
Práve táto práca ich nakopla k výrobe ostatných kusov nábytku, ako je knižnica, rám zrkadla či písací stôl. K vyrobenému nábytku si tak vytvárajú vzťah a zároveň príbeh – zadreté triesky, pricvaknuté prsty, prilepené nohavice k laku alebo otlačené kolieska od hrnčekov z kávy. Aj preto je každý z ich kúskov nenahraditeľný a jeho hodnotu nemožno vyčísliť.
„Najskôr sme si vymysleli kriedovú stenu v kuchyni, na ktorú si kreslíme alebo píšeme recepty. V kuchyni radi pripravujeme jedlo na starom ponku, ktorý sme spolu zrepasovali. Vždy keď kúpime starožitnosť, očistíme ju, zrenovujeme, ale len toľko, aby slúžila ďalej. Máme radi, keď stále vidíme zub času, ktorý sa na veci podpísal,“ dodáva Micha.
Najviac času trávia v obývačke, kde si vytvorili vlastné súkromné kino. Cez projektor si na trojmetrové plátno premietajú obľúbené filmy. V chladných dňoch si vychutnávajú praskanie dreva v kachliach, na ktorých si zohrievajú čaj alebo varené víno. Na rozdiel od kozuba pôsobia oveľa industriálnejšie a zároveň hrejú zo všetkých strán.
Lovci starožitností
O tom, že sú s manželom dokonale naladení na jednu vlnu, svedčí aj fakt, že oboch ich to ťahá k starým veciam, ktoré majú dušu a najmä svoj príbeh. „Na dobré veci si treba počkať a tak je to aj so starožitnosťami. Na najkrajšiu starú žehličku či mlynček sme si vždy museli počkať.“
Starožitné vecičky hľadajú najmä na burzách alebo v rôznych zapadnutých antikvariátoch. Aj preto u nich nájdete jedinečné kúsky, ktoré nikto iný nemá – staré písacie stroje, váhy či šijacie stroje.
„Veľa ľudí sa starých vecí zbavuje, ale my im radi dávame novú šancu. Vždy si spomenieme, od koho vec máme, alebo kde sme ju kúpili. Priatelia u nás zvyknú hádať, načo sa vec používala. Dokonca sa čudujú, ako mohli vtedajšie žienky s takými ťažkými žehličkami žehliť,“ smejú sa manželia a priznávajú, že vo svojom dome, ktorý je zároveň aj takým malým antikvariátom, sa cítia ako v raji. Ani sa im nečudujeme.
Čítajte viac:
Sklenené kráľovstvo: Dom dizajnérky Gordany Glass vás úplne uchváti!
